Môj profil 
Predplatné
Dublinský systém funguje tak, že migranti či utečenci musia podať žiadosť o azyl v prvej členskej krajine, do ktorej prídu. Mnohé krajiny to vzhľadom na migračnú vlnu trvajúcu od roku 2015 nedodržiavali.
Mandát pre vyjednávanie zmien dostala Cecilia Wikströmová, švédska europoslankyňa za Liberálnu ľudovú stranu. Politička tvrdí, že nový systém by si mal poradiť ako so štandardnými migračnými procedúrami, tak aj s krízovou situáciou na vonkajších hraniciach EÚ.
Relokácia migrantov
Medzi zmenami je za najdôležitejší bod považovaná relokácia migrantov. Podľa zverejnených informácií teda o žiadosť o azyl sa nebudú primárne starať úrady štátov, kde migrujúci prvýkrát vstúpil na územie EÚ. Namiesto toho ho presunú podľa špeciálnych podmienok do cieľovej členskej krajiny, kde sa bude snažiť získať azyl.
Systém by pritom tiež mal brať ohľad na celý rad faktorov, napríklad či žiadateľ o azyl má príbuzenské vzťahy v Európe alebo či predtým neštudoval na území EÚ. Tu Wikströmová dúfa v efektívnejšiu spoluprácu medzi členskými krajinami.
Za riziká nového fungovania sú považované náklady na prepravu a ďalšia administratíva. Avšak podľa švédskej europoslankyne je to malá cena za to, že týmto systémom sa rozdrobí tlak na pohraničné štáty.
Kvóty v novom šate
Za ďalší zásadný bod navrhovaný reforiem sú kvóty, ktoré by záviseli od HDP príslušného členského štátu aj jeho počtu obyvateľov. Utečenec by mohol byť teda presunutý aj do krajín, ktoré doteraz prijali malé percento žiadateľov.
Členské štáty, ktoré však nemajú s azylovým konaním veľké skúsenosti, by sa mohli dočkať tzv. prechodného obdobia, ktoré by trvalo tri roky. Najskôr by krajiny začali s menším počtom utečencov, po uplynutí lehoty by potom mali byť schopné prijať pravidlami ustanovené percento migrantov, opisuje Wikströmová.
Politička teda dúfa, že všetky krajiny budú rešpektovať rozhodnutie parlamentu. “Dúfam, že členovia EÚ budú rešpektovať demokratické rozhodnutia európskeho parlamentu,” prizvukuje.
V prípade “neposlušnosti” podľa informácií Echo24.cz švédska politička vidí ako trest odmietnutie prístupu k európskym grantom aj finančným preddavkom, ktoré majú slúžiť pre návrat neúspešného žiadateľa o azyl do jeho domoviny.
