Harabinov návrat do Súdnej rady sa nekoná

Bratislava 26. novembra 2014 (TASR/HSP/Foto:TASR)

Z celkom 1335 slovenských sudcov s právom voliť si prevzalo hlasovacie lístky 1136 sudcov z nich 342 dalo svoj hlas Dušanovi Čimovi

Deviatym zástupcom sudcov v Súdnej rade SR sa stal Dušan Čimo. Sudca Krajského súdu v Trnave získal najviac hlasov svojich kolegov počas utorkovej (25.11.) voľby. Jej výsledky dnes na pôde Najvyššieho súdu v Bratislave po zasadnutí hlavnej volebnej komisie oznámil jej predseda Pavol Tomáš.

Doplňovacej voľby sa zúčastnilo 1119 z celkom 1335 slovenských sudcov, ktorí majú právo voliť. Z nich 342 dalo svoj hlas Čimovi, ktorý sa tak do Súdnej rady po krátkom čase vrátil. Opustiť ju musel v septembri tohto roku, keď ho poslanci parlamentu za stranu Smer-SD vymenili pred voľbou predsedu Najvyššieho súdu a predsedu Súdnej rady.

O kreslo v rade, ktoré sa uvoľnilo v súvislosti s tohtoročnou novelou Ústavy SR, mali záujem štyria sudcovia. Bývalému predsedovi rady Štefanovi Harabinovi sa návrat do najvyššieho samosprávneho orgánu súdnictva nepodaril. Vo voľbe ho podporilo 255 sudcov.

Harabin napokon skončil na treťom mieste, keď ho predbehla jeho kolegyňa z Najvyššieho súdu SR Lenka Praženková. Za verejnosti málo známu sudkyňu zahlasovalo 315 sudcov. Na štvrtom mieste skončil sudca Krajského súdu v Žiline Martin Bargel so ziskom 196 hlasov.

„Hlavná volebná komisia má za to, že voľby prebehli v zmysle zákona,“ uviedol predseda komisie Tomáš k otázke prípadného napadnutia voľby. Volebné komisie v jednotlivých volebných obvodoch, ako aj hlavná volebná komisia prepočítala podľa neho hlasy v zmysle zákona.

Z celkom 1335 slovenských sudcov s právom voliť si prevzalo hlasovacie lístky 1136 sudcov. Vyplnené lístky počas utorkovej voľby odovzdalo 1119 sudcov. Z nich 1108 bolo platných a 11 bolo neplatných.

Jedno z 18 kresiel v najvyššom samosprávnom orgáne súdnictva sa uvoľnilo v súvislosti s tohtoročnou novelou Ústavy SR, ktorá začala platiť od 1. septembra. Oddelila funkcie predsedu Najvyššieho súdu a predsedu Súdnej rady. Šéf Najvyššieho súdu už nie je členom rady.

Jeho miesto pripadlo sudcom, ktorí tak majú v rade už deväť zástupcov. Po troch zástupcoch majú v rade parlament, vláda a prezident.

Minister spravodlivosti Tomáš Borec (Smer-SD) v reakcii na výsledok voľby uviedol, že ho rešpektuje. „Tento názor zaznel jasne a myslím, že je dobrou správou o slovenskom súdnictve,“ uviedol. „Dnešná voľba zároveň svedčí o tom, že ústavné zmeny vo vzťahu k Súdnej rade SR, vrátane rozdelenia funkcie predsedu Najvyššieho súdu SR a predsedu Súdnej rady SR, boli veľmi správne,“ doplnil.

Fakt, že Harabin vo voľbe neuspel, podľa predsedu KDH Jána Figeľa potvrdil správnosť tohtoročnej novelizácie Ústavy SR. Tá v parlamente prešla aj vďaka hlasom poslancov jeho hnutia. Figeľ to spätne vníma ako príspevok KDH k „deharabinizácii“ slovenského súdnictva, ktoré je z jeho pohľadu jedným z najproblematickejších a najmenej dôveryhodných rezortov.

„Som rád, že tento proces skutočne a nezvratne prebieha,“ uviedol vo vyhlásení pre médiá. Zdôraznil, že personálne zmeny nie sú zárukou zlepšenia stavu v súdnictve. „Ale sú minimálne nutným predpokladom, ktorý dáva nádej na zmenu,“ konštatoval Figeľ.

Prezidentka sudcovského Združenia za otvorenú justíciu (ZOJ) Katarína Javorčíková uviedla, že zvolenie Čima je pre nich nečakané. Čimo je členom a viceprezidentom ZOJ. Jeho úspech Javorčíková vníma ako úspech združenia a „víťazstvo princípov, ktoré sa snaží v justícii presadiť”.

„Táto voľba znamená jasné a konečné ‘nie’ pre Štefana Harabina, znamená jasné ‘áno’ pre zmeny v justícii a je aj veľmi pozitívnym signálom pre verejnosť, čo nesporne prispeje k zvýšeniu dôveryhodnosti súdnictva ako celku,“ vyhlásila prezidentka ZOJ.

mž