Môj profil 
Predplatné
Poprad 24. decembra (TASR) – Pravý duch Vianoc sa dnes pre komerciu a modernizáciu zo spoločnosti vytráca. Ako však pre TASR uviedol Juraj Švedlár, odborný pracovník na úseku tradičnej kultúry Podtatranského osvetového strediska v Poprade, na Slovensku sú ešte stále goralské obce, v ktorých sa vianočné tradície striktne dodržiavajú.
Rozdelil Goralov do dvoch skupín – na oravských a spišských, pričom tie spišské tradície reprezentujú dve tatranské obce. Je to Ždiar a Lendak. Ľudia v týchto dedinkách mali ťažký život na horách, ale štedrovečerný stôl musel byť bohatý. Bolo na ňom všetko, čo sa počas roka vypestovalo a čo priniesla úroda.
Švedlár uviedol, že v Ždiari sa objavuje ako typický zvyk „betlehemská hra“ o troch kráľoch, ktorý sa tam udržal dodnes. Deti chodia s malým bábkovým divadlom po domoch a hrajú malú divadelnú hru.
V Lendaku sa zachovali dva zvyky, a to chodenie s kozou a tzv. Džafkuline. Pri tej prvej deti chodili s imitáciou kozej hlavy na Štedrý deň po domoch a vinšovali. Za to dostávali koláče a iné jedlá. Džafkuline bola hra s bábkami, kde účinkovali aj ľudia, predstavovali príbeh narodenia Ježiša Krista. Tiež chodili vinšovníci od domu k domu a hrali toto malé predstavenie. „Ešte dnes sa stáva, že v kostole pri omši ľudia obetujú malého barana alebo iné živé dary, ako ovocie, zeleninu, hrudu syra a pod.,“ zhodnotil Švedlár.
Typickým znakom pre tieto dediny je, že ľudia chodia na sväté omše oblečení v krojoch. „Každý sa pri tých slávnostných obradoch na Vianoce oblieka do svojho kroja, to je ich odev,“ povedal Švedlár.
Gorali majú piesne podobného charakteru ako na celom Slovensku, avšak niektoré si prispôsobili do svojho nárečia, ktoré má poľské črty.
Večerať sa začalo vždy s východom prvej hviezdy a na štedrovečernom stole muselo byť aspoň 12 jedál. Najprv sa jedli oblátky, potom jabĺčko, ktoré sa rozrezalo, aby bolo vidieť, či je zvnútra zdravé. Kapustnica, nie taká ako dnes, bola len akýsi vývar z kyslej kapusty s veľkými a hrubými rezancami. Na Vianoce sa tiež varila fazuľa a hrach a na záver mali vždy „bobáľky“ s makom. Išlo o kysnuté pečené cesto, ktoré sa narezalo na malé kúsky a potom sa namáčalo do vývaru zo sušených sliviek.
Pre Goralov Vianoce znamenajú najväčší pôst, mäso mohli jesť až po polnočnej svätej omši. Po štedrovečernej večeri sa rozdávali darčeky, ktoré boli veľmi skromné.
Prvý sviatok vianočný sa podľa Švedlára nesmelo robiť nič, ani len zametať, ľudia boli doma, ani na návštevy nechodili. Jediné, čo mohol gazda urobiť, bolo nachovať dobytok. Na Druhý sviatok vianočný sa už mohlo chodiť na návštevy a konali sa aj prvé zábavy. Na sviatok Troch kráľov sa tiež nesmelo nikam chodiť ani nič robiť.
Oslava nového roka je pre Goralov ešte stále oslavou narodenia Ježiša Krista. Podstata Vianoc je pre týchto ľudí v tom, že oslavujú narodenie Spasiteľa, vedie ich k tomu viera a výchova.
aan ed
.jpg)
