Ako liberálnu aktivistku realita postretla

Bratislava 27. decembra 2016 (HSP/Foto:facebook)

Deň po havárii ruského lietadla s Alexandrovcami sa mladá blogerka zo SME pokúsila zaujať svojím humorom, ktorý sa niesol v línii protiruského štvania naordinovaného z odchádzajúceho amerického establishmentu a Sorosových grantov.

V naivnej predstave, že zastáva tie najpokrokovejšie názory slovenskej “rádoby elity”, však narazila na tvrdú realitu. Jej status o tom, ako Alexandrovcov už jedia rybičky a že do mora padol posledný symbol komunizmu, zverejnil na svojej stránke Boris Kollár. Behom pár hodín pribudlo cez 1000 komentárov, ktoré sa vzápätí preniesli na jej facebookový profil. Kým prvé hodiny ešte zvládala nepríjemné názory mazať, postupne to musela vzdať a zrušiť si facebookove konto.

Tak sa toto jej štvanie stálo názornou ukážkou obrovského, priepastného rozdielu medzi tým, čo si myslia rôzni slniečkári, sorosovci a aktivisti a medzi tým, čo si skutočne myslia ľudia o názoroch určitých liberálnych jedincov, ktorí svoje predstavy vnucujú národu ako nejaké univerzálne pravdy.

Každý režim si z tých najhorších ľudských charakterov vyberá svojich nohsledov, ktorí sú mu ochotní slúžiť tými najodpornejšími spôsobmi. Tak to bolo za Hitlera, keď sa našli jedinci, ktorí udávali židov gestapu, tak to bolo za socializmu, keď takíto jedinci podpisovali spoluprácu s ŠTB a donášali na svojich susedov a kolegov a nie je tomu inak ani dnes.

Režim si znovu vyberá “svojich ľudí” a títo potom produkujú nielen takéto neľudské, bezcitné a posmešné statusy, dnes navyše majú pri tom ešte ústa plné slobody, demokracie a humanizmu.

Režim vždy týchto svojich poskokov stavia na piedestál, oceňuje ich rôznymi oceneniami a dáva im priestor v médiách a prezentuje ich ako vzory hodné nasledovania. V Sovietskom zväze bol za socializmu takýmto vzorom napríklad chlapček, ktorý udal rodičov, že si schovali obilie a tých následne popravili.

Úpadok doby vidieť aj na showbiznise, keď rôzne súťaže a realityshow vyniesli na výslnie vzory v podobe rôznych Martiniek z Turca, či Desperádov. Za mienkotvorné vzory zas rôznych Smatanov, Naďov, Hvoreckých, či Bielu vranu Benčíka, dnes už medzi ľudom viac známeho pod menom Pepek Vyskoč.

Veď ako musí byť na tom režim, ktorému na špinavú robotu vo verejnom priestore zostanú už iba ľudia ako napríklad Jakub Janda? Chlapca, ktorý v mladosti točil gayporno, dnes režim obliekol do Európskych hodnôt – tak sa volá jeho organizácia, a tento “aktivista a vzor” má strážiť slobodu a bojovať proti propagande (to už ani nie je výsmech, to už je skôr tragédia). Takéto počínanie režimu už nedalo ani českému prezidentovi Milošovi Zemanovi a znechutene to komentoval dokonca vo svojom vianočnom prejave.

Ostávajú ešte 4 týždne do nástupu nového prezidenta Donalda Trumpa. S jeho príchodom, dúfame, odíde do zabudnutia tento režim a navždy zmiznú tieto relikvie studenej vojny, ktoré stále žijú vo svojej informačnej bubline nechápajúc, že svet sa už zmenil.

Juraj Martus