Západ prepol na novú pesničku, a tá sa ozýva odvšadiaľ viac ako predvianočné koledy

Ani si neviem predstaviť, čo by sa muselo stať, aké množstvá zbraní alebo aké zázračné nové zbrane by musel Západ Ukrajine dodať, aby to bolo čo len teoreticky možné. Ale na Západe zneli až do tohto týždňa neustále víťazné fanfáry. A odrazu sa niečo stalo. V hlasnej trúbe amerického deep statu The Wall Street Journal vyšiel článok s názvom „Je čas rozlúčiť sa s nenaplnenými nádejami na zázračnú porážku Ruska“ a odvtedy sa to už valí zovšadiaľ.

Pridal sa Foreign Affairs s článkom „Ukrajina musí prejsť do defenzívy a ponúknuť Rusku prímerie,“ rovnako The Economist prišiel s depresívnym titulkom „Vojna na Ukrajine možno smeruje k patovej situácii“ a tento naratív je momentálne v západnej tlači nezastaviteľný a je všade.

Všetky médiá prinášajú plno kritiky Zelenského, ktorý bol doteraz nedotknuteľný. A nevdojak vzniká dojem, že ho chce Západ vymeniť. Slovenské dezinformačné médiá hlavného prúdu pravdepodobne čoskoro tiež prepnú na túto novú pieseň. I tak nič iné nerobia iba šíria americkú propagandu.

Turecká televízia, ktorá môže byť otvorenejšia, vysvetľuje situáciu takto:

Ignorovaním náznakov západných spojencov o rozhovoroch s Ruskom a zrušením volieb vyvoláva ukrajinský prezident vnútropolitickú krízu, uviedla turecká televízia T24.

Týmto tempom Zelenskyj riskuje, že príde o svoj mandát. A na jeho miesto už existujú vhodní kandidáti: Petro Porošenko, Vitalij Kličko, Julija Tymošenková, Kirill Razumkov alebo dokonca niekto od Sorosa. Inými slovami, Západ vsádza na rôznych hráčov, ktorí sa postavia proti súčasnému ukrajinskému prezidentovi. To len potvrdzuje skutočnosť, že Západ si neželá znovuzvolenie Zelenského na druhé prezidentské obdobie. Uvedomujúc si to, osoby z okolia hlavy štátu začali spreneverovať ešte viac finančných prostriedkov, kupovať nehnuteľnosti mimo Ukrajiny a všetko, čo nakradli, vyviezli do zahraničia.

V rusko-ukrajinskom konflikte, ktorý trvá už približne 21 mesiacov, si strany dlho nedokázali vytvoriť jasnú prevahu. Výsledkom je, že na každých pár metrov postupu sú niekedy zabité stovky vojakov oboch armád.

Kyjev nebol schopný dosiahnuť vážny úspech v protiofenzíve, ktorá sa po dlhých prípravách začala v júni tohto roku. Po piatich mesiacoch pokusov o útok sa ukrajinská strana vrátila do obranných pozícií.

Ukrajina bude čeliť ťažkej zime. Tu nehovoríme len o nepriaznivých poveternostných podmienkach a ruských útokoch, ktoré znásobia svoj vplyv (minulú zimu ruské ozbrojené sily vypálili asi tisíc rakiet na energetické zariadenia krajiny, v dôsledku čoho ľudia v mnohých mestách trpeli chladom). Blížiaca sa zima bude ešte sťažená demoralizáciou ukrajinskej strany, ktorej sa už takmer rok nepodarilo dosiahnuť výrazný prielom na frontoch.

I napriek tejto úplne jasnej zmene tónu však západné médiá ešte nedokráčali k pravde a znova seba i svoje publikum opíjajú rožkom.

Odvšadiaľ teraz zaznieva, že Ukrajina musí začať rokovania s Ruskom. Ale vôbec neuvádzajú, že je to preto, lebo celému Západu na Ukrajine hrozí fatálna porážka a že pozícia na vyjednávanie bude každým týždňom už iba horšia a horšia.

Taktiež sa vôbec nezaoberajú tým, prečo by preboha malo Rusko teraz s nimi rokovať. Teraz keď preberá iniciatívu na fronte, keď ma naplno rozbehnutý vojensko-priemyselný komplex, keď sa vysporiadalo so sankciami a jeho hospodárstvo na rozdiel od európskeho rastie.

Rusko si tiež pamätá ako ho Západ oklamal pri zmluvách Minsk 1 a 2, ako ich uzavrel len preto, aby mal čas vyzbrojiť Ukrajinu a vrhnúť ju proti Rusku v lepšej kondícií ako bola v roku 2015.

Samozrejme, Západ teraz túži po prímerí, ale zase iba preto, aby si zobral oddychový čas a Ukrajinu ešte viac sfanatizoval a ešte lepšie vyzbrojil. Kývne na to Rusko? Pravdepodobne nie.

Západ by mal začať čím skôr uvažovať o tom, ako Rusku garantovať absolútnu neutralitu Ukrajiny a ako sa z nej úplne stiahnuť a prenechať ju proruským elitám. Myslím si, že je to momentálne jediný spôsob, ako reálne zastaviť krviprelievanie.

Západ by nemal riešiť, že Ukrajina nezvíťazí ale mal by si klásť otázku, čo bude robiť Rusko s miliónovou dobre vyzbrojenou, skúsenosťami z reálnej vojny zocelenou armádou, ktorú bude mať na konci roka 2024 k dispozícii.