Dóm sv. Alžbety v Košiciach ukáže na Vianoce čerstvo zrekonštruovaný interiér

Košice 17. decembra (TASR/HSP/Foto:TASR)

Na Vianoce v novej kráse

Košický Dóm sv. Alžbety sa v týchto dňoch pripravuje na slávenie vianočných sviatkov, pričom sa veriacim i návštevníkom predstaví v takmer celej svojej kráse. Reštaurátori v rámci projektu Košice – Európske hlavné mesto kultúry (EHMK) 2013 dokončili v interiéri väčšinu prác, zložili lešenie a gotická katedrála tak môže ukázať svoj čerstvo zrekonštruovaný vzhľad.

Nezisková organizácia Perly Gotickej cesty zároveň v týchto dňoch dokončuje ďalší z celkovo štyroch projektov, ktoré implementuje v interiéri chrámu v rámci Programu cezhraničnej spolupráce s Maďarskom na roky 2007–2013. “Cieľom projektu, ktorý bude oficiálne ukončený 31. decembra 2012, bola rekonštrukcia severovýchodnej časti bočnej lode nad Rákócziho hrobkou a zreštaurovanie secesnej fresky Apoteóza života Františka II. Rákócziho,” informoval dnes novinárov riaditeľ n. o. Perly Gotickej cesty František Šándor. Uviedol, že Dóm sv. Alžbety je vnímaný ako najvzácnejšia gotická pamiatka v metropole Košického kraja, ktorú navštívi ročne okolo 20.000 veriacich, domácich aj zahraničných turistov. “Je jedinečným dôkazom staviteľských schopností našich predkov, ale aj potvrdením hodnôt, ktoré obyvatelia mesta vždy uznávali a presadzovali. Na výstavbe Dómu sa v minulosti podieľala vtedajšia samospráva, príspevkami pomáhali majetní občania mesta, ale aj tí najchudobnejší. Ako najvýchodnejšie postavená európska katedrála sa stala symbolom historických, kultúrnych i spoločenských hodnôt západnej kresťanskej civilizácie,” dodal Šándor, farár a zároveň dekan košickej farnosti.

Celková hodnota projektu s názvom Infraštrukturálny rozvoj začiatočnej a konečnej stanice cesty sv. Alžbety v Košiciach a Sárospataku predstavuje sumu 535.306 eur. Vlastné zdroje, vložené do projektu, sú vo výške 26.765 eur.

Knieža František II. Rákóczi (1676-1735) bol vodcom posledného protihabsburského povstania (1704-1711) a stal sa najvýznamnejšou historickou osobnosťou, ktorá sa v Košiciach dlhodobo zdržiavala. Po porážke povstania žil aj v Paríži, poznal sa s francúzskym kráľom Ľudovítom XIV., ruským cárom Petrom I. či tureckým sultánom Ahmedom III. Zomrel v Turecku, no pochovaný je v Dóme sv. Alžbety. “Zreštaurovaná freska ukazuje celý jeho život, od kolísky až po smrť a slávnostný pohreb jeho pozostatkov v Košiciach. Takisto zobrazuje francúzskeho kráľa, tureckého sultána i chrám Hagia Sofia v Istanbule. Maliar Andor Dudits ňou obohatil Dóm sv. Alžbety o krásnu výtvarnú secesiu. Návštevníkov z Francúzska, Turecka a Maďarska takto oslovuje aj prepojením s ich krajinami. Pre tisíce turistov sa aj preto návšteva katedrály stáva najväčším dôvodom návštevy Košíc, prípadne hlavným bodom itineráru ich cesty,” priblížil známy sprievodca mestom a popularizátor košickej histórie Milan Kolcun. Ako doplnil, najviac sa reštaurovanie dotklo horného pásu fresky, znázorňujúce pohrebný sprievod Rákócziho, ktorý pre znečistenie a vlhkosť nebolo posledné desaťročia prakticky vidieť.

Obnova Dómu sv. Alžbety prebieha postupne, po etapách, čo je podmienené predovšetkým veľkou finančnou náročnosťou rekonštrukcie a nedostatkom prostriedkov. Celkovo organizácia Perly Gotickej cesty doteraz implementovala v Dóme sv. Alžbety šesť projektov zameraných na jeho obnovu.

