V relácii televízie Nova Maminy s rozumem Herman odpovedal na ďalšie týkajúce sa rodiny a úloh matky a otca:

Akú úlohu má v rodine otec?

Mama, keď si zoberieme rovnoramenný kríž, tak mama je v tom kríži vodorovná časť, čiže otvorená náruč od nevidím do nevidím. Ale otec je zvislá časť. Teda ten limit a poriadok, tá stena na ktorú musíte naraziť a potom to dáva zmysel.

Otec má ochrániť i mamu aj pred ňou samotnou, aby tie veci veľmi neprežívala, aby donekonečna nerozoberala. A keď dáte mamu a otca dohromady a postavíte rodinu na kríž, tak to bude krásne stabilne fungovať. Ako otec som vlastne taký vľúdny despota. Nie žeby som deti nemal rád, ja im dám nehu, ale chlapskú nehu. Skôr však vyžadujem, požadujem a pripravujem deti na vonkajší svet, kde nikoho nezaujíma, že ste výnimočná a unikátna bytosť lebo to sme všetci. Ukáž čo dokážeš – moja úloha otca je tieto veci v rodine zaistiť.

Hovoríte, že žijeme v storočí zlyhania otcov. Prečo si to myslíte?

Pretože je tam celá história, ktorá nás k tomu oprávňuje. Rok 1914, prvá svetová vojna, kde sa začalo vraždiť v úplne nezmyselnom rozmere. Chlapi odišli z domu, nechali doma ženy, ktoré sa museli postarať o celú rodinu, čo bolo nefér. Potom sa buď nevrátili alebo sa vrátili zlomení alebo zranení, zavšivení alebo dokonca ako invalidi.

Ďalší problém bol svetová kríza v roku 1929. Následne 2. svetová vojna. Keď pôjdeme ďalej tak sú to 50. roky, kde sú procesy, dusno. Potom máme 60. roky, nejaká nádej, ale potom vytriezvenie. 70. roky normalizácia a potom máme rok 1989, je revolúcia, dravý kapitalizmus, kde sa úplne stratila morálka a pravda nič neznamená. My máme peniaze a drvíme to, čo sa dá.

Žena zostala doma a musela zvládnuť všetky mužské úlohy, ale chlap si tú ženskú prácu veľmi neodpracoval. Vy keď budete poštárka a ja poštár a prídem z práce domov, tak vy kmitáte na druhej zmene a ja som čo? No ja som unavený a odpočívam. Ja pozerám na F1, na Wimbledon a na cyklistiku. A to je nefér.

To je historický kontext, v dnešnej dobe by však už otcovia fungovať mohli, no aj tak sa to často nedeje. Prečo?

Problém je v tom, že dnes je veľké množstvo chlapov stále deťmi. To je najväčší problém. Dievča sa ako žena narodí, chlapec sa musí mužom stať. Toto sa dialo tzv. prechodovým rituálom… keď ma musel vziať otec, dedko a starší z kmeňa a museli ma vystaviť ťažkej skúške, kde som musel zažiť odriekanie, musel som niečo zvládnuť, musel som zažiť obrovskú bolesť.

Prechodné rituály, ktoré boli spoločné pre všetky domácnosti, sa úplne stratili a neexistujú. Pretože to by bolelo, bolo by to nebezpečné… Takže dnes v podmienkach západnej Európy prechodné rituály nemáme.

Čím sa dajú nahradiť?

Máme radi skautov, máme radi hasičov, máme radi šport, ale úplne najlepšie by bolo keby otec vzal syna – pretože nemusíme robiť prechodné rituály, ako robili Inkovia alebo Mayovia, pretože my nie sme indiáni – ale v podmienkach Českej republiky vezmem chlapca, ktorý má 12 až 14 rokov a poviem mu:

Tak chlapče, tento týždeň nech je pre teba. Skončilo ti detstvo a máš týždeň na to aby si zlikvidoval všetky hračky, ktoré tu máš. Buď ich vyhodíš alebo ich niekomu dáš a necháš si tri, štyri, päť hračiek. To je jedna vec. Potom pôjdeš so mnou a my buď splavíme rieku, alebo prejdeme republiku z Jablonkova do Bohumína, alebo budeme liezť na skaly.

My na fakulte v Olomouci zaťažujeme chlapcov tak, že ich vystavíme obrovskému tlaku, fyzickej záťaži. Nedáme im pri tom najesť a keď sme naozaj drsní, tak ani napiť a musia vydržať noc bez toho, aby zaspali. Musia udržiavať oheň a hľadajú svoju mužskú silu. Nemáte ani poňatia, čo to s tými chlapcami robí. Oni sa vám naozaj menia pred očami, ako im chýba zdravá mužská sila, ktorá by im povedala: toto musíš, toto nesmieš. Budeš na hrane, ale keď to zvládneš, tak premeníš sa na chlapa. Takže mne tu chýba zdravá mužská sila, ktorá by sa vyrovnala tej ženskej sile, ktorá je vlastne prirodzená a je obrovsky silná. Žena vlastne nemá protihráča, má dieťa vedľa seba.

Nemôžu za chlapské nefungovanie i ženy samy, keď chcú byť viac a viac nezávislé?

Áno. Je to prílišná snaha sa vyrovnať a byť naozaj výborná manažérka, byť úspešná v práci, vyštudovať, rekonštruovať byt, cestovať po svete. Ja ako chlap mám problém s týmito ženami, pretože oni sú vyššie než ja.

Ten svet by som nevidel čiernobiely, ale naozaj potrebujeme my chlapi aby sme zabrali, aby sme v sebe prebudili veľkú mužskú silu. Žena aby to nepreháňala, pretože nepotrebujem ďalšieho chlapa ako partnera. Ja potrebujem ženu – nehu, vľúdnosť.