Koalícia nemá dohodu na novom šéfovi RTVS. Kandidáti chcú, aby mala RTVS maximálny spoločenský kredit

Bratislava 11. júna (TASR/HSP/Foto:TASR/AP-Michal Svítok)

V koalícii nie je v súčasnosti zhoda na novom riaditeľovi RTVS, ktorého bude Národná rada SR voliť na budúci týždeň. “V tejto chvíli neexistuje dohoda,” uviedol dnes v diskusnej relácii RTVS O 5 minút 12 šéf parlamentného výboru pre kultúru a médiá Dušan Jarjabek (Smer-SD). Potvrdili to aj zástupcovia ďalších dvoch koaličných strán SNS a Mosta-Híd

Voľba podľa Jarjabka prebieha presne tak, ako by mala každá. “Do poslednej chvíle nebude jasné, kto sa stane riaditeľom RTVS,” poznamenal. Klub Smeru-SD o ňom bude ešte diskutovať. “Tajné hlasovanie rozhodne, možno sa rozhodne rozdielom dvoch-troch hlasov alebo v druhom kole,” povedal. Osobne ho zaujali štyria ľudia, stanovisko premiéra Roberta Fica (Smer-SD) o potrebe zmeny na čele RTVS označil za subjektívny názor.

“Prebehne takisto relevantná diskusia a rozhodneme sa podľa argumentov,” skonštatoval podpredseda kultúrneho a mediálneho výboru Karol Farkašovský (SNS). On osobne má troch favoritov, rovnako ako Jarjabek, žiadne mená nepovedal. Ideálny kandidát podľa neho neexistuje, prekvapilo ho, že v skoro žiadnom projekte ôsmich kandidátov sa neobjavila “pozoruhodná” vízia ekonomického rastu RTVS.

Poslanec František Šebej (Most-Híd) tiež zatiaľ nevedel povedať, koho strana podporí. “Klub nemá stanovisko,” skonštatoval s tým, že vie pomerne presne, čo nechce. “Existuje intenzívna snaha, aby sa koaličné strany dohodli, budeme o tom rokovať,” doplnil.

Jasného favorita nemá ani najsilnejšia opozičná strana SaS. S kandidátmi chce ešte hovoriť na rokovaní svojho poslaneckého klubu, avizoval jej poslanec Martin Poliačik. On osobne má dvoch favoritov, rovnako ako ostatní ich nemenoval.

Jeho kolega z opozície a podpredseda kultúrneho a mediálneho výboru Jozef Viskupič (OĽaNO-NOVA) má favoritov štyroch. Nepáči sa mu, že kandidáti sa o RTVS uchádzajú v čase, keď nie je jasné, ako bude vyzerať jej financovanie na budúci rok. “Kandidujú do neznámeho priestoru,” uzavrel s tým, že tak nevedia, ako bude možné ich víziu aj reálne napĺňať.

Dôveryhodná, rešpektovaná a adresná inštitúcia. Tak vidia RTVS v budúcnosti ôsmi kandidáti na post generálneho riaditeľa verejnoprávneho vysielateľa, ktorí sa dnes stretli v diskusnej relácii O 5 minút 12. Vo viac ako hodinovej debate diskutovali v RTVS o tom, kam by chceli posunúť verejnoprávne médiá.

Súčasný riaditeľ RTVS Václav Mika si želá, aby telerozhlas mal nezastupiteľnú úlohu na mediálnom trhu. “Aj ako médium, ale aj ako spoločenský fenomén. Že bude spoločnosťou pre každého, v každej platforme bezodplatne a bezbariérovo,” zdôraznil.

Generálny riaditeľ TASR Jaroslav Rezník by chcel RTVS viesť k užitočnej, rešpektovanej, národnej kultúrnej inštitúcii. “S jasne odlíšiteľnými programovými výstupmi a vyriešenými základnými vecami ohľadne technologických postupov, financovania a rozvoja multikanálovej stratégie,” dodal.

Peter Abrahám si želá, aby bola RTVS vnímaná verejnosťou ako inštitúcia nezávislá nielen od politických vplyvov, ale aj programových a obsahových lobistov.

Richard Dírer je presvedčený, že by RTVS mala znamenať dôveryhodný, aktuálny zdroj, ktorý bude vyhľadávaným partnerom.

Fedor Flašík si RTVS v budúcnosti predstavuje ako verejnoprávny mediálny dom, kam pribudne aj TASR. “Úlohou je vytvoriť z tohto komplexu modernú inštitúciu, zodpovedajúcu 21. storočiu,” uviedol

Michal Ruttkay je presvedčený o potrebe uskutočniť revolučnú zmenu. “Sprístupniť RTVS verejnosti tak, aby bola jej ponuka dostupná nonstop a pre každého,” poznamenal.

Zuzana Ťapáková si naopak myslí, že je potrebné sa držať reálnych vízií, podstatné je pre ňu rozvíjať a skvalitňovať súčasné programové služby.

Stanislav Velitzky sa domnieva, že by sa mal medzi mediálnou inštitúciou a jej divákmi a poslucháčmi vytvoriť blízky vzťah, kde by každého koncesionára bral ako člena rodiny. “Mojou víziou je, že v roku 2022 bude mať koncesionár tričko I Love RTVS,” uviedol.

