Lipšic: V princípe nesúhlasím so zákazom extrémistických strán

Bratislava 8. júna 2016 (TASR/HSP/Foto:TASR-Štefan Puškáš)

Úmysel zakázať extrémistické politické strany nie je prejavom principiálnosti ani odvahy a nie je to ani vecne správne riešenie. Na dnešnom rokovaní Ústavnoprávneho výboru NR SR to vyhlásil opozičný poslanec Daniel Lipšic (OĽaNO-NOVA) na margo novely zákona o politických stranách od SaS, ktorý sa v máji ako jediný opozičný návrh dostal do druhého čítania.

“Súhlasím, aby si strany nemohli vytvárať ozbrojené zložky, lebo na to má monopol štát. Nesúhlasím však v princípe so zákazom extrémistických strán. Keby tieto strany vyhrali voľby, predpokladám, že zakážu nás. Nemali by sme postupovať rovnako. Lebo vlastne hovoríme, že demokracia je tak slabá, že v slobodných voľbách neextrémistické strany prehrajú a ľudia sú tak hlúpi, že zvolia väčšinu extrémistov,” povedal Lipšic.

Podľa jeho slov robíme takýmto spôsobom z extrémistov martýrov. “Na extrémistické názory je adekvátna reakcia ešte viac neextrémistických názorov, vysvetľovanie, kampaň, ale aj funkčný a charakterný štát,” odkázal.

V návrhu novely sa okrem iného uvádza, že majú byť zakázané aj politické strany, ktorých program alebo činnosť ohrozujú základné práva a slobody. “Teda stranu, ktorá by chcela obnoviť trest smrti, treba zrušiť? Lebo obmedzuje základné právo na život, ktoré je v Ústave SR? Pre mňa osobne je to neprijateľné,” zdôraznil Lipšic.

Spoluautor novely a člen výboru Ondrej Dostál (SaS) uznáva, že keby extrémisti vyhrali voľby, štandardné strany by zrejme zakázali. “Ale keď postavím mimo legálnu existenciu stranu, lebo tá ohrozuje demokratický poriadok, je to iné, ako zakázať ju za iný názor na minimálnu mzdu či registrované partnerstvá. Nebránim sa však inej formulácii v zákone,” pripustil.

Predseda ústavnoprávneho výboru Róbert Madej (Smer-SD) zase poukázal na formuláciu zakázať strany, ktoré nemajú demokraticky ustanovené orgány. “Zoberme si politickú stranu, ktorá má minimálny počet členov, napríklad štyroch. Táto to spĺňa?” pýtal sa s narážkou na opozičné hnutie OĽaNO-NOVA. Dostál je presvedčený, že na OĽaNO-NOVA by novela vplyv nemala. “Je vnútorná vec strán, ako stanovia mechanizmy na prijímanie či vylučovanie člena. Nikto nemá nárok byť členom strany, má na to právo, ale je vecou strany, ako si zadefinuje pravidlá,” podotkol.

Ústavnoprávny výbor napokon rokovanie o novele prerušil. Členovia jednohlasne rozhodli, že budú pokračovať na niektorom z ďalších zasadnutí. Do pléna sa má právna norma v druhom čítaní dostať už na júnovej schôdzi.

Novela ma zakázať strany, ktorých cieľom je odstránenie demokratických základov a ústavného zriadenia štátu, ktoré nemajú demokratické stanovy alebo demokraticky ustanovené orgány, ktoré smerujú k uchopeniu a udržaniu moci zamedzujúcemu druhým stranám uchádzať sa ústavnými prostriedkami o moc, ktorých program alebo činnosť ohrozujú základné práva a slobody, resp. strany podnecujúce národnostnú, rasovú, etnickú alebo náboženskú nenávisť. Navrhuje sa tiež, aby mali politické strany zakázané ozbrojovať sa a zriaďovať ozbrojené zložky.

SaS chce právnou normou posilniť demokratický charakter politických strán. Novela má preto umožniť ministerstvu vnútra odmietnuť registráciu strany, ak by nespĺňala požiadavky na demokratický charakter politickej strany. Teda aj vtedy, ak by napríklad vytvárala ozbrojené zložky. Z rovnakého dôvodu by podľa novely mohol Najvyšší súd SR rozpustiť politickú stranu.