Podľa ministerky, týmto zákonom sa odbúrava v maximálnej možnej miere byrokracia. Ľudí vraj nečaká behanie po úradoch.

„Chceme klientskymi centrami zabezpečiť komfort pre občanov. Celý proces sme nastavili tak, aby sme vôbec nezaťažili týmito obslužnými činnosťami štátny rozpočet. Prídu zmeny v informačných systémoch, ale aj v klientskych centrách, napríklad naberanie nových ľudí. A toto budeme financovať z eurfondov. Máme pripravenú výzvu v objeme 17,5 mil. eur. Z týchto prostriedkov to budeme financovať,“ dodala Saková.

Návrh vládou schváleného zákona teda upravuje podmienky pre vznik a zánik práva na adresnú energopomoc, právne vzťahy pri poskytovaní adresnej energopomoci, práva a povinnosti subjektov pri poskytovaní adresnej energopomoci, pôsobnosť orgánov štátnej správy pri poskytovaní adresnej energopomoci či podmienky poskytovania údajov o koncových odberateľoch. Teda viac-menej veci technického charakteru.

V návrhu zákona sme sa však nedozvedeli, že kto bude mať nakoniec nárok na adresnú energopomoc. Podrobnosti by mali priniesť až nariadenia vlády. Stále však platí, že sa k adresnej energopomoci dostane zhruba 90 % ľudí.

Na energopomoc by malo ísť v budúcom roku zhruba 425 mil. eur. Podľa ministerky Sakovej, stále je v hre, že nám aspoň časť energopomoci preplatia z nevyužitých eurofondov.

„Koncom tohto týždňa by malo byť zasadnutie dvoch direktorátov pre energetiku a regionálny rozvoj, kde budú jednotlivé formy, akým spôsobom využijeme eurofondy na preplatenie energopomoci. Bude to diskutované koncom tohto týždňa v Bruseli. Je viacero variantov,“ konštatovala Saková s tým, že o všetkom podstatnom bude verejnosť informovať po uzvaretí dohody.

Vďaka energopomoci zostanú pre 90 % slovenských domácností ceny za plyn, elektrinu a teplo na rovnakej úrovni ako v tomto roku. Ako počas letných prázdnin prezradil premiér Robert Fico, ceny energií by sa v budúcom roku pre slovenské domácnosti zvýšili bez pripravovanej energopomoci o zhruba 30 %. Predseda vlády si vyžiadal údaje z ministerstva hospodárstva, čo by sa v roku 2026 stalo, keby vláda nepristúpila ku kompenzáciám cien plynu a tepla.

„Začnem teplom. V roku 2025 je cena jednej megawatthodíny kompenzovanej vládou 139 eur. Ak by sme nepristúpili v roku 2026 k navrhovanej kompenzácii, cena tepla by v nasledujúcom roku vzrástla zo 139 na 180 eur za megawatthodinu. Nárast o 33 percent, teda jednu tretinu. V prípade plynu by vládou kompenzovaná cena v roku 2025 vo výške 63 eur za jednu megawatthodinu stúpla na 85 eur, čo je nárast o 34 percent, teda tiež viac ako jednu tretinu. Pokiaľ ide o elektrinu, ak by nebolo podpísané Memorandum medzi ministerstvom hospodárstva a Slovenskými elektrárňami, elektrina by v roku 2026 išla hore o 29 percent,“ povedal v auguste Fico.

Premiér je naďalej presvedčený, že absolútna väčšina slovenských domácností naďalej potrebuje pomoc pri výdavkoch na energie. Aj zvyšných 10 % domácností, ktoré sa nedostanú k energopomoci a budú mať pocit krivdy, sa budú môcť obrátiť na ministerstvo hospodárstva, ktoré ju bude riešiť individuálne. Počíta s tým aj nový vládou schválený zákon o energopomoci.