Merkelová: Atmosféra v Bratislave sa niesla v duchu spolupráce

Bratislava 16. septembra 2016 (TASR/HSP/Foto:TASR-Andrej Galica)

Merkelová pripustila, že Európa sa momentálne nachádza v kríze

Dnešné rokovania lídrov 27 členských štátov Európskej únie (EÚ) bez Veľkej Británie v Bratislave sa niesli v konštruktívnej atmosfére, mali sme možnosť diskutovať navzájom. Nemecká kancelárka Angela Merkelová to povedala na tlačovej konferencii po skončení summitu.

Merkelová pripustila, že Európa sa momentálne nachádza v kríze. Domnieva sa, že bolo nevyhnutné sa dohodnúť na spoločnom pláne, ktorý je politickým úmyslom lídrov krajín EÚ z hľadiska priorít na najbližšie mesiace. Mala na mysli najmä šesťmesačné obdobie, ktoré vyvrcholí na budúci rok v marci 60. výročím Rímskych zmlúv.

Prejav o stave Únie, ktorý tento týždeň predniesol v pléne Európskeho parlamentu predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker, bol predmetom rokovania lídrov – zhodli sa na tom, čo v ňom zaznelo. Hlavnými témami, ktoré rezonovali počas diskusie, boli bezpečnosť a migrácia a v rámci nej návrhy ako zastaviť ilegálnu migráciu.

Pomocnú ruku ponúkla cieľovým krajinám pre utečencov. Lídri si podľa jej slov uvedomujú, že ľudia sa obávajú o bezpečnosť, ako aj terorizmu, a aj keď sa už veľa vecí urobilo, potrebujeme ďalšiu spoluprácu v oblasti ochrany.

“Atmosféra v Bratislave sa niesla v duchu spolupráce,” uviedla, pričom zdôraznila, že všetko je možné dosiahnuť spoločnými silami. V súčasnosti potrebujeme kompromisy, solidaritu a už spomínanú spoluprácu. Práve Bratislavu označila za mesto, ktoré bude symbolizovať začiatok užšej spolupráce.

Nemecká kancelárka označila spoločné vyhlásenie V4, ktoré zoskupenie poskytlo pri príležitosti summitu, za pozitívny návrh. Podľa nej bude zaujímavé s V4 diskutovať o tom, čo si pod týmto termínom reálne predstavujú a na diskusiu sa teší.

Na margo brexitu konštatovala, že krajina, ktorá sa rozhodne vystúpiť z EÚ, zostáva jej právoplatným členom s právami i povinnosťami až do svojho odchodu. Upozornila však zároveň aj na to, že lídri sa musia pripraviť taktiež na obdobie, ktoré nastane po tom, čo Británia aktivuje článok 50 Lisabonskej zmluvy a teda zo spoločenstva európskych štátov raz a navždy odíde.

Európski lídri dnes rokovali na Bratislavskom hrade a neformálny obed si dali na lodi. Bratislavský summit by mal byť akýmsi počiatkom procesu, ktorý bude prebiehať šesť mesiacov. Vrcholiť by mal v marci pri príležitosti osláv 60. výročia Rímskych zmlúv.

Premiér Robert Fico označil neformálny summit v Bratislave za úspešný. Jeho výsledkom je prijatá Bratislavská deklarácia a nakreslená bratislavská cestovná mapa, ktorá je spoločným politickým úmyslom lídrov krajín EÚ z hľadiska priorít na najbližšie mesiace.

“Situácia, v ktorej sa nachádza Európa a výsledok referenda vo Veľkej Británii, bol dostatočný dôvod na to, aby sme sa v EÚ zamysleli. Summit mal byť prvou odpoveďou a myslím, že bol odpoveďou správnou. Lídri mali úprimnú diskusiu o stave, v ktorom sa nachádza EÚ,” povedal Fico.

Mnohé veci sa podarilo presadiť, vyhlásil Sobotka

Účastníci  sa zhodli na tom, že toto spoločenstvo čelí vážnym problémom a musí tak činiť spoločne. Český premiér Bohuslav Sobotka sa podľa dostupných mediálnych informácií tešil zo skutočnosti, že medzi navrhovanými krokmi je množstvo krokov, ktoré presadzovala i Česká republika. Ide predovšetkým o prepojenie bezpečnostných databáz, čo by malo prispieť k evidencii všetkých osôb prekračujúcich hranice Európskej únie.

