Priemyselníci vyzývajú Brusel, aby konal, inak nemecký automobilový priemysel čaká úplný kolaps, konštatuje autor článku Nik Martin. A to je mementom aj pre slovenský automobilový priemysel, ktorý je na ten nemecký úzko naviazaný. Aké sú teda perspektívy ďalšieho vývoja?

Kríza sa prehlbuje

Nemecký automobilový priemysel je v hlbokej kríze. Predaj elektromobilov klesá, čínski konkurenti zvyšujú tlak a v odvetví rastie úzkosť a prepúšťanie. V tejto situácii sa vo štvrtok v Berlíne uskutoční samit o automobilovom priemysle – stretnutie politikov, vedúcich pracovníkov automobiliek a odborových zväzov, na ktorom sa bude diskutovať o tom, ako obnoviť vedúce postavenie nemeckého automobilového priemyslu. Volkswagen, BMW a Mercedes-Benz kedysi určovali štandardy v oblasti technológií a prestíže značiek, ale teraz zaostávajú za čínskymi spoločnosťami, ako sú BYD a Nio, vo vývoji softvéru a výrobe elektromobilov. Číňania agresívne vstupujú na európsky trh s lacnejšími a technologicky vyspelejšími modelmi. Nemecký vývoz zasahuje aj protekcionistická politika amerického prezidenta Donalda Trumpa.

Merz je proti zákazu spaľovacích motorov

Kancelár Friedrich Merz vyzval na zrušenie plánovaného zákazu EÚ predávať nové autá so spaľovacími motormi, ktorý má vstúpiť do platnosti v roku 2035. Podľa neho sa takéto obmedzenia stávajú „zvieracou kazajkou“ pre výrobcov a oslabujú ich konkurencieschopnosť.

„Nemali by sme zakazovať – mali by sme umožniť rozvoj technológií. To je môj cieľ,“ povedal Merz v televízii NTV. Ako však upozornil Craig Mailey z analytickej spoločnosti Cox Automotive, takéto vyhlásenia podkopávajú dôveryhodnosť kurzu ekologickej transformácie: „Spotrebitelia potrebujú na tomto nestabilnom trhu jasno. Zatiaľ čo niektorí hovoria, že termín 2035 brzdí inovácie, iní chcú uistenie, že elektromobil je technológiou budúcnosti.“

Hlavnou hrozbou je Čína

Podľa Sandera Tordoira, hlavného ekonóma londýnskeho Centra pre európske reformy (CER), spor o osud spaľovacích motorov odvádza pozornosť od skutočne vážnych problémov: „V hre je ešte jeden faktor – Čína. Na čínsku ofenzívu treba koordinovane reagovať v oblasti priemyslu a obchodu.“

Úverový apetít podnikov rastie, priemysel však brzdí automobilky

Ekonóm pochybuje, že Nemecko dokáže samo zmeniť celoeurópsku legislatívu. Nemecké médiá naznačujú, že na samite sa dosiahne kompromis – povolenie predávať hybridné autá kombinujúce batériu a spaľovací motor aj po roku 2035.

Stávka na dotácie

Minister financií Lars Klingbeil pred stretnutím navrhol rozšíriť daňové stimuly na nákup elektromobilov. Opatrenie, ktoré sa predtým malo skončiť 1. januára 2026, sa teraz predĺži do konca roka 2030.

Podľa Tordoira by logickým krokom bolo vrátenie dotácií na nákup elektromobilov nielen v Nemecku, ale aj na úrovni celej Európskej únie. Pripomenul, že efektívna zľava na nákup nových elektromobilov môže byť až 7 500 eur. „Na kontinente je nadprodukcia a slabý dopyt po autách,“ zdôraznil. „Preto je potrebné stimulovať práve dopyt.“

Kríza v číslach

Nemecký automobilový priemysel sa zmieta v horúčke: klesajúci predaj, rastúca konkurencia z Číny, rastúce clá v USA, vysoké náklady na energiu a pracovnú silu, ako aj štrukturálne zmeny súvisiace s “ekologickým prechodom” vystavujú toto odvetvie ťažkej skúške. Zisky klesajú a pracovné miesta zanikajú. V prvom polroku 2025 klesol čistý zisk Mercedes-Benz o 56 % na 2,7 miliardy eur, prevádzkový zisk Volkswagenu sa znížil o tretinu na 6,7 miliardy eur a zisk BMW pred zdanením klesol o 29 % na 4,02 miliardy eur. Podľa Eurostatu sa vývoz európskych automobilov do Číny, ktorého základom sú dodávky z Nemecka, za rovnaké obdobie prepadol o 42 % a vývoz do Spojených štátov o 13,6 %. Podľa správy poradenskej spoločnosti EY od júna 2024 do júna 2025 nemecký automobilový sektor stratil približne 6,7 % pracovnej sily – takmer 52 000 pracovných miest vrátane súvisiacich odvetví. Takmer polovica spoločností, ktoré sa zúčastnili na prieskume Združenia automobilového priemyslu (VDA), hodnotila svoju súčasnú situáciu ako „zlú“ alebo „veľmi zlú“.

Slovenský priemysel sa prepadá, výroba áut klesá najviac za tri roky

Dve tretiny dodávateľov priznali znižovanie počtu zamestnancov a približne 80 % spoločností odsúva alebo odkladá investície, najčastejšie do zahraničia. Takmer nikto neplánuje prijímanie nových zamestnancov, keďže sa neočakáva, že by sa podmienky na trhu v blízkej budúcnosti zlepšili.

Najlepším východiskom je rozvