Môj profil 
Predplatné
V roku 1867 sa v Petrohrade a Moskve stretli predstavitelia delegácií slovanských národov spolu s predstaviteľmi Ruska, vrátane cárskej rodiny na čele s Alexandrom II. a ruskej vlády. Medzi 84 zahraničnými delegátmi popri Srboch, Čechoch, Chorvátoch, Slovincoch, Lužických Srboch, Čiernohorcoch, jednom Bulharovi a Kašubovi boli aj traja Slováci – Andrej Radlinský, vtedy rímskokatolícky farár v Kútoch, Ján Baltazár Jesenský, župný notár a Pavol Mudroň, advokát v Martine. Zjazd sa konal v rámci Všeruskej etnografickej výstavy a jeho súčasťou bola aj prezentácia knihy Ľudovíta Štúra “Slovanstvo a svet budúcnosti”.
Posilnenie slovanskej spolupráce
Na otvorení tohtoročného Jubilejného Všeslovanského zjazdu v Ruskej štátnej knižnici sa zúčastnilo 209 delegátov zo všetkých slovanských národov. Sedemnásťčlenná slovenská delegácia, v ktorej sú aj predstavitelia Matice slovenskej, Slavice a Slovanskej vzájomnosti, patrí medzi najpočetnejšie.
Za slovenskú delegáciu prihovoril Miloš Zverina, zakladateľ občianskeho združenia Slavica, a predseda Matice slovenskej Marián Tkáč, ktorý uviedol, že rok 1867 bol pre Slovensko aj rokom maďarsko-rakúskeho vyrovnania, po ktorom hrozila Slovákom úplná maďarizácia a zánik. Dodal tiež, že Slováci sú národ, o ktorom sa málo vie.
Predstavitelia organizátorov, Všeslovanského zväzu, sa netaja záujmom posilniť slovanskú spoluprácu najmä v kultúrnej a humanitárnej oblasti, pričom odzneli aj názory o potrebe spolupráce aj na medziparlamentnej a vládnej úrovni.
Slovania by podľa presvedčenia účastníkov zjazdu mali byť majákom v mori multikultúrneho a politického chaosu. To si však, ako uvádza samotná reportáž, vyžaduje oveľa intenzívnejšiu spoluprácu a jednotu medzi Slovanmi v porovnaní so súčasným stavom.
