Islam sa správa racionálne

Bratislava 14. júna 2015 (HSP/Foto:TASR)

V Európskej únii sa rozvinula široká a búrlivá diskusia o afrických a blízkovýchodných, moslimských utečencoch, ktorí v desaťtisícoch zaplavujú Európu. Európske inštitúcie navrhujú prijatie utečencov a ich rozdistribuovanie do všetkých členských štátov na základe kvót, ktoré určí Brusel. Na toto riešenie tlačia hlavne krajiny, ktoré sú kvôli ich bohatému sociálnemu systému konečnou destináciou migrantov, ako Nemecko či Británia. Ostatné krajiny sa prirodzene bránia. Nemajú záujem o dávku desaťtisícov ekonomických migrantov každý rok, ktorí budú ešte viac vyciciavať ich, ako napríklad v našom prípade, chudobný sociálny systém, ktorý sa nevie postarať ani o svojich ľudí.

Týka sa to aj Slovenska, ktoré je chudobné, sociálny systém sa nedokáže postarať ani o starých a nezamestnaných. Máme tu asi 400 – 500 tisícovú rómsku menšinu, ktorá je takmer úplne závislá na sociálnom systéme a asi rovnako veľkú ekonomickú emigráciu, keď prevažne ľudia v produktívnom veku odišli do zahraničia, pretože si u nás doma nevedia nájsť prácu. V tejto situácii predstava, že nám každý rok pribudne ďalších 20.000 hladných krkov (lebo v skutočnosti podľa kľúča stanoveného Bruselom pôjde asi o takéto počty), ktoré sa napoja na náš sociálny systém, oprávnene desí obyvateľov Slovenska. Nehovoriac o tom, že títo ľudia sú prevažne nevzdelaní, často i negramotní a nie je u nich predpoklad, že by sa neskôr integrovali.

Čo sa týka ich integrácie, nemusíme už špekulovať nad tým, či  k nej dôjde alebo nie. Máme nespočet príkladov z Francúzka, Nemecka, Veľkej Británie či Holandska a Švédska a vieme dnes už s určitosťou povedať, že integrácia nie je možná a ani k nej nedôjde. V skutočnosti, títo takmer úplne islamskí prisťahovalci, o nejakú integráciu nemajú ani žiaden záujem.

Chcú sociálne dávky, ktoré napriek tomu, že pre nás sú absolútne nepostačujúcimi na život, sú pre nich mnohonásobne viac, ako by mohli vo svojich domovských krajinách niekedy zarobiť a život u nás je pre nich luxusom, o ktorom by u nich doma, mohli iba snívať. Tu začína aj končí ich záujem o nás a o naše inštitúcie.

Odmietajú náš hodnotový systém, naše predstavy o fungovaní spoločnosti i naše náboženstvo. Demokraciu pokladajú za rakovinu, ktorá spoľahlivo rozloží a zničí spoločnosť i štát. Našu ústretovosť a snahu im pomôcť za slabosť a hlupáctvo. Naše predstavy o osobnej slobode o slobode a postavení žien za úpadok a zvrátenosť. Naše náboženstvo za rúhanie a nás všetkých za neveriacich psov, ktorých treba zabiť. (Viac sme o tom písali TU).

A môžeme sa im čudovať?

Ak zájdete do niektorého z viedenských parkov, iste si všimnete, že detské ihriská sú posiate deťmi prisťahovalcov. Zahalené matky obsypané každá trsom detí posedávajú na lavičkách a diškurujú. Žiadne biele deti. Prečo tu nie sú? Spýtate sa v duchu. Nechcú ich matky zobrať medzi tieto deti? Pravdepodobne i to, ale na hlavný dôvod dôjdete presne na tom istom mieste, v tom istom parku. Tam vidíte, že biele ženy vo veku, ako sú ich zahalené náprotivky obsypané deťmi, sa venujú joggingu, alebo venčia psov.

Vybudovali sme civilizáciu, ktorá je autodreštruktívna. Bohatá spoločnosť, ktorá sa však už nechce ani rozmnožovať, ani obnovovať. Egoistickú spoločnosť, kde mať deti, sa považuje za príťaž, za prekážku, čo je ešte horšie, za zbytočnosť. Spoločnosť, ktorá sa sama zničí a vymrie. Môže potom niekoho prekvapiť, že v našom kultúrnom priestore je momentálne hlavnou témou manželstvo homosexuálov, teda úplne neplodného zväzku? Asi nie.

Môžeme sa islamistom čudovať, že nechcú ísť v našich šľapajách? Že odmietajú naše hodnoty? Že odmietajú ísť cestou zániku? Nie. Musíme len konštatovať, že sa správajú racionálne.

Čo s nami bude?

Pravdepodobné sú dva základné scenáre a o tom, ktorý z nich sa naplní, sa rozhodne čoskoro.

