Samotný 13. dôchodok označil za legendárny a uviedol, že jeho vyplatením dochádza k plneniu jedného z predvolebných sľubov, programu strany Hlas – SD ako aj programového vyhlásenia vlády (PVV). Uviedol, že už druhý rok po sebe štát prostredníctvom Sociálnej poisťovne vyplatí plnohodnotný 13ty dôchodok vo výške priemerného dôchodku za minulý rok, a to každému jednému poberateľovi dôchodku. Jeho výška bola stanovená na takmer 670 eur a celkový objem peňazí, ktoré budú na to použité bude predstavovať sumu viac ako 900 miliónov eur.

Celkový počet poberateľov dôchodkov je na Slovensku približne 1.100 000. Ide pritom o dôchodky starobné, invalidné, vdovské a sirotské. Vzhľadom na celú radu rôznych typov dôchodkov je teda zrejmé, že sa nejedná výlučne len o dôchodky vyplácané ľudom, ktorí splnili zákonné podmienky na priznanie dôchodku tým, že dosiahli dôchodkový vek a vedeli preukázať požadovaný počet odpracovaných rokov.

Je všeobecne známe, že dôchodky jednotlivých dôchodcov sa líšia svojou výškou a to je dané zohľadnením rôznych parametrov pri ich výpočte. Nech už akokoľvek s ohľadom na výšku spotrebiteľských cien sú prakticky takmer všetky veľmi nízke a svojim poberateľom nedokážu zabezpečiť akceptovateľnú úroveň kvality života v podstatnej miere zníženú okolnosťami zakladajúcimi dôvod na ich poberanie (staroba, invalidita, strata manžela resp. manželky, prípadne rodiča) a už vôbec nie adekvátnu úroveň materiálneho blahobytu, ktorá je esenciálnou podmienkou všeobecnej kvality života.

Minister práce Erik Tomáš sa včera (17. 2. 2025) vyjadril, že úvahy zrušení 13teho dôchodku, ktoré sa sporadicky objavujú s odôvodnením, že jeho vyplácanie je nákladné nepodporuje. Súčasne sa nechal počuť, že momentálne nastavený model prepočtu jeho výšky v jednotlivých kategóriách považuje za spravodlivý a správny. Okrem toho v tejto súvislosti uviedol, že dôchodok, tak ako ho jeho úradníci nastavili kombinuje rovnako prvky solidarity aj zásluhovosti.

S väčšinou jeho tvrdení je možné sa stotožniť a s nimi súhlasiť. Problém je však celková situácia a okolnosti vytvárajúce jej pôdorys. Veci sa majú tak, že samotný dôchodok má funkciu nahradiť príjem prípadne uľahčovať občanovi záťažovú životnú situáciu, ktorá dlhodobo pretrváva. Výška dôchodku zas zohľadňuje zjednodušene povedané to, ako dlho pracoval, platil odvody a v akej výške.

Zmeny v druhom pilieri sa týkajú len investovania, nie vstupu do piliera, tvrdí Erik Tomáš

Dôchodok vyplácaný Sociálnou poisťovňou je súčasťou takzvaného priebežného systému, ktorého podstata spočíva v tom, že peniaze, ktoré sú pracujúcim zamestnancom stiahnuté v podobe odvodov sú následne  v podobe dôchodkov vyplácané ľuďom, ktorí splnili zákonné nároky na jeho priznanie.

Slabinou priebežného systému je demografia. S ohľadom na dlhodobo problémovú demografiu SR kedy sa počet ľudí, ktorí do systému prispievajú znižuje, zatiaľ čo počet ľudí, ktorí na dôchodok majú nárok sa naopak zvyšuje vzniká značný rozdiel medzi množstvom peňazí, ktoré štát na tento účel od ekonomicky aktívneho obyvateľstva vyberie a objemom peňazí, ktoré potrebuje vyplatiť na uspokojenie oprávnených dôchodkových nárokov. Výsledkom je deficit Sociálnej poisťovne, ktorý dosahuje výšku približne 3 miliardy Eur.

Predchádzajúce vlády uvedomujúc si, že vyplácanie dôchodkov len v rámci priebežného systému je dlhodobo nefinancovateľné prišli s konceptom tzv. II. piliera. Jeho slabinou sú zas výkyvy na trhu nakoľko peniaze koncentrované v DSS sú používané na investovanie, čo má následne zabezpečiť ich zhodnotenie v čase.

Pointou dvoj pilierového systému dôchodkového zabezpečenia je snaha o diverzifikáciu riziká, ktorým jednotlivé systémy tzn. prvý a druhý pilier z povahy systému čelia.

Čo sa týka samotnej výšky dôchodkov, tie sú objektívne nízke aj vzhľadom na vývoj spotrebiteľských cien, infláciu ako aj vzhľadom na porovnanie s výškou dôchodkov, ktoré sú dôchodcom vyplácané v ekonomicky úspešnejších krajinách. Výška dôchodku sa na Slovensku odvodzuje ako bolo spomenuté vyššie jednak od výšky odvodov, čo zohľadňuje výšku príjmu a súčasne od počtu rokov, ktoré občan odpracoval. Nakoľko platy v národnom hospodárstve sú nízke, má to za následok aj nízke dôchodky.

Vo výsledku je tak kvalita života obyvateľov Slovenska nízka aj počas obdobia, kedy sú ekonomicky aktívni, chodia do práce a zarábajú, lebo zarábajú málo a je nízka aj v období staroby, kedy poberajú dôchodky, neschopné zabezpečiť akceptovateľnú životnú úroveň zodpovedajúcu krajine EÚ a OECD.