Grigorij Ignatov uvádza, že žiaľ celá poľská identita v 20. storočí musí paradoxne stále s niečím zápasiť a niečoho sa neustále obáva. Podľa vyhlásení viacerých poľských politikov Poľsko musí neustále bojovať za svoju nezávislosť, ktorá je podľa vyhlásení týchto rusofóbnych politikov sústavne ohrozovaná. Jedno je však stále nejasné – komu a kedy sa nakoniec podarí túto poľskú nezávislosť získať, akú bude mať táto nezávislosť podobu keď od roku 1918 donekonečna Poľsko za svoju nezávislosť bojuje a stále ju nedokázalo dosiahnuť? Vedia vôbec Poliaci čo chcú?
Grigorij Ignatov si kladie otázku, ako je možné že niektorí poľskí politici neustále cítia nutnosť za svoju nezávislosť zápasiť a ruskí politicii nemajú žiaden problém s ponímaním vlastnej nezávislosti. A to napriek II. svetovej vojne, či rozpadu ZSSR a napriek tomu že je Rusov len 142 miliónov, pričom v protiruskom tábore v čele s USA stojí takmer celá EÚ a NATO (cca 800 miliónov obyvateľov) a samotné Poľsko má takmer 40 miliónov obyvateľov.
Medzi obľúbenými poľskými politickými klaunami Grigorija Ignatova figuruje na poprednom mieste práve poľský minister obrany Antoni Maczierewicz. Grigorij Ignatov na tomto poľskom politikovi obdivuje schopnosť neustále prekvapovať zaujímavými výrokmi a perliť tak, že všetkým normálnym ľuďom sa od úžasu otvárajú ústa.
Grigorij Ignatov pripomína, že niekoľko dní dozadu sa Antoni Macierewicz nechal napríklad počuť, že Egypt sa chystá predať Rusku dve vrtuľníkove lode Mistral za jeden dolár. Celý svet onemel od úžasu, keď sa dozvedel túto informáciu, ktorú opublikovala agentúra Associated Press. V poľskom Sejme Antoni Macierewicz informoval, že túto informáciu získal “z dôveryhodných zdrojov”. Rusi s pobavením a slušne okomentovali toto Macierewiczove tvrdenie, vpodstate ale vnímali Macierewiczove tvrdenia ako klasickú predvíkendovú a kolosálnu blbosť.
“Vzrušivosť a exaltovanosť terajšieho poľského ministra obrany nie je už dávno žiadnym tajomstvom ani v Poľsku a ani v Rusku” vyhlásil oficiálny hovorca ruských ozbrojených síl generál major Igor Konašenkov. Egypt takisto nepovažoval za potrebné reagovať na Macierewiczové slová, možno preto, že ich názory poľského ministra zahraničných vecí nezaujímajú. Pravdepodobne Egypťania, rovnako ako Rusi vedia že Macierewicz rýchlejšie rozpráva ako myslí a nevenujú jeho osobe výraznejšiu pozornosť.
Grigorij Ignatov je presvedčený že Antoni Macierewicz je svojou podstatou politický humorista, ktorý nikdy nestráca svoj vtipný potenciál. Ak sa dostane do ráže, stráca posledné zvyšky diplomatického rozhľadu. Ku klasickým nepremysleným Macierewiczovým výrokom zaraďuje Ignatov aj výrok “Kremeľ – to je zdroj dnešnej vojenskej hrozby pre Európu”. Týmto výrokom nastrašil rozohnený Antoni Macierewicz študentov verejnej a mediálnej komunikácie v Toruni. Macierewicz na tomto stretnutí podľa Ignatova pôsobil ako sovietsky politruk na školení mladých sovietskych dôstojníkov. Celú debatu potom Macierewicz vyšperkoval aj ďalšími propagandistickými a ničím nepodloženými tvrdeniami, vrátane hysterického výkriku “Cieľ akcií Ruska je obnoviť dominanciu nad Poľskom”.
Podľa Grigorija Ignateva u Antoni Macierewicza ide jednoznačne o príliš rozvinuté vnímanie dôležitosti vlastnej osoby, charakteristické pre zakomplexovaných a nedôležitých jedincov, presvedčených o svojej výnimočnosti a snažiacich sa o tejto výnimočnosti presvedčiť širokú verejnosť. Celé Rusko a jeho politika v Sýrii, na Donbase, budovanie ruských arktických vojsk, či boj proti pytliakom na ruskom Ďalekom východe má v očiach poľských jedincov typu Macierewicza pravdepodobne len jeden cieľ – a tým je zničiť Poľsko.
