Helena Mezenská: „Nášmu štátu nemôže diktovať žiaden súkromný monopol“

Bratislava, 21. marca 2015 (HSP/Foto: TASR-Martin Baumann)

Občania často ani nevedia, o čom rokujú poslanci v parlamente. Niektorí si prečítajú v tlači mimoriadne skúpe informácie (média sa tomu malo venujú), iní pár minút sledujú vystúpenia poslancov, ktoré vysiela „dvojka“, a inak – nič

Zástupcovia ľudu riešia naše problémy za nás a my o tom nič nevieme. Potom presne tak vyzerajú aj parlamentné voľby, keď väčšina Slovákov volí fakticky naslepo, v závislosti od toho, či ten poslanec je o niečo vtipnejší, ukecanejší alebo rozdáva sľuby na všetky strany a samozrejme takmer žiadne po voľbách nesplní. Vlastne ich ani nemieni spĺňať – načo? Veď ho už zvolili a nabudúce bude potrebovať občanov zasa až o 4 roky…

Našťastie, sú predsa poslanci, ktorí bežným smrteľníkom vedia porozprávať, o čom sa bavia ľudoví zástupcovia, aké rozhodnutia prijímajú a neboja sa prezentovať aj vlastný postoj. Keďže v médiách veľký priestor nedostanú, využívajú na informovanie občanov sociálne siete. Ako napríklad poslankyňa NR SR Helena Mezenská, ktorá zasa porozprávala, o čom rokovali poslanci a prezentovala situáciu, ktorá vznikla pri riešení niektorých problémov.

„Vo štvrtok, 19. marca, boli v parlamente v predloženom návrhu vlády prerokované Zámery prevodu majetkových účastí Slovenskej republiky v Spoločnosti Telekom, a.s.. Ak to poviem jednoducho ide o privatizáciu Slovak Telekomu. Pre mňa je to otázny predaj 49 percent podielu štátu ako z pohľadu organizačného, tak z pohľadu politického. Pripravovaný prevod je pre mňa otázny najviac pre neurčenie predpokladanej sumy z predaja podielu, ale aj pre neurčenie účelového viazania získaných prostriedkov na konkrétne investičné rozvojové zámery,“ vysvetľuje poslankyňa.

„Pred rokom uvádzané odhady o 1 miliarde eur následne použitej na nákup poisťovne Dôvery pre zlúčenie zdravotných poisťovní, dnes zapadli prachom a v materiáli je opatrne uvedený iba jediný číselný údaj spojený s určením majetkovej hodnoty, s prekvapivým poklesom o viac ako polovicu, stanovený na hodnotu 425 miliónov eur. Čo má tento pokles znamenať?

Ide predsa o stámilióny? V neobsažných podkladoch chýba, ako som už vyššie uviedla, nevyhnutný údaj o účelovom viazaní zdrojov získaných z predaja. Pre zamedzenie “prejedenia” týchto prostriedkov,“ poznamenáva Helena Mezenská.

„Z politického hľadiska je tento zámer protirečivý a sporný k proklamovaným sľubom a záväzkom vládnej strany, o posilňovaní vplyvu štátu v strategických odvetviach a posilňovaní ochrany národných hospodárskych a sociálnych záujmov. Pred týždňom medializované prijaté opatrenia pre obnovu vplyvu štátu vo vodnej elektrárni Gabčíkovo, v Transpetrole a neziskovej, stratovej matke SPP svojím charakterom absolútne protirečia predloženému zámeru o privatizácii Slovak Telekomu. Z tohto pohľadu to považujem za neprincipiálny a nepochopiteľný prístup,“ zdôrazňuje.

„Zo zdôvodnení vládnych poslancov o potrebe tohto postupu vyplynula snaha o bagatelizácii významu spoločnosti Slovak Telekom. Pritom aj zo samých vládou pripravených materiálov vyplynulo, že ide o lídra na telekomunikačnom trhu a tento subjekt má ročný zisk 63 miliónov eur. To predsa nemožno považovať za zanedbateľnú sumu. Ak by štát svoje strategické odvetvia spravoval správne, a to sa od vládnej strany očakáva, tieto zisky by patrili jemu. A z čoho iného ako zo ziskov a benefitov svojho strategického bohatstva, má štát neziskové a dnes podvyživené odvetvia financovať? Neustálym zaťažovaním občanov? Pôžičkami a zadlžovaním?“ pýta sa Helena Mezenská.

„Vládou prezentovaná neochota nadnárodného subjektu Deutsche Telekom AG rešpektovať záujmy štátu ako minoritného vlastníka, naráža na protichodnosť v podpísanom Memorande o porozumení pri stanovení podmienok predaja. Ako si môžem rozumieť s niekým, kto naše oprávnené záujmy potláča? Ako môžem pristúpiť k podpisu dohody s tým, kto moje práva a nároky nerešpektuje, znevažuje a ignoruje? Môže byť toto rovnocenná dohoda? Z uvedeného mi potom vychádza, alebo sme zavádzaní slobodou v Memorande o porozumení, ale sme zavádzanými argumentmi o diktáte a presadzovaní vôle nadnárodného subjektu na náš úkor,“ prízvukuje.

„Vláda tak nemá v dosahu na nadnárodný subjekt zvrchovaný vplyv, ktorý jej z princípu ochrany verejného záujmu právom patrí. Ako radová poslankyňa sa s uplatňovaním diktátu nadnárodných subjektov neviem v žiadnom prípade stotožniť. Je to neprípustné, aby náš telekomunikačný trh bez rešpektu a autority vlády riadil súkromný monopol. Naši občania predsa nie sú ich rukojemníkmi. Očakáva sa, že vláda svoj vplyv a rešpekt znova presadí. Náš štát je slobodný a zvrchovaný štát, a v rámci obchodných dohôd, rešpektujúc verejný záujem je povinný Deutsche Telekom AG k nám korektne pristupovať. Nemôže si svoju obchodnú politiku uskutočňovať na úkor našich práv a záujmov. Ak takto postupuje je to nevyvážený vzťah a je čas na rozdiel od podriadenia sa nútenému predaju podielu štátu v ST, zvažovať posúdenie legitímnosti a platnosti privatizačnej zmluvy, ktorú v neprospech našich národných záujmov uzavrela vláda M. Dzurindu,“ domnieva sa poslankyňa.

„Tak ako sa postupovalo pri Vodnej elektrárni Gabčíkovo a Transpetrole, tak je potrebné analogicky postupovať i v tomto prípade. Nášmu štátu nemôže diktovať žiaden súkromný monopol. Hádam celú liberalizáciu trhu sme neuskutočňovali preto, aby štátne monopoly v strategických odvetviach nahradili nadnárodné monopolné subjekty a aby profit z nich predtým plynúci do neziskových odvetví verejnoprospešných služieb, plynul dnes do súkromných vreciek zahraničných privatizérov, nadnárodných monopolov? Nechcem veriť, že to bol zámer, ktorému sa dnes naša vláda, náš štát chce bezprizorne podvoliť,“ zdôrazňuje poslankyňa Národnej rady SR Helena Mezenská.

eu