Prvý scenár je ten, že nás títo prisťahovalci postupne demograficky prečíslia (napríklad vo Francúzsku tvoria už 13 % populácie) a demokraticky si odhlasujú svoje zákony a zavedú do života svoje predstavy o fungovaní spoločnosti. To, že sa táto spoločnosť ekonomicky postupne ocitne na úrovni krajín, odkiaľ momentálne prichádzajú, nie je podstatné. Podstatné je, ako bude vyzerať. A aj to vieme úplne presne. Bude to podobné ako dnes na Blízkom východe. Kresťania (teda pôvodní obyvatelia Európy) budú musieť prestúpiť na islam, ak nie, budú mať podobné postavenie, ako dnes majú kresťania v Sýrii, Iraku či Pakistane. Teda bude ich možné zabiť, vyhnať a na všetky spôsoby ponižovať.

Keď si všimneme, ktorí ľudia podporujú prílev utečencov do Európy, tak vidíte, že sú to prevažne tí istí ľudia, ktorí podporujú zamestnanecké kvóty pre ženy vo firmách a v armáde, manželstvá homosexuálov, genderizmus, sexuálnu výchovu od materskej školy, zastávajú ptotikresťanské a celkovo protináboženské postoje a presadzujú ďalšie podobné “vymoženosti” dnešnej našej civilizácie. Je to prirodzené, je to súčasť ich liberálneho svetonázoru.

Ako však títo ľudia dopadnú, keď sa naša spoločnosť stane islamskou?

Dnešné feministky budú chodiť zahalené od hlavy po päty a rodiť deti svojim moslimským manželom, ktorí ich dostanú v rámci nejaké prídelu, podobne ako sa to dnes deje v kalifáte vyhlásenom Islamským štátom, aby sa ďalej rozmnožovali iba tí rasovo a hlavne náboženskí správni ľudia. A tieto ženy budú poslušne rodiť a starať sa o deti a pochvaľovať si, ako je dobre, že je to tak, že nebehajú ako prisprosté bezcieľne po parku s fľašou minerálky v ruke, že môžu chodiť zahalené a nepohoršovať svojou telesnosťou mužov. Namietate, že by ste sa takto iste nesprávali? Islam vás však z vašich romantických predstáv rýchlo vylieči.

Ako dopadne žena, ktorá sa vyberie na ulicu s nezahalenou tvárou, si môžete pozrieť tu:

Upozornenie, video obsahuje brutálne zábery! Nie je vhodné pre slabšie povahy a osoby mladšie ako 18 rokov. Spustením videa potvrdzujete, že ste starší ako 18 rokov.

A čo homosexuáli? Tí jednoducho nebudú. Respektíve, iste sa k tomu ani jeden z nich neprizná, lebo niečo také v moslimskej krajine už dnes znamená spáchanie samovraždy. Úvahy o zmene pohlavia? To iste nemyslíte vážne.

A intelektuáli, ktorí dnes v mene humanizmu zanietene argumentujú za kvóty? Budú študovať korán a písať ódy na to, koľko svetla na nich skrze proroka padlo, len aby ich niekto neobvinil z rúhania a nesťal.

A druhý scenár?

V zásade by znamenal, že by sa pôvodné, kresťanské obyvateľstvo postavilo na odpor. S veľkou pravdepodobnosťou, ak k tomu vôbec dôjde, bude to už neskoro. Tento oslobodzovací boj bude už nutné viesť so zbraňou v ruke a jeho výsledok bude úplne neistý.

Niektorí ľudia, tušiac, že sa vrháme do priepaste, volajú po znovuzavedení trestu smrti za jediný trestný čin – trestný čin vlastizrady. Konanie dnešných politikov, ktorí v lepšom prípade neprotestujú v horšom vyslovene podporujú prílev utečencov, vnímajú ako konanie proti vlastnému národu, ako zradu vlastných záujmov, vlastných ľudí. Ich volanie po zavedení trestu smrti za vlastizradu, je skôr snahou vyjadriť, aká vážna je podľa nich situácia, než o skutočnú chuť niekoho popravovať. Ak skutočne dôjde k tomuto scenáru, bude i tak úradovať revolučné súdnictvo a to vyhlasuje rozsudky na počkanie, ukladá iba jeden trest a hneď ho i vykonáva. Je mu jedno, či takýto trest obsahuje, alebo alebo neobsahuje trestný zákon.

Nech už to bude tak či onak, nie sú pred nami ružové vyhliadky. Naša civilizácia stratila pud sebazáchovy, inštinkt zachovania rodu. Takej spoločnosti, zdá sa, nie je možné pomôcť. Nechceme, aby sa naplnili vyššie uvedené scenáre, ale nie sme už schopní sa im vzoprieť. Nie fyzicky, mentálne sme sa vzdali.

Juraj Martus