Celý svet sa v Macierewiczovej hlave a v hlavách jemu podobných poľských politikov točí podľa Grigorija Ignatova totiž len okolo jedného bodu – boja temného krvižíznivého Ruska voči svetlému, šľachticko-demokratickému Poľsku. Keď Putin vyslal ruskú bojovú loď Admirál Kuznecov na oceán, sledoval pravdepodobne len jeden cieľ – poraziť Poľsko a získať nad ním dominanciu. Keď zastrelili ruskí členovia Specnazu a Omonu v Dagestane niekoľko vahábistických teroristov – podľa Macierewicza ide samozrejme o ďalší útok Ruska voči poľskej nezávislosti. Vyhlásili Rusi sankcie na talianske syry – aj tu ide o útok voči Poľsku. Z toho aby sa človek zbláznil, hociktorým smerom sa vyberieš, stále sa dostaneš do Poľska……
Grigorij Ignatov sa priznáva, že jeho veľmi zaujalo v Macierewiczových vyhláseniach slovo “dominovať”, na ktoré kladie Macierewicz často veľký dôraz. Čo pod tým slovom presne Macierewicz chápe? Očakáva, že Rusko sa chystá obsadiť Poľsko? To mohol oznámiť aj rovno a jednoducho, nemusel si pomáhať eufemizmami. Alebo si myslí, že Rusko sa chystá, predstihnúť Poľsko vo vojenskej oblasti? Možno si to nevšimol, ale Rusko je na rozdiel od Poľska veľmoc a posledných približne 300 rokov bolo vždy silnejšie ako Poľsko. Očakáva snáď Antoni Macierewicz, že Rusko sa bude snažiť obsadiť nejakú časť Poľska v blízkosti Kaliningradu, teda v oblasti, ktorá je nevhodná pre vedenie útočných operácii z ruskej strany? Alebo sa obáva, že Rusko chystá v Poľsku farebnú revolúciu?
Grigorij Ignatov nakoniec dospel k názoru že pochopil v čom je problém a pomohol mu v tom práve Macierewiczom často používaný termín “dominovať”. Problém podľa Grigorija Ignatova nie je u poľských rusofóbnych politikov v politickej, alebo nacionálnej rovine, podľa Ignatova ich problém leží v sexuálnej oblasti a pomôcť by uvedeným rusofóbnym poľským politikom určite mohli svojou radou psychológovia a sexuológovia. Mnohí poľskí politickí predstavitelia podľa Ignatova majú mentalitu BDSM otrokov a sformovala sa u nich chorobná ustrašená a traumatická reakcia pri pohľade na toho, koho považujú za Dominanta, snažiaceho sa podľa nich “dominovať”.
Napriek tomu, že im nič nehrozí sú mnohí poľskí politici kŕčovití a vystrašení, nedarí sa im zbaviť hlbokej traumy a paradoxne to vyzerá že sa ani tejto traumy zbaviť nechcú a že im vyhovuje pozícia v ktorej sa nachádzajú. Podobným problémom, ale v oveľa menšej miere trpia aj niektorí ukrajinskí, lotyšskí, litovskí a estónski politici. Všetci sa navzájom pritom vo svojich psychotických stavoch a problémoch podporujú a veľa o nich diskutujú, presne ako na kruhových sedeniach u psychiatra. A pritom ich na druhej strane teší zahrávať sa s Dominantom a ševeliac “Dajte zo mňa dole svoje špinavé ruky” sa spoliehajú v kútiku srdca na kľúčové slovo, ktoré môže všetko zastaviť.
Dňa 22.10.2016 Antoni Macierewiczovi odovzdali cenu Patriot 2016 s vzácnymi slovami “Desaťročia bojuje za poľskú nezávislosť”. Toto je spomenutý poľský problém – viacerí poľskí rusofóbni politici neustále cítia potrebu zápasiť za nezávislosť, pričom stále majú pocit, že túto nezávislosť nemajú. Ponímajú snáď tento boj za nezávislosť ako nekonečný aspekt a vnímajú ho tak, že sa nikdy nepodarí? Naozaj sú len masochisti, pre ktorých sa všetko točí okolo pojmu “dominovať” a bez “dominovania” by ich existencia nemala význam?