Rekonštrukcia v dóme bude pokračovať ešte v ďalších dvoch rokoch, kedy by sa mali zreštaurovať zvyšné fresky. “K 31. decembru 2014 by mal byť úplne dokončený interiér,” uviedla projektová manažérka n. o. Perly Gotickej cesty Mária Bartková.

Košice boli kedysi významným pútnickým miestom

Košický Dóm sv. Alžbety uchovával kedysi unikátnu relikviu – obraz Kristovej tváre vytvorený eucharistickým zázrakom. Podľa cirkevného historika a dlhoročného archivára Arcibiskupského archívu Petra Zubka sa Košice vďaka nemu stali jedným z najvýznamnejších pútnických miest stredovekého Uhorska, ktoré spájalo kresťanský západ a východ.

Zabudnuté a takmer neznáme fakty z histórie mesta a Dómu sv. Alžbety prináša profesor Zubko v publikácii Kult Svätej krvi v Košiciach vydanej v týchto dňoch. Ponúka doteraz nespracované zachované pramene i ikonografické pamiatky a približuje pôvod a dejiny kultu kedysi slávnych relikvií a pútí k nim.

Dnes už zabudnutý eucharistický zázrak sa podľa Zubka stal za panovania kráľa Ľudovíta I. Veľkého (1342 – 1382) v starom pôvodnom kostole sv. Alžbety. “Kňaz pri svätej omši nedopatrením rozlial na korporál – biele plátno, ktoré sa používa pri slávení sv. omše, konsekrované víno, čiže Svätú krv, pričom sa nevysvetliteľne, bez ľudského pričinenia, vytvoril obraz Kristovej tváre.

Miesto aj zázrak potvrdzuje odpustková bula pre Košice z roku 1402, vydaná rímskym pápežom Bonifácom IX. (1389-1404),” uviedol dnes cirkevný historik pre novinárov. Udelenie odpustkov bolo na svoju dobu mimoriadne štedré a Košice boli postavené na úroveň frekventovaných a významných pútnických lokalít ako Benátky a Assisi. K relikviám Svätej krvi prichádzali do Košíc tisícky pútnikov a často aj uhorskí panovníci, medzi nimi Žigmund Luxemburský a Matej Korvín.

“Pápež Bonifác IX. vo svojej bule potvrdil, že v Košiciach sa prechováva Kristova krv, a preto udeľuje odpustky tým, ktorí sem doputujú. Tak sa mesto zvýraznilo na duchovnej mape Európy už od konca 14. storočia. Davy pútnikov, medzi ktorými boli aj králi, povznášali mesto nielen duchovne,” doplnil známy popularizátor košickej histórie Milan Kolcun.

Rozvoj kultu Svätej krvi významne ovplyvnil aj výstavbu sakrálnej architektúry v Košiciach. Podľa Zubka a kunsthistorika Tim Juckesa bola pre relikvie, ktoré sa naposledy spomínajú v roku 1604, postavená Kaplnka sv. Michala a došlo aj k zmene stavebného projektu južnej časti Dómu sv. Alžbety. Zánik kultu relikvií súvisel so šírením reformačných myšlienok. Počas náboženských vojen v 17. storočí boli pravdepodobne zničené, stratil sa aj vzácny relikviár a z nástennej niky v južnej veži bola vybratá drevená skrinka, v ktorej boli relikvie pietne uschované. Postupne sa na funkciu relikviárovej miestnosti zabudlo a zabudlo sa aj na pôvodné poslanie južnej empory Dómu, ako miesta, kde boli relikvie vystavované a verejne uctievané.

Vznik kultu mal v historickej pamäti zachovať barokový obraz s eucharistickým zázrakom, ktorý však ležal až do roku 1999 zapadnutý prachom v sklade košickej mestskej fary. Až v  roku 2000 ho zverejnil profesor Zubko. Miesto v južnej veži, kde boli uložené relikvie, objavil a v roku 2009 publikoval Tim Juckes.

“Aj keď púte do Košíc zanikli v rannom novoveku kvôli náboženským nepokojom, ich význam, sláva a dobrý chýr dodnes neboli prekonané. Preto možno povedať, že Dóm sv. Alžbety je viac než kamenný chrám, viac ako katedrála – bola to matka duchovného života prinajmenšom severovýchodnej časti stredovekého Uhorska,” konštatuje Zubko. Zároveň predpokladá, že ďalší archívny výskum môže dejiny kultu Svätej krvi v Košiciach obohatiť a prehĺbiť.