Ako sa z Googlu stal najúčinnejší politicky korektný nástroj propagandy

Svet 12. októbra 2017 (HSP/Petr Kubáč/Foto:Pixabay)

Opakovane som spomínal, že som s internetom začal práve v čase, keď už bol pekne rozbehnutý vyhľadávač AltaVista. Vyhľadávanie s ním bolo také, že ak ste zadali jedno slovo alá “zosilňovač” (všetko samozrejme anglicky – teda “amplifier”) vyskočilo vám veľa stránok, ktoré obsahovali toto slovo a bolo poznať, že AltaVista sa snaží stránky triediť aj podľa kvality, ale tiež bolo vidieť, že väčšina “váhy” tej ktoré stránky je skôr daná jej návštevnosťou a “všeobecnou známosťou” v zmysle či sa o ňu zmieňujú vtedajšie “portály” ako Yahoo, Lycos, Excite atd…

Ak ste zadali dvojslovnú kombináciu alá “logaritmický zosilňovač” bolo hľadanie už viac o náhodnom prehľadávaní desiatok netriedených odkazov než o “kvalitnej informácii na prvý pokus”.

Potom sa objavil Google a jeho prvá verzia sa chválila tým, že ak zadáte viac slov, nájde stránky obsahujúce VŠETKY zadané slová, zotriedené podľa ich hodnotenia zvaného “page rank“, ktoré bolo skutočne geniálne, pretože ak niekto vynašiel “logaritmický zosilňovač” prekvapivej konštrukcie – jeho kamaráti a nadšenci naň odkazovali, potom ho niektorí našli na Googli a ak sa im páčil, odkazovali na neho tiež a čoskoro začal vyskakovať vo výsledkoch pekne vysoko, hoci ho Yahoo, Lycos, Excite, atď. ignorovali.

V tej dobe bol Google malá firma s Pageom, Brinom a ďalšími 20 maníkmi – lenže potom sa Google dostal do biznisu s internetovou reklamou a mal nutkanie zvyšovať svoje zisky. Takže de-facto zahodil (alebo dal do pozadia) ako princíp že nájde všetky slová, tak princíp “page ranku”.

Nastalo obdobie “personalizovaného vyhľadávania” – vskutku pekelné. Pani Kubáčová hľadá bodkované šaty, a keďže sme všetci starostlivo skrytí za firewallom a NATom, Google nerozlišuje kto je kto, a tak celý môj internet obsahuje bodkované šaty. Ja sledujem na YouTube ruský sitkom “6 кадров” a situácia je ešte horšia, pretože pani Kubáčovej vyskakujú podpätkové lodičky bordelového typu nie v Ostrave, ale v azbuke (ktorú neovláda) v zľave v e-SHOPPE v Moskve!! Po určitej dobe bola situácia taká zlá, že aj datasheet LM324 mi vyskakoval v ruskom preklade.

Tým že Google “v mene peňazí” zahodil objektívne kritériá vyhľadávania – otvoril Pandorinu skrinku. Sám som kedysi pesimisticky špekuloval, že jedna z príčin III. svetovej vojny môže byť, že “personalizované vyhľadávanie” spôsobí, že každý nájde to, čo chce počuť. Arabi o zlých Židoch (Európanoch). Európania o lenivých Araboch s bombou (nožom, dodávkou, nákladiakom) – a už to ide.

To som bol ešte optimista. Google totiž v poslednej dobe pridal k vyhľadávaciemu algoritmu “subjektívny faktor”. Pravdepodobne vo vysokom vedení firmy sedí nejaká komisia, ktorá rozhoduje, ktorá téma dostane “body navyše”, aby vyskakovala vyššie a ktorá téma je “fake news” a zmizne z vyhľadávania úplne. Takže si dáme malý testík. Klikajte na odkazy a odpovedzte si na otázky:

• “White woman with child” alebo “biela žena s dieťaťom” – koľko je vo vyhľadávaní obrázkov, ktoré sú dopytované, teda biela žena a biele dieťa?
• “Happy american couple” alebo “šťastný americký pár” – koľko tam nájdete šťastných párov typických Američanov?
• A na záver perlička: “American Inventors” – čiže “Americkí vynálezcovia” – áno, je tam Ben Franklin, ktorý bol politik a skôr vedec ako vynálezca, ale skúste tam nájsť vynálezcov lietadla bratov Wrightovcov, alebo Edisona.
• Mimochodom, jeden z Googlovských “Amerických vynálezcov” ma zaujal. Ide o istého Charlesa S.L. Bakera, ktorý údajne vynašiel radiátor ústredného kúrenia. Keď som podrobne skúmal históriu parného a teplovodného kúrenia – o nejakom Bakerovi ani slovo – maximálne zmienky o firme Baker, vyrábajúcej “Bakerove radiátory” okolo roku 1900, teda 85 rokov po skutočnom vynáleze radiátora (vynájdenie: 1815 James Watt ako “odpadový produkt” parného stroja a tiež prvýkrát použitý v jeho vlastnom dome v prototype už v roku 1807). Počas pátrania “personalizované vyhľadávanie” Googlu začalo niečo tušiť – takže teraz ma zaplavuje Bakerom senátorom, Barkerom staviteľom organov, dokonca hercom, len Charles S.L. Baker – kúrenár už pre mňa neexistuje. Proste hnus, velebnosti – prepisovanie reality ako z Orwella

Inými slovami, po 20 rokoch neustáleho zlepšovania Googlu – AltaVista znovu vedie, pretože tá sa plietla neúmyselne, zatiaľ čo Google klame cielene. Google je pokazený a potrebuje čas na opravu. Komisia asi zasadala tak dlho a bojovala za spoločenský pokrok tak intenzívne, až výsledky vyhľadávania začali vyzerať ako personálne obsadenie ministerstiev v Zimbabwe. Ak sa ku mnou uvádzaným vyhľadávacím dotazom vrátite za pol roka – určite to bude lepšie, pretože vo vyhľadávacom algoritme budú presne pre tieto otázky uvedené ako výnimka (aby Google vyviazol bez hanby), ale sú tisíce a tisíce ďalších otázok, ktoré nemajú špeciálny “patch” – a tam sa Googlovské klamstvo prejaví plnou silou.

Čo teda robiť než sa Google spamätá? Istú dobu som používal (a propagoval) Bing od Microsoftu, ktorý to má s pravdou trochu lepšie, ale hlavne je to iná firma, takže neexistuje diabolská väzba: YouTube – výsledky hľadania – reklamy všade. V posledných 2 mesiacoch som prešiel na DuckDuckGo – čo je vyhľadávač, ktorý sa chváli tým, že každému na celom svete poskytuje rovnaké výsledky bez “personalizácie” a že sa riadi objektívnymi kritériami v štýle bývalého googlovského page ranku. Som s ním plne spokojný. Jediné slabé miesto sú detaily českých reálií, často z doby komunizmu, ktoré Google zvláda lepšie, pretože má v Česku pobočku, ktorá zaisťuje, že úroveň klamstva tu je rovnaká ako v Amerike. Príklad: DuckDuckGo nenašiel rozumný odkaz pre “Park Kultúry a oddychu Julia Fučíka“.

Mimochodom, DuckDuckGo je vraj firma s 21 zamestnancami. Takže druhé poučenie, ktoré sa tiahne od Chrenka, Babiša, cez Gatesa, Sorosa po Brina, je: “Akonáhle sa z firmy stane megakorporácia, začne mať podivné nezrozumiteľné záujmy, takže od nej pravdu ani nič dobrého nemožno čakať.”

Čo ma vedie k tejto jedovatej myšlienke – zákaz Google v niektorých krajinách (napríklad v Číne) sa tradične vykladá ako snaha obmedziť slobodu slova v nedemokratickom režime. Potmehúdsky Kubáč sa pýta: Na ktorej strane spojnice čínska vláda – Google sa to obmedzenie slobody slova vlastne nachádza?

A posledná poznámka: nešpekulujte o pravde, keď budete “Googlit” niečo dôležité, napríklad príznaky vašej možnej choroby. To by sa vám mohlo priťažiť už z vedomia, kto všetko a s akou motiváciou kecal do informácií, ktoré sa vám majú objaviť, a tým zhoršil ich kvalitu.

Peter Kubáč

Pôvodne vyšlo na Nekorektní blog Petra Kubáče