V záveroch summitu sa kladie dôraz aj na posilnenie ochrany vonkajších hraníc EÚ v záujme zvládnutia náporu migrantov. Fakt, že sa aktéri rokovaní v Bratislave zhodli na nutnosti obmedziť alebo zastaviť ilegálne prisťahovalectvo, akcentovala vo svojom vystúpení i Angela Merkelová.

Bohuslav Sobotka na margo schválenia podpory Bulharsku pri ochrane jeho hraníc s Tureckom pripomenul, že jeho krajina je pripravená na tento účel uvoľniť 20 miliónov Kč a vyslať na pomoc balkánskej krajine kontingent 20 policajtov.

Český premiér zdôraznil, že v záveroch summitu sa nehovorí o žiadnych kvótach a že tam nechýba ani návrh, ktorý predpokladá pozornosť, ktorá sa bude venovať radikalizácii a preventívnym opatreniam vrátane vyhosťovania islamistických extrémistov.

Hollande: Prioritami sú ochrana hraníc, bezpečnosť a ekonomický rozvoj

Ochrana hraníc, bezpečnosť, ekonomický rozvoj a budúcnosť mladých, to sú priority, ktorým sa musí Európska únia venovať, skonštatoval francúzsky prezident Francois Hollande. Zoznam priorít, ktorý predurčuje agendu Európskej únie na najbližšie mesiace, Hollande spoločne s nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou nazvali Bratislavský program.

Francúzsky prezident vyzval na posilnenie ochrany vonkajších hraníc Únie. V budúcnosti chce dosiahnuť kontrolovaný prílev migrantov, ale zároveň poskytnutie pomoci tým, ktorí majú právo na azyl. Členským štátom, ktoré najviac čelia náporu migrantov – najmä Grécku, Taliansku a Maďarsku -, prisľúbil väčšiu podporu. S talianskym premiérom Matteom Renzim sa zas zhodol na intenzívnejšej pomoci severoafrickým štátom, odkiaľ na Apeninský polostrov prichádzajú tisíce migrantov.

V otázke bezpečnosti apeloval na európskych štátnikov, aby si uvedomili svoju zodpovednosť a posilnili boj proti terorizmu. Chce tiež nájsť nové nástroje, ktoré to umožnia robiť efektívnejšie. Spomenul nemecko-francúzsky návrh bezpečnostnej spolupráce a prizval ďalšie štáty, aby sa k iniciatíve pridali.

Hollande okrem iného vyjadril podporu politike zamestnanosti, znalostnej ekonomiky a moderných technológii. Spolu s Merkelovou dodal, že tieto priority sú v úplnom súlade s tézami predsedu Európskej komisie Jeana-Clauda Junckera, ktorý tento týždeň na pôde Európskeho parlamentu predstavil svoju víziu ďalšieho smerovania únie.

Francúzska hlava štátu dala najavo, že lídri sa počas dnešných rokovaní nevyhli ani nepríjemným témam. Na stole bola aj neraz kritizovaná migračná dohoda s Tureckom, vplyv vojen na Blízkom východe na migračnú krízu, nárast popularity populistických a antisystémových strán a problematika európskej bezpečnostnej spolupráce v momente, keď úniu opúšťa Spojené kráľovstvo.

Práve pre zložitú situáciu, ktorú prinieslo britské rozhodnutie odísť z únie, bolo podľa Hollandea mimoriadne dôležité, že po dnešnom summite na tlačovej konferencii vystúpil s nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou. Týmto gestom mienili deklarovať názorovú jednotu, dodal.

Taliansky premiér vyjadril nespokojnosť s výsledkom summitu EÚ

Predseda talianskej vlády Matteo Renzi vyjadril nespokojnosť s výsledkom dnešného neformálneho summitu, informoval spravodajský portál Politico.eu.

“Nemôžem sa zúčastniť na spoločnej tlačovej konferencii s (nemeckou kancelárkou Angelou) Merkelovou a (francúzskym prezidentom Francoisom) Hollandom, ak nezdieľam ich závery ohľadne ekonomiky a migrácie,” povedal Renzi novinárom po skončení summitu.

