Drotárstvo bolo úplným špecifikom Slovenska. Masaryk posmešne o Štefánikovi ako o slovenskom drotárikovi

Slovensko 30. januára 2016 (HSP/Foto:TASR – Adriána Antošková)

Drotárstvo na Slovensku predstavuje špecifický fenomén, ktorý nemá obdobu v žiadnom inom štáte. Stovky až tisíce drotárov vytvorili atypickú historickú kulisu dejín malého národa uprostred Európy

História slovenského drotárstva

Prvá historická zmienka o drotárstve pochádza z roku 1714. Hlavná oblasť drotárstva bola v hornej časti Trenčianskej župy, Veľké Rovne, Dlhé Pole, Kotešová, Vysoká nad Kysucou a ďalšie obce. Drotári vynikali mimoriadnou zručnosťou v drôtovaní, čo znamená, že  sa jednalo už o dlhú tradíciu. Drotárstvo vo svojom  viac ako 200 ročnom trvaní prekonalo svoj vlastný osobitý vývoj. Nasýtenosť domáceho trhu zapríčinila odchod drotárov prakticky do celého sveta. Drotárske výrobky boli skutočne rozmanité. Drotári boli neprekonateľní najmä v práci s drôtom. Mali zmysel pre praktickú stránku výrobku a cit pre krásu. Ich výrobky vynikali nielen pevnosťou, ale aj účelovým tvarom a ornamentálnou úpravou, čím predstihovali podobné továrenské výrobky. Takto sa drotári zásluhou svojich schopností uplatnili nielen v zaostalejších krajinách, ale i v priemyselne vyspelých ako Nemecko a USA.

Vplyv drotárstva na vzdelanostný a hospodársky rast regiónu

Drotárstvo spájalo s domovom rodinné puto. Väčšina drotárov, ktorí vynikali šikovnosťou, prinášali domov nemalé zisky, a tým zvyšovali životnú úroveň rodného kraja. Okrem toho bolo drotárstvo veľkou školou života a malo veľký význam pre kultúrny a vzdelanostný rast drotárov.  Mnohí ovládali aj niekoľko cudzích jazykov a boli vzdelanejší ako doma hospodáriaci roľníci. Legenda o chudobných drotároch, keď už len samotný pojem drotár, znamenal nevzdelaného úbohého a chudobného vandráka po svete, sa neskôr, za prvej ČSR preniesla aj do národnej polohy. Veď samotný Masaryk nazval  vzdelaného a spoločensky fundovaného Štefánika, slovenským drotárikom. Bola to však stará, účelová a závisťou nakazená česká škola.

Vklad slovenských drotárov do svetového hospodárstva

Vývoj  slovenského drotárstva sa však nezastavil len pri drotároch – jednotlivcoch. V 19.storočí vznikajú drotárske dielne, z ktorých niektoré vyrástli na moderné fabriky. Drotárske výrobky dostávali významné ocenenia. Mnohí drotári sa stali významní podnikatelia. Napríklad Alojz Kurucár, syn drotára zdedil po svojom otcovi fabriku v Petrohrade, kde aj vyštudoval, bol finančným guvernérom a tajným radcom cára. Imrich Dočár a Mikuláš Dočár  podomoví drotári, si založili  drotársku dielňu, neskôr kúpili naftové polia v Kaspickom mori a Zakaukazku a založili podnik na spracovanie ropy v Baku. Štefan Hunčík drotár z Rovného, zdedil po otcovi najväčšiu drotársku fabriku v Moskve. Obchodoval v Európe, Amerike a Číne. Jozef Holánik – Bakeľ patril medzi najznámejších a najvýznamnejších drotárskych majstrov. Založil dielňu vo Varšave. Jeho výrobky boli známe v mnohých krajinách. Martin Challan z Rovného založil v Amerike manufaktúru na drotárske výrobky a venoval sa zakladaniu drotárskych spolkov. Štefan Černan  z Vysokej nad Kysucou odišiel ako drotár do Ameriky. Bol starým otcom kozmonauta  Eugena Adreua Cernana,  ktorý s kozmickou loďou Apollo 17 pristál na Mesiaci.

To bol len malý exkurz do množstva slovenských drotárov,  ktorí sa preslávili vo svete. Za slovo drotár,  ktoré bolo synonymom chudoby sa nemusíme hanbiť, naopak,  môžeme byť hrdí.  Preslávilo nás po celom svete.

Dnes sa drotárstvo rozvíja ako vysoko špecializované umenie.

Jozef Janták