Zomrel bývalý spolupracovník Hlavných správ René Balák

Bratislava 20. septembra 2021 (HSP/Foto:Facebook,Pixabay)

V noci z nedele na pondelok nás opustil ThDr. René Balák, PhD., ktorý minulý rok kandidoval za poslanca NR SR. V minulosti svojimi článkami prispieval na našom portáli. V mene celej redakcie vyjadrujeme rodine úprimnú sústrasť

“Veľký človek, bojovník za právo v bioetike, kresťan a vzorný otec! Ďakujem za tvoju prácu,” reagoval v pondelok ráno na správu o úmrtí Reného Baláka poslanec NR SR za ĽSNS Martin Beluský.

Reklama

Jeho blízki sa domnievajú, že príčinou mohol byť dlhodobý permanentný stres zo situácie, v akej sa dnes nachádzame a zrejme z obavy z toho, čo ešte príde. To viedlo, zdá sa, k silnej mozgovej príhode.

V noci ho náhle prepadla silná bolesť hlavy, až kričal od bolesti. Manželka mu zavolala sanitku, no záchranári mu už nevedeli pomôcť. V novembri by sa dožil 54 rokov.

Dr. René Balák bol absolvent Univerzity Palackého v odbore filozofia a teológia. Postgraduál ukončil na Katolíckej univerzite Jána Pavla II. v Ľubline v odbore morálna teológia a kresťanská etika. Tieto predmety vrátane bioetiky aj prednášal na univerzitách v Nitre i Trnave. Publikoval v medzinárodných teologických a bioetických časopisoch i doma.

Stal sa pomerne známym od nástupu pandémie, hoci aj predtým sa verejne angažoval za dobrovoľnosť v očkovaní, nie ako anti-vaxer, ale ako ex-vaxer. Jeho zaočkované deti totiž utrpeli poškodenia po povinnom očkovaní, preto sa rozhodol ďalšie očkovania odmietnuť. Upozorňoval na skorumpovanosť vakcinačného priemyslu a jeho prepojenie s vládami štátov. Kritizoval nezmyselnosť pandemických opatrení.

Istý čas písal aj pre Hlavné správy. Tým, že skvele ovládal angličtinu, taliančinu a poľštinu, podrobne sledoval dianie okolo pandémie. Vytvoril si aj youtube kanál, na ktorom zdieľal informácie, upozorňoval na riziká očkovania a na alternatívnu liečbu Covid-19. Od začiatku, keď to bolo ešte považované za konšpiračnú teóriu, bol presvedčený o tom, že vírus bol laboratórne vyrobený.

Poslednú kuriozitu, ktorú zdieľal, bol článok americkej univerzity MIT o tom, že biológovia sa ponáhľajú vytvoriť syntetický SARS-CoV-2 z jeho genetického kódu. Článok sa pozastavoval nad tým, aké riziká nám hrozia, ak dnes vírusy môžu byť syntetizované z ničoho. Jeho posledný FB apel zo včera znel takto: „Tyraniu a diktatúru tyranov slovenský národ ukončí vtedy, keď sa zjednotí.” Na odhaľovaní pravdy o nastupujúcej korone tyranii pracoval do poslednej chvíle.

René Balák bol taktiež otcom 6 detí. Ak by chcel niekto finančne podporiť jeho rodinu, môže tak urobiť zaslaním prostriedkov na nasledovné číslo účtu:  SK2975000000004027432928

Prečítajte si niektoré vybrané články R. Baláka:

• 9. 7. 2021 – Hrozí nám segregácia nezaočkovaných detí na školách. Uhrík podporil iniciatívu uvedomelých rodičov a ministrovi školstva vrátil propagačné materiály
• 17. 3. 2020 – Čo ďalej počas epidémie?
• 13. 3. 2020 – Lepšie neskoro ako nikdy. Biologická bezpečnosť SR
• 25. 2. 2020 – Rozhodovalo sa o antropologickej revolúcii v SR. Istanbulský dohovor
• 27. 12. 2019 – Slovenská a európska politika v OSN. Je už nacizmus a rasizmus v pohode?

