Kto číta mainstream?

75 % študentov, ktorí mali dvihnúť ruku keď uvidia najdlhšiu čiaru sa prispôsobilo skupine a dvihli ruku spolu s ostatnými napriek tomu, že bolo úplne evidentné, že nejde o najdlhšiu čiaru. Iba 25 % si dokázalo stáť za svojim zjavne správnym názorom a aj proti väčšine ho dokázali prezentovať.

Toto je podstatný moment celého experimentu. Rozdiel medzi dĺžkou čiar bol tak markantný, že nemohlo dôjsť zámene, omylu. Ľudia, ktorí dvíhali ruku spolu so skupinou vedeli, že tá čiara, ktorú im ukazujú nie je najdlhšia (a teda by nemali dvihnúť ruku). Nedokázali sa však vzoprieť skupine, nedokázali sa vyčleniť zo skupiny a odporovať väčšinovému názoru. Rovnako je to aj s čitateľmi mainstreamu. Nedokážu zaujať iný postoj ako je väčšinový, dôvody sú rôzne.

Čo je zlé na sledovaní mainstreamu? Veď ide o väčšinový názor. Toto je základný omyl. Nejde o väčšinový názor, ale o názor prezentovaný väčšinou médií, pričom tento názor je často úplne evidentná lož, alebo dokonca úplný výmysel. Ako je možné, že väčšina médií unisono šíri nejakú propagandistickú lož nechajme na inú diskusiu, pretože ide o veľmi komplikovanú problematiku. Vráťme sa k našej téme a to k čitateľovi mainstreamu.

Prečo teda niekto číta mainstream a následne ho prezentuje ako názor s ktorým súhlasí? Základným bodom je znova schopnosť prezentovať svoj názor alebo takáto neschopnosť a následné prispôsobenie sa názoru väčšiny. Problémom teda nie je čítanie mainstreamu ako také, lebo donedávna na Slovensku vládla maisntreamová totalita a v podstate nikto nemal na výber čo si prečíta. Najväčší problém je byť schopný svoj odlišný názor vyjadriť.

Teda pokročme ďalej a zodpovedajme si najdôležitejšiu otázku, prečo je tak ťažké vyjadriť odlišný postoj a aké dôvody vedú ľudí k tomu, aby sa prispôsobili väčšine a prezentovali mainstreamové názory ako správne.

Tu si treba uvedomiť jeden základný rozdiel. Zatiaľ čo študenti vedeli na sto percent, že čiara za ktorú dvíhajú ruku nie je najdlhšia, veľká časť čitateľov mainstreamu nevie, že číta propagandu. Deje sa tak z rôznych dôvodov, či už nemajú inteligenčný potenciál nato, aby si to uvedomili, alebo ich to jednoducho nezaujíma, lebo sú zahltení inými vecami nie je dôležité. Túto skupinu „nevedomých“ si nemusíme všímať.

Omnoho zaujímavejší sú z nášho pohľadu tí, ktorí si uvedomujú, že tie a tie názory prezentované v mainstreame nie sú úplne správne, že sú dokonca úplne zavádzajúce alebo to aspoň tušia, napriek tomu dvíhajú ruku a prezentujú tieto názory ako pravdivé, ako názory s ktorými súhlasia a pokladajú ich za správne, hlasno sa k nim hlásia a čo je úplný paradox, často dokonca agresívne ostrakizujú tých, ktorý sa nechcú prispôsobiť a svoj iný názor vyjadria.

Samozrejme, základný dôvod je jasný na prvý pohľad a je rovnaký ako u študentov, neodvážia sa postaviť proti skupine. Dôvody, ako som uviedol vyššie, sú rôzne. Hlavnou obavou je obava z vylúčenia zo skupiny.

Vylúčenie zo skupiny, prvotne z rodiny, je najtvrdší, najvážnejší nefyzický trest, ktorý spoločnosť môže udeliť. Vylúčenie je často spojené s výsmechom, znevažovaním, útokmi a podobne. Niet sa preto čo čudovať, že nie každý sa cíti dosť silný, aby takýto trest riskoval. O celej problematike vylúčenia už psychológovia napísali tisíce kníh. Zbytočne by sme to tu detailne rozoberali.

K tomuto sociálnemu vylúčeniu sa dnes ešte pridávajú resp. s ním automaticky súvisia ekonomické straty. Jednak je mnoho ľudí ideologicko-ekonomicky napojených na šírenie týchto ideí. Teda pracujú v organizáciách, kde je šírenie týchto ideí priamo náplňou ich práce alebo sú na ich akceptovaní závislé (rôzne mimovládky, umelecké, novinárske povolania atď.). Ale aj ľudia, ktorí normálne ekonomicky nie sú na podpore takýchto myšlienok a informácii zainteresovaní, by v prípade opačného postoja a následného vylúčenia ekonomicky mohli trpieť. Problémy v zamestnaní, stopka, zastavenie rastu kariéry, výpoveď, nedostatok kšeftov, príležitosti, strata ochrany – nestojí zato to riskovať.

Preto pravdu si dovolia títo ľudia povedať, až keď sú takpovediac zavodou. Politici a ministri na dôchodku, miliardári, ktorých biznis nie je napojený na štát a podobne. Teda len malé percento ľudí, ktorí však počas kariéry lži mainstreamu usilovne posluhovali, napomáhali a využívali ju.

Propagandistické pôsobenie mainstreamu je samozrejme veľmi nebezpečné, lebo udržiava väčšinu populácie často v nepravdivej, niekedy úplne vymyslenej realite, čo v budúcnosti, keď už nožnice medzi propagandou a realitou budú neudržateľne otvorené, bude nevyhnutne viesť ku katastrofálnym dôsledkom. Neriešené, bagatelizované, maisntreamom prehliadané problémy sa radikálne prihlásia o slovo.

Mainstream má však silu hlavy XXII. Čím väčšia je skupina ktorú „informuje“ tým menej ľudí sa z nej odváži vystúpiť, čím menej ľudí z nej vystúpi tým väčšiu dôveryhodnosť má pre tých čo sú dnu.

Preto používajte kritické myslenie pri čítaní mainstremau (ale nie len mainstreamu) a rozlišujte. Kriticky skúmajte obsah a nedajte sa pomýliť tým, že všetci okolo tieto „pravdy“ opakujú ako papagáje. A hlavne sa nebojte dvihnúť ruku, keď jasne vidíte, že čiara je najdlhšia.

Juraj Martus