Voľba Leva XIV. bola premysleným rozhodnutím kardinálskeho kolégia o tom, aká úloha bude najväčšou výzvou pre nový pontifikát a svetové spoločenstvo. Konkláve sa v roku 2025 vedome rozhodlo pre Američana.

V čase, keď sa USA pod vedením prezidenta Donalda Trumpa zdajú strácať svoj morálny kompas a čoraz viac sa menia na autoritársky štát, pohľad kardinálov sa kriticky upriamil na túto krajinu.

Voľba Leva XIV. bola pokusom brániť kresťanské, inkluzívne posolstvo proti agresívnemu nacionalizmu a nenávisti. Kardináli vnímali USA ako najnaliehavejšie ohnisko krízy súčasnosti, z ktorého vychádza nebezpečenstvo pre celý svet. Rímsky pápež sa mal proti tomu postaviť.

Pápež ako najsilnejší protivník Trumpa

Po necelom roku vo funkcii čelí pápež Lev XIV. výbušnej situácii. Podľa správ denníkov „New York Times“ (NYT) a „Washington Post“ mal Trump Vatikánu pohroziť „babylonským exilom“ (babylonian exile reloaded). Tým mieri priamo do srdca cirkevnej suverenity. Ide o historický vzor, ktorým exil pápežov v 14. storočí v Avignone, znamenal koniec pápežskej nezávislosti. Klerus sa tak fakticky stal vykonávateľom národných mocenských záujmov – vtedy predovšetkým francúzskeho kráľa.

Trump dnes požaduje úplnú podriadenosť. Katolícka cirkev má morálne legitimizovať jeho agresívnu geopolitiku, najmä eskaláciu na Blízkom východe. Lev XIV. to dôsledne odmieta a stáva sa najsilnejším Trumpovým protivníkom.

Strach z únosu pápeža

Zrušenie pápežovej cesty na 250. výročie USA v júli 2026 je nielen diplomatickým aktom, ale aj absolútne nevyhnutným bezpečnostným opatrením. V rámci kúrie sa scenár únosu pápeža na americkom území považuje za reálne nebezpečenstvo.

V histórii existuje paralela: hrozba Adolfa Hitlera, že po obsadení Ríma v roku 1943 unesie Pia XII. Vtedy Pius XII. písomne nariadil, že v prípade jeho únosu nadobudne jeho odstúpenie okamžitú platnosť. Chcel zabrániť tomu, aby nacisti mohli držať úradujúceho pápeža ako rukojemníka.

Skutočnosť, že Lev XIV. je dnes nútený prijať podobné opatrenia proti americkej administratíve, ukazuje, ako ďaleko sa Washington vzdialil od civilizačného konsenzu.

V stávke je suverenita Vatikánu

Tu sa prejavuje rozmer konfliktu z hľadiska medzinárodného práva. Trump sa zdá byť odhodlaný definitívne zrušiť princíp imunity hláv štátov. Je to ten istý vzorec, ktorý sme už mohli pozorovať pri operácii proti Nicolásovi Madurovi vo Venezuele. Odborníci na medzinárodné právo hodnotili násilné odvlečenie Madura americkými špeciálnymi silami ako akt štátneho terorizmu.

Kto akceptuje suverenitu iných štátov len pod podmienkou ideologickej konformity, nepovažuje ani Vatikán za subjekt medzinárodného práva, ale zastáva otravnú prekážku. Hrozbu voči pápežovi treba chápať ako oznámenie, že zástupcu Ježiša Krista na zemi unesú a budú ho držať ako rukojemníka.

Z analytického hľadiska Trump v tomto prípade nasleduje logiku iných autoritárskych systémov, ako sa to napríklad prejavilo a prejavuje v správaní Čínskej ľudovej republiky. Odkedy Mao Ce-tung v roku 1950 obsadil Tibet a v roku 1959 prinútil 14. dalajlámu k exilu v Indii, Peking sleduje cieľ domestikovať náboženské vedenie.

Absurdita, s akou chce Čína dnes regulovať nástupníctvo dalajlámu, má svoj ekvivalent v Trumpovom pokuse začleniť pápežstvo do doktríny „America First“.

Americký prezident sa snaží o „zjednotenie“ Vatikánu. Keďže obdivuje Si Ťin-pchinga, Trump zrejme preberá aj jeho metódy na potlačenie náboženskej slobody. To je nepochopiteľné pre krajinu, ktorá náboženskú slobodu uvádza a oslavuje ako jeden zo svojich zakladajúcich princípov.

Demokratický súper alebo nebezpečný despota?

Pre veriacich katolíkov je to konfrontácia s mocou, ktorá sa stavia nad akýkoľvek transcendentný poriadok. Hybris, ktorú mnohí veriaci musia interpretovať ako pôsobenie Antikrista.

Pre sekulárneho pozorovateľa sa ukazuje skutočná tvár nového autoritárstva: netoleruje žiadnu inštanciu mimo svojho dosahu. Trump nepatrí do diskurzu demokratických súperov, ale do falangy despotov, ktorí považujú medzinárodné právo a slobodu svedomia za prekážky na ceste k absolútnej moci.

Rozhodnutie pápeža, že 4. júla nebude vo Filadelfii oslavovať 250. výročie USA, je jasným znakom toho, kde stojí katolícka cirkev. Lev XIV. trávi tento deň s utečencami na Lampeduse.

Kresťania sa v priebehu cirkevných dejín do krvi hádali o teologické otázky. Pri všetkých tých dogmatických sporoch však nikdy nebolo pochýb o tom, že základnou súčasťou kresťanského učenia je starať sa o chudobných. A, moderným vyjadrením, zasadzovať sa za spravodlivú spoločnosť.

To, že Donald Trump a jeho hnutie MAGA teraz tak arogantne odmietajú najzákladnejšie prikázania Nového zákona, odhaľuje skutočnú duchovnú barbarskosť, ktorej deťmi sú Trump a jeho minister vojny Pete Hegseth.

V rámci zlej tradíciie sa snažia vydávať svoju vojnu za Božiu vôľu a oslavovať masaker v Iráne ako prípravu na Súdny deň. Zároveň nazývajú náboženský režim v Teheráne „fanatickým“, hoci mu v fanatizme v ničom nezaostávajú.

Všetci ľudia dobrej vôle, v tom má pápež Lev XIV. pravdu, musia bez ohľadu na náboženstvo a pôvod držať spolu, aby zastavili bezbožný stroj Trumpovej administratívy.

Prečítajte si tiež

• Svätý Otec Lev XIV. v Afrike: Pútnik medzi „rôznymi národmi a svetmi“
• Františkánske jubileum v Assisi: Európska mládež privíta pápeža Leva XIV