Trump si brúsi zuby na nerastné bohatstvo Grónska. Dánsko odmieta zvýhodňovať USA

O prieskume rozhoduje grónska vláda

Dánske ministerstvo zahraničných vecí uviedlo, že akýkoľvek americký prieskum ropy, plynu či nerastov musí rešpektovať grónske zákony. Licencie na prieskum a ťažbu udeľuje vláda v Nuuku, nie americká administratíva.

Dohoda podpísaná minulý mesiac medzi USA, Dánskom a Grónskom navyše neposkytuje americkým investorom prednostné postavenie oproti investorom z krajín Európskej únie, členských štátov NATO ani partnerských krajín Aliancie.

Trump hovorí o rozsiahlych náleziskách

Donald Trump 14. októbra na svojej sociálnej sieti Truth Social oznámil, že sa pripravuje začiatok prieskumu v Grónsku. Tvrdil pritom, že ostrov môže mať viac ľahko dostupnej ropy než takmer ktorákoľvek iná oblasť sveta. Konkrétne spoločnosti, ktoré by sa mali na prieskume podieľať, však nespomenul.

Grónsky predstaviteľ zodpovedný za oblasť baníctva Jørgen Hammeken-Holm pre CNN uviedol, že hoci na ostrove pôsobia americké spoločnosti, od „masívneho“ prieskumu je realita ešte ďaleko. Aj menšie rozpracované projekty môžu podľa neho potrebovať roky, kým sa rozbehnú.

Bezpečnostná dohoda neudeľuje práva na ťažbu

Dohoda, ktorú 22. septembra podpísali Trump, dánska premiérka Mette Frederiksenová a grónsky premiér Jens-Frederik Nielsen, upravuje obrannú zmluvu z roku 1951 a rozširuje americkú vojenskú prítomnosť na ostrove.

Dokument však uznáva dánsku suverenitu aj právo Grónčanov na sebaurčenie. Hoci spomína spoluprácu v oblasti nerastných surovín, nešpecifikuje jej konkrétnu podobu a Spojeným štátom neposkytuje žiadne práva na prieskum.

Grónsko pritom v roku 2021 prestalo vydávať nové licencie na ťažbu ropy a zemného plynu. Dôvodmi boli vysoké náklady a možné riziká pre rybolov, cestovný ruch a životné prostredie.

Európska únia má o suroviny strategický záujem

Grónsko disponuje ložiskami viacerých surovín, ktoré Európska komisia označila za kritické pre európske hospodárstvo. Brusel sa preto snaží posilňovať vzťahy s ostrovom aj prostredníctvom finančnej podpory.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová počas septembrovej návštevy Nuuku prisľúbila partnerský balík v hodnote 200 miliónov eur. Grónsko je pridruženým zámorským územím EÚ, hoci Európske spoločenstvá opustilo v roku 1985. Jeho obyvatelia si však zachovávajú občianstvo EÚ.

Z rozpočtu Únie na roky 2021 až 2027 už Grónsko čerpá 225 miliónov eur, čo predstavuje najvyšší takýto príspevok na obyvateľa.

Spor nadväzuje na napätie medzi USA a Grónskom

Vyjadrenia o prieskume nerastných surovín prichádzajú po viac než roku napätia, počas ktorého Trump opakovane požadoval americkú kontrolu nad Grónskom a nevylúčil ani použitie sily.

Dánska premiérka Frederiksenová označila septembrové podpísanie bezpečnostnej dohody za zlomový bod vo vzťahoch. Otázka nerastného bohatstva tak zostáva súčasťou širších sporov o budúcnosť ostrova, jeho suverenitu a strategický význam v Arktíde.

Prečítajte si tiež 

• Trump, Grónsko a ropa: Plán na lacnejšie energie