Kandidáti sa venovali bližšie i programovým víziám v prípade rozhlasu i televízie. Podľa Rezníka by mal rozhlas požiadať o vlastný digitálny multiplex, pripomenul, že je tomu naklonené aj legislatívne prostredie. V prípade televízneho vysielania je presvedčený o potrebe vzniku tretieho okruhu zameraného na šport a témy zdravého životného štýlu. Zopakoval v tejto súvislosti, že nejde iba o záujem vysielať šport, ale aj o to, aby mohol druhý program plniť svoju koncepciu a divák od neho dostal to, čo od neho očakáva. Dvojku chce formátovať ako vysielanie pre deti a mládež počas dňa, večer a v noci ako artový program.

Mika uviedol, že digitálne vysielanie rozhlasu už RTVS naštartovala, avizoval plány rozšíriť okruhy o ďalšie vysielanie Reginy, zameranej na Bratislavu a okolitý región, rovnako tak programový okruh zameraný iba na hovorené slovo. V prípade televízie avizoval vôľu prinášať štyri programy plus jeden v digitálnej forme. “Sme na to technologicky vybavení a máme dostatok mediálneho obsahu,” zdôraznil, pričom poukázal na to, že je to istým spôsobom nevyhnutnosť, vzhľadom na to, že RTVS má zakúpené práva na medzinárodné i domáce športové podujatia a o športové programy je aj veľký záujem medzi divákmi. “Je vôľa, aby šport dostal svoj priestor, ale zároveň, aby ho nebral iným typom programu, ktoré chceme vo vysielaní mať,” poznamenal.

“Tu je ale potom otázka, či musíme mať práva na toľko športových podujatí,” kontrovala Ťapáková. Podľa nej súčasné dva programy televízie stačia, mali by byť však lepšie dramaturgicky a koncepčne vyprofilované. V prípade rozhlasu sa vyslovila za pokračovanie  a nadviazanie na doterajších “90 rokov kvalitnej a plodnej práce rozhlasu”. “Určite by som bola za rozširovanie frekvencií menšinových rádií, ako je Devín, Patria či Rádio FM,” spomenula.

Abrahám vidí cestu v zbližovaní televíznej a rozhlasovej služby aj prostredníctvom personálneho prepojenia. Do vysielania chce tiež formou partnerstva angažovať ľudí z lokálnych médií, rozhlas má byť podľa neho ešte silnejším a variabilnejším partnerom pre slovenskú hudobnú tvorbu. Do rozširovania programových služieb televízie chce ísť, “ak na to budú peniaze”.

Skvalitňovať spravodajstvo a publicistiku je jedna z hlavných úloh pre rozhlas podľa Ruttkaya. Vyslovil sa tiež za nové programové služby, rozšírené aj o lifestylové programy. “Je potrebné tiež presnejšie formátovať jednotlivé okruhy rozhlasu, ale tiež aj platovo zrovnoprávniť ľudí z rozhlasu s ich kolegami z televízie,” uviedol. V televízii chce ‘preštrukturovať’ služby, aby boli prístupné nonstop, tretí program je podľa neho nevyhnutný, na dvojke je potrebné sa zamyslieť, ako programový priestor lepšie a efektívnejšie naplniť.

Flašík poukázal na to, že keď počúva niektorých moderátorov Slovenského rozhlasu, má pocit, že toto médium zaspalo v čase. “Dynamika hovoreného slova sa musí zmeniť, musí korešpondovať s dynamikou rozvoja technológií, ktoré už sú k dispozícii,” zdôraznil. V televízii by jednoznačne posilnil dokumentárnu tvorbu. “Vedel by som si tiež predstaviť vývojové pracovisko, kde by vznikali nové programy pre rozhlas i televíziu,” dodal.

Velitzky chce v prípade rozhlasu viac využívať jej budovu, v televízii by spustil tretí program so zameraním na folklór. Dírer vidí v rozhlase možnosť posilňovať informačný potenciál vrátane regionálneho spravodajstva a vysielania pre menšiny, v televízii chce pokračovať v súčasnom nastavení Jednotky a Dvojky, viac sa chce však venovať online platforme.

Kandidáti boli konfrontovaní aj otázkou ďalšieho financovania RTVS. Velitzky ani Ťapáková nie sú za zvyšovanie koncesií. “Ani to, vnímajúc politickú vôľu, nevidím ako reálnu možnosť v najbližšom období,” uviedla jediná žena medzi kandidátmi.

Súčasný model a stav by zachoval aj Ruttkay, myslí si, že RTVS by mohla získať peniaze racionalizáciou výroby programov, prípadne aj tým, že by sa aspoň v časti svojej služby stala platcom DPH.

Abrahám je za postupné zrušenie koncesií a napojenie RTVS na štátny rozpočet. Dírer naopak z hľadiska predpokladaného nárastu programovej služby pripúšťa zvyšovanie koncesionárskych poplatkov, ale až po “dlhodobejšej a odbornej debate”. Flašík sa prihovára za vznik štátnej akciovky napojenej na štátny rozpočet.

Rezník uviedol, že súčasný hybridný model, rátajúci s koncesiami, peniazmi zo zmluvy so štátom a vlastnými výnosmi je v danej chvíli asi jediný možný a je za jeho zachovanie. Poukázal i na to, že inštitút zmluvy so štátom finančne zastabilizoval RTVS, pripomenul, že sa končí doterajšia zmluva. “Ktokoľvek z nás bude musieť rokovať o novej rámcovej zmluve so štátom na ďalšie roky,” upozornil.

Mika sa vyjadril, že financovanie verejnoprávnych médií treba riešiť. Podľa neho je úlohou riaditeľa, nech už je to ktokoľvek, bojovať o viac peňazí pre RTVS. “Je to fundamentálna úloha,” skonštatoval.

Všetci kandidáti vylúčili priame rokovanie o politickej podpore.