AP: Brexit môže viesť k ďalším referendám o posilnení národných právomocí

Viedeň 19. júna 2016 (TASR/HSP/Foto:TASR/AP-Ronald Zak)

“Iné krajiny by sa tiež mali pýtať svojich obyvateľov na vzťah s Európskou úniou,” myslí si Marine Le Penová

Britské referendum o zotrvaní krajiny v Európskej únii by mohlo prinútiť tento blok k tomu, aby vrátil právomoci svojim členským štátom, a mohol by vyústiť aj do ďalších hlasovaní. Vyhlásili to na stretnutí vo Viedni poprední predstavitelia európskych krajne pravicových a euroskeptických strán.

Brexit, ako je označované možné vystúpenie Spojeného kráľovstva z EÚ, by podľa agentúry AP zintenzívnil úsilie takýchto strán a mohol by sa stať “začiatkom Európy a la carte” – kde si každá krajina vyberie, čo jej vyhovuje, ako uviedla líderka francúzskeho Národného frontu (NF) Marine Le Penová na piatkovom stretnutí populistických strán v rakúskej metropole.

Na stretnutí boli prítomní aj lídri Slobodnej strany Rakúska (FPÖ) či Alternatívy pre Nemecko (AfD), ktoré chcú, aby členské štáty únie od nej opätovne získali rozhodovacie právomoci na národnej úrovni. Le Penová v tejto súvislosti zdôraznila, že po britskom referende by mali nasledovať hlasovania i v ďalších štátoch.

“Iné krajiny by sa tiež mali pýtať svojich obyvateľov na vzťah s Európskou úniou,” poznamenala líderka FN.

Ak Briti na budúci týždeň zahlasujú v prospech brexitu, únia bude musieť s Londýnom rokovať a dokázať, že je pripravená na svoje štrukturálne reformy, vyhlásil líder FPÖ Heinz-Christian Strache. Verejné hlasovanie je podľa neho jediným spôsobom, ako “zastaviť, obmedziť a napraviť politický establišment v dôležitých otázkach”.

“Vlastenecké” strany Európy si želajú zreformovať EÚ znútra, pričom tak chcú získať viac priamej demokracie, silnejšie národné parlamenty, ochranu pred globálnymi korporáciami a zachovanie si kultúrnej identity. Cieľom je vybudovať “alianciu pre bezpečnosť, prosperitu a mier” vo svetle masovej migrácie, dodal Strache.

Na stretnutie prišli aj europoslanci z AfD, talianskej strany Liga Severu (LN), holandského hnutia Flámsky záujem (Vlaams Belang, VB), ako aj líder českého hnutia Sloboda a priama demokracia (SPD) Tomio Okamura. Spomedzi týchto hnutí je najúspešnejšie FPÖ, ktorá má v rakúskom parlamente 20 percent kresiel.

Kandidát tohto politického subjektu Norbert Hofer len s tesným rozdielom prehral v nedávnych prezidentských voľbách v súboji s nominantom Zelených Alexandrom Van der Bellenom. FPÖ však už napadla výsledok na súde.

Le Penovej Národný front po štyroch desaťročiach existencie zaznamenal svoj prvý výrazný úspech v roku 2014 vo voľbách do Európskeho parlamentu.

Strachemu aj Le Penovej sa podarilo prilákať k volebným urnám značné množstvo stúpencov, ktorých počet presiahol priaznivcov konzervatívnych strán, a to tým, že oslovili pracujúcich, ktorých negatívne zasiahla hospodárska kríza.