Rusko: Novými sankciami sa EÚ postavila proti mieru na východe Ukrajiny

Brusel 11. septembra 2014 AKTUALIZOVANÉ (TASR/HSP/Foto:TASR)

Podpredseda ruskej vlády Dmitrij Rogozin obvinil Západ, že sankciami chce vyvolať negatívne nálady voči politike prezidenta Vladimira Putina

Prijatím nových sankcií proti Rusku sa Európska únia postavila podľa ruského ministerstva zahraničných vecí proti dosiahnutiu mieru na východnej Ukrajine. “Týmto krokom sa Európska únia de facto postavila proti mierovému riešeniu vnútroukrajinskej krízy, ktorého podpora očakáva od všetkých zodpovedných síl v Európe,” citovala agentúra Reuters z vyhlásenia ruského rezortu.

Brusel a poprední predstavitelia krajín EÚ budú musieť dať občanom EÚ jasnú odpoveď, prečo ich vystavujú riziku konfrontácie, ekonomickej stagnácie a nezamestnanosti, konštatovalo ministerstvo a vyzvalo EÚ, aby dalo ľuďom na východe Ukrajiny konečne šancu na mier.

Podľa ďalšieho vyhlásenia ruského ministerstva je evidentné, že tento krok EÚ je odtrhnutý od reality, pretože prichádza v čase, keď sa na Ukrajine rozbieha krehký mierový proces a začala sa výmena väzňov. “Ako sme už uviedli, tieto nové protiruské sankcie nezostanú z našej strany bez zodpovedajúcej reakcie,” napísalo ministerstvo.

Podpredseda ruskej vlády Dmitrij Rogozin v tejto súvislosti obvinil Západ, že sankciami chce vyvolať negatívne nálady voči politike prezidenta Vladimira Putina. To je však strategická chyba, povedal televízii Rossija 24.

Do konca septembra veľvyslanci EÚ vykonajú komplexné preskúmanie realizácie mierového plánu na východe Ukrajiny a v závislosti od toho budú sankcie buď zmenené, pozastavené alebo zrušené

 Nové ekonomické sankcie Európskej únie voči Rusku budú zrušené alebo zmenené, ak Moskva podporí mierový proces na Ukrajine. Uvádza sa to vo vyhlásení predsedu Európskej rady Hermana Van Rompuya, ktoré dnes zverejnili v Bruseli.

Van Rompuy potvrdil, že nové sankcie budú zverejnené v piatok vo vestníku EÚ, čím zároveň nadobudnú účinnosť.  “Vždy sme zdôrazňovali reverzibilitu a selektívnosť našich reštriktívnych opatrení,” citovala agentúra DPA z vyhlásenia prezidenta EÚ.

Van Rompuy v tejto súvislosti oznámil, že do konca septembra veľvyslanci EÚ vykonajú komplexné preskúmanie realizácie mierového plánu na východe Ukrajiny. V závislosti od toho predložila návrhy na zmenu, pozastavenie alebo zrušenie sankčného balíka ako celku alebo jeho časti.

Nové kolo sankcií okrem iného sťaží ruským firmám prístup na európske kapitálové trhy a ešte viac bude obmedzený vývoz určitých druhov tovarov. Zoznam nežiaducich osôb bude rozšírený o 24 mien.

Z hľadiska EÚ zavedenie nového balíka reštriktívnych opatrení znamená, že občania krajín Únie a európske spoločnosti už nebudú môcť poskytovať úvery piatim najväčším štátnym bankám Ruskej federácie. Rovnako bude zakázané financovanie vo forme pôžičiek na splácanie dlhov troch hlavných ruských obranných firiem a troch najväčších energetických spoločností. Okrem toho budú pozastavené aj služby poskytované pre prieskum a hlbinnú ťažbu ropy, na ťažbu ropy a prieskum ropných nálezísk v arktickej oblasti, ako aj na ťažbu bridlicového plynu v Rusku. 

Moskva sa podrobnejšie k sankciám vyjadrí ať po ich zverejnení vo vestníku Európskej únie, čím nadobudnú platnosť 

Reakcia Ruska na avizované nové sankcie EÚ bude úmerná ekonomickým škodám, ktoré reštrikcie spôsobia, upozornil dnes hovorca ruského ministerstva zahraničných vecí Alexander Lukaševič, podľa ktorého Moskva tento svoj postoj dávala najavo “na mnohých úrovniach”. 

Lukaševič vyjadril presvedčenie, že pokračovanie EÚ v politike sankcií je “absolútne nepriateľským krokom”, ktorý “protirečí záujmom všetkých strán”. Dodal, že s podrobnejším vyjadrením k sankciám príde Moskva po tom, ako budú oficiálne zverejnené vo vestníku Európskej komisie, čím aj nadobudnú účinnosť.

Očakáva sa, že EÚ zverejní nové sankcie v piatok. Nový balík sankcií podľa ruských zdrojov rozširuje zoznam osôb, ktoré sa podieľali na anexii Krymského polostrova  Ruskom, ako aj na vyhlásení tzv. ľudových republík v Doneckej a Luhanskej oblasti na východe Ukrajiny. Sankcie obmedzujú aj prístup ruských firiem na kapitálové trhy, k produktom s dvojakým určením i k citlivým technológiám a predpokladajú aj postihy pre ruské zbrojárske firmy.

Nová séria sankcii by sa mala dotknúť veľkých ropných spoločností ako sú Rosnefť, Transnefť, Gazprom Nefť, Gazprom. spoločnosti pôsobiace na kapitálových trhoch, sektor obrany, vývoz technológii dvojakého využitia 

Nový balík ekonomických sankcií proti Ruskej federácii vstúpi do platnosti v piatok, po zverejnení zoznamu rozšírených sankcií v Úradnom vestníku EÚ.

Viacerí lídri EÚ sa dnes v telefonickom rozhovore zhodli na tom, že balík nových sankcií proti Rusku v súvislosti s jeho agresiou na Ukrajine sa začne implementovať do konca tohto týždňa, uviedol dnes hovorca britského premiéra Davida Camerona. Spresnil, že Cameron sa dnes ráno zapojil do spoločného telefonického rozhovoru s viacerými lídrami EÚ, s ktorými diskutoval o sankciách voči Rusku a dohode začať s implementáciou balíka sankcií, ktoré boli dohodnuté začiatkom tohto týždňa.

Na telefonickom rozhovore sa dnes okrem Camerona zúčastnil aj predseda Európskej rady EÚ Herman Van Rompuy, nemecká kancelárka Angela Merkelová, francúzsky prezident Francois Hollande a taliansky premiér Matteo Renzi.

Pôvodným termínom na zavedenie opatrení, ktoré rozširujú sankcie z júla tohto roku, bol utorok 9. september, avšak Stály výbor zástupcov pri EÚ (COREPER), zložený z veľvyslancov 28 členských krajín nakoniec rozhodol o odložení sankcií o niekoľko dní. Dôvodom bola neochota niektorých členských krajín vystupňovať reštrikcie voči Moskve z obáv, že ruská vláda zavedie protiopatrenia, ktoré postihnú ekonomiky ich krajín. Ďalším dôvodom na zdržanlivosť niektorých členov únie bolo dodržiavanie prímeria na východe Ukrajiny, čo malo znamenať ústretovosť zo strany Ruska.

Veľvyslanci sa kvôli tejto problematike stretli opäť v stredu, avšak bez dosiahnutia konkrétneho kompromisu. Zhodný názor bol iba v tom, že nové sankcie nadobudnú platnosť po ich zverejnení v Úradnom vestníku EÚ.

Podľa diplomatických zdrojov najväčším zástancom uplatnenia nových reštrikcií bolo Nemecko. Novovymenovaná šéfka diplomacie EÚ Federica Mogheriniová v stredu potvrdila iba to, že niekoľko členských štátov opäť požiadalo o odklad konečného rozhodnutia, avšak nešpecifikovala o ktoré krajiny ide.

V bruselských kuloároch sa hovorí, že najväčšími oponentmi pre dodatočné sankcie boli delegácie Fínska, Rakúska a Talianska.

Nová séria sankcií by už mala priamo postihovala veľké ropné spoločnosti z Ruska ako Rosnefť, Transnefť, Gazprom Nefť, ale nie priamo aj koncern Gazprom. Okrem toho by rozšírené sankcie únie postihli aj ruské spoločnosti pôsobiace na kapitálových trhoch a ruský sektor obrany, ďalšie reštrikcie sa môžu týkať aj vývozu technológií dvojakého využitia –  civilného a vojenského.

Na “čiernom zozname” EÚ s osobami, ktoré majú zákaz vycestovať do EÚ a ktorým boli zmrazené účty v zahraničí, má pribudnúť okolo 25 nových mien, vrátane politikov blízkych ruskej vláde a vplyvných ruských oligarchov. 

mž