Taliansky premiér opäť zaútočil na Nemecko, ako to urobil na summite EÚ vlani v decembri:  “Krajiny musia rovnakým spôsobom dodržiavať pravidlá týkajúce sa deficitu, musia dodržiavať aj iné pravidlá, napríklad ohľadne prebytku obchodnej bilancie. A existuje niekoľko krajín, ktoré ich nedodržiavajú, ide hlavne o Nemecko.”

K migračnej kríze Renzi povedal, že buď EÚ podpíše dohodu s africkými krajinami, alebo to urobí Taliansko samo. “Myslíme si, že by bolo oveľa lepšie, ak by zasiahla EÚ, ale ak EÚ tvrdí, že to nie je jej prioritou, mali by sme zakročiť sami,” dodal taliansky premiér.

Vrcholnú schôdzku v Bratislave označil Renzi na Twitteri za “krok vpred, ale veľmi malý. Príliš malý.” Ak Európa nezmení svoju politiku v oblasti ekonomiky a migrácie, ocitne sa v ohrození.

Európska komisia pomôže Bulharsku pri ochrane hraníc sumou 108 mil. eur

Európska komisia (EK) pomôže Bulharsku pri ochrane hranice tejto krajiny s Tureckom sumou 108 miliónov eur. Po dnešnom neformálnom summite to oznámil predseda EK Jean-Claude Juncker s tým, že v budúcnosti by malo byť vyčlenených ďalších 116 miliónov eur.

Predseda Európskej rady Donald Tusk doplnil, že vonkajšie hranice EÚ sú jedna z najdôležitejších otázok. “Členské štáty sa vyjadrili, že sú pripravené podporiť Bulharsko pokiaľ ide o účinnú kontrolu ich hranice s Tureckom. Ide o začiatok procesu pomoci Bulharsku. Krajiny sú pripravené zásadne prispieť k tejto podpore, a to formou personálnych kapacít, technického vybavenia a EK to podporí finančne.

Prerušenie rokovaní s Tureckom iné krajiny nepodporili, priznal Kern

Rakúsko nenašlo s iniciatívou za prerušenie prístupových rokovaní s Tureckom podporu ďalších krajín EÚ. Priznal to spolkový kancelár alpskej republiky Christian Kern, informovala tlačová agentúra DPA.

Napriek tomu však podľa rovnakého zdroja šéf rakúskej spolkovej vlády vyjadril spokojnosť s diskusiou, ktorú absolvovali európski lídri v slovenskej metropole. Podľa Kerna sa úsilie koncentruje na problematiku zachovania dohody s Tureckom o utečencoch, čo je veľmi dôležité.

Tento názor zastáva aj osobne, pretože ide o podstatnú bázu redukcie prúdov migrantov smerujúcich do Rakúska.

Ako informovala tlačová agentúra APA, Kern informoval o vyslaní ďalších 200 spolupracovníkov agentúry Frontex a 50 nákladných vozidiel do Bulharska, avšak bez alebo iba s marginálnou účasťou Rakúska. Zdôvodnil to limitovanými možnosťami rezortu vnútra alpskej republiky. V tejto súvislosti pripomenul prítomnosť rakúskych policajtov na slovinsko-chorvátskej alebo maďarsko-srbskej štátnej hranici a bezpečnostné úlohy na území krajiny.

Rakúsky kancelár akcentoval, že sa EÚ chce pokúsiť o spoluprácu aj s ďalšími krajinami pôvodu migrantov, a poznamenal, že podľa fungujúcej dohody EÚ-Turecko by sa do konca roka mali vytvoriť základy pre podobné dokumenty s Nigerom, Nigériou, Senegalom, Mali a Etiópiou. Európska komisia chce na tento účel uvoľniť investície v celkovej výške ôsmich miliárd eur, pričom by sa do konca roka malo rozhodnúť, v ktorej krajine a v akom objeme.

Široká zhoda účastníkov sprevádzala zvýšenie investičného fondu EÚ na 500 miliárd eur a dokonca jeho zdvojnásobenie do roku 2022 na viac ako 600 miliárd eur, informoval rakúsky kancelár.