Nekrológ

Milá Sonička s deťmi, blízki príbuzní i početní priatelia zo Združenia slovenskej inteligencie, zo Združenia Slovenských katolíkov, a tiež zo Združenia slovenských katolíckych farmaceutov,

keď som sa ráno20. septembra 2021 dozvedela v emailovej správe od dp. Jána Košiarao Renéhoskone, zostala som ako omráčená. Vzápätí som telefonovalajeho manželkeSoničke, lebo som akosi nemohla uveriť, že je to pravda, keďže v sobotu na obed sme s Reném ešte spolu telefonovali. Hovoril mi s hrdosťou láskavého otca, že už ma okrem syna študujúceho na STU aj dcéru na FF Univerzity Komenského a potom sa rozhovoril o svojom štúdiu morálnej teológie na Katolíckej univerzite v poľskom Lubline, kde dosiahol doktorát, ale aj o morálke v širšom kontexte. Konštatovali sme, že na Slovensku nám veľmi chýbajú morálne autority a morálne osobnosti.

S Reném sme sa poznali dlhé rokya stretávali sa na vedeckých konferenciách, pri obhajobách dizertačných prác a aj sme si často volávali. Avšak biblicky povedané, všetko na zemi má svoj čas…A René nečakane vymenil svoj pozemský domov za večný vo veku nedožitých 54 rokov. Zaiste bude veľmi chýbať svojej rodine a najmä manželke a deťom, ktoré nesmierne miloval a chcel im dopriať všetko len to najlepšie. Bude tiež chýbať aj všetkým nám, ktorí sme ho považovali za priateľa, ktorí sme si vážili jeho triezve názory. Ostávajú nám spomienky prostredníctvom jeho kníh, štúdií, a v poslednom čase aj viacerých videohovorov.

Odišiel čestný a múdry človek so širokým vedeckým i kultúrnym rozhľadom, ktorý to ale nemal v živote príliš ľahké. Stretávali ho úspechy, ale aj nepochopenia na pracoviskách kvôli presadzovaniu morálnych princípov a morálnych hodnôt, o ktoré súčasný postmoderný svet nestojí.Okúsil aj nezamestnanosť a trápil sas istou ustarostenosťou, aby uživil svoju rodinu.Teraz ich metaforicky povedané „zveril do bezpečných rúk nebeského Otca a pod ochranný plášť Matky Božej Márie“.

On už dnes s určitosťou vie, že vyplatí sa žiť morálne, lebo: „Kto chodí bezúhonne, chodí bezpečne“ (Porov. Kniha prísloví, 10,9). A možno by nám aj povedal, aby sme nesmútili nad jeho mŕtvym telom, lebo jehoduša už odišla k „méte slnka, ktoré nezapadá“. René bol cez svoje povolanie bioetika zapálený za život –od počatia až po prirodzenú a dôstojnú smrť, a to aj napriek tomu, že narážal na príkru oponentúru tých, ktorí kráčajú s dobou, no neuvedomujú si, čo propagujú.

Vieme, že nás brat René už žije vo večnej Božej prítomnosti, tak ako veril po celý svoj život, lebo „zrno musí odumrieť“, aby paradoxne prinieslo úrodu.

S Reném by som sa chcela rozlúčiť slovami jedného z veľkých talianskych morálnych teológov SalvatoraPriviteru (1945 – 2004), o ktorom sme sa niekedy aj rozprávali: „V dome Otcovom  s radosťou očakávam a dostanem slávu a budem žiť, ja úbohý <homo in aeternum> a obrátim svoj zrak na všetkých mojich drahých blízkych, na priateľov i známych a porozsýpam na nich voňavé lupienky božskej lásky.“ A úplne na záver sa chcem s Reném rozlúčiť aj slovami jednej z mojich posledných básní

Večnosť a čas

Bytostne cítime, že čas sa míňa…

Večnosť naopak, sa len potichuplazí pred nami,

akoby chcela odokryť veľké tajomstvo,

ktoré sa zavŕši v budúcom očakávaní.

Bezčasnú večnosť nedokážeme zmerať,

má trvanie bez konca,

v ktorej si sloboda s láskou ruku podá,

aby sa spravodlivosť stala absolútnou.

Vo večnosti už nebudú „dve tváre“,

ani úmyselne pokrivené pravdy,

lebo v zenite slnka bude všetko jasné

a  bez akejkoľvek falše.

Prof. ThDr. Mgr. Helena Hrehová, PhD