Zubný kaz na mliečnom zube netreba podceňovať, môže ovplyvniť aj trvalý chrup

Podľa údajov Národného centra zdravotníckych informácií sa úroveň dentálnej hygieny u detí síce postupne zlepšuje, no problém kazov na mliečnych zuboch stále pretrváva. Mliečne zuby majú pritom dôležitú funkciu – pomáhajú pri žuvaní, ovplyvňujú vývin reči a udržiavajú miesto pre trvalý chrup. Ak dôjde k ich poškodeniu alebo predčasnej strate, môže to viesť k rôznym komplikáciám.

„Zubný kaz na dočasných zuboch sa rozširuje rýchlejšie práve pre ich odlišnú anatómiu. Preto by rodičia mali dôsledne dbať na prevenciu a pravidelné prehliadky, pri ktorých je možné zachytiť kaz už v počiatočnej fáze. Hlavnými príčinami sú zlá hygiena, nadmerný príjem cukru a neskoré návštevy zubára. Dieťa by malo absolvovať prvú kontrolu už po prerezaní prvého zuba, teda približne po šiestom mesiaci života,“ uvádza zubný lekár Mikuláš Hovančík z kliniky Doktor Úsmev.

Kľúčovú rolu zohrávajú rodičia, ktorí by mali čistenie zubov pravidelne kontrolovať. „Rodič si môže všimnúť varovné príznaky ako zmenu farby skloviny, nerovnosti na povrchu, zvýšené usadeniny alebo zvyšky jedla v prípade hlbších kazov. Dieťa môže signalizovať problém aj bolesťou, citlivosťou či zápachom z úst,“ vysvetľuje Hovančík z bratislavskej zubnej kliniky.

V prevencii pomáha aj spoločná účasť celej rodiny. Deti sa môžu spolu s rodičmi naučiť správnu techniku čistenia hravou formou. Pomôcť môžu aj odborníci – zubní lekári či dentálne hygieničky, a to aj pri výbere vhodných pomôcok. Kefka by mala mať menšiu hlavičku a mäkké štetinky, aby nepoškodila ďasná. Okrem kefky sú dôležité aj doplnkové pomôcky ako medzizubné kefky alebo dentálna niť. Používanie fluoridovaných zubných pást je odporúčané od troch rokov, kedy už dieťa neprehĺta pastu. Obsah fluoridu v detských pastách by do šiestich rokov nemal presiahnuť 1 000 ppm. Pri dodržaní dávkovania je takáto pasta bezpečná. Riziko predstavuje až nadmerné množstvo fluoridov, ktoré môže viesť k vzniku dentálnej fluorózy.

Na vývoj chrupu majú zásadný vplyv aj stravovacie návyky. Sladkosti a sladené nápoje by sa mali obmedziť. Hovančík upozorňuje aj na tradičné zvyky ako namáčanie cumlíka do medu či cukru, ktoré sú rizikové. V prípade nočného dojčenia po prvom roku života odporúča ústnu dutinu po kŕmení vyčistiť. Naopak, podporiť zdravý vývoj zubov pomáha pestrá strava bohatá na vápnik, bielkoviny, vitamíny a vlákninu – najmä mäso, ryby, mliečne výrobky, zelenina, ovocie, ryža, zemiaky a orechy. Takáto výživa napomáha rastu zubov, spevňuje tkanivá, podporuje tvorbu slín a má vplyv aj na imunitu.

Zubné kazy na mliečnych zuboch však môžu viesť aj k vážnejším následkom. Neošetrené môžu spôsobiť zápaly v ústnej dutine, narušiť schopnosť dieťaťa prijímať potravu, ovplyvniť výslovnosť či estetiku. „Zanedbaný kaz môže mať aj psychologické dôsledky. Strata mliečneho zuba vie narušiť postavenie čeľustí a vývoj trvalých zubov. Môže dôjsť aj k prenosu infekcie, a v dôsledku toho sa trvalý zub prereže už so zubným kazom,“ vysvetľuje Hovančík.

Liečbu pritom netreba odkladať. „Je jedno, či ide o dočasný alebo trvalý zub – každý postihnutý kazom treba ošetriť. Čím skôr, tým lepšie. Využívame aj moderné postupy na ošetrenie koreňových kanálikov, ktoré umožňujú zachovať aj výrazne poškodené mliečne zuby. Používame napríklad nerezové SSC korunky na zadné zuby alebo prefabrikované zirkónové korunky na predné,“ dopĺňa.

Kľúčová je aj psychická príprava dieťaťa. Nie každé sa na návštevu zubára teší, preto je vhodné pripraviť ho ešte doma – formou knihy či rozprávky so zubárskou tematikou. Mnohé ordinácie už dnes ponúkajú možnosť sledovať rozprávku priamo z kresla. Samotný personál by mal dieťa sprevádzať trpezlivo a prístupne, s vysvetlením každého kroku. Ak sa aj napriek tomu nedarí zabezpečiť spoluprácu, možno využiť šetrné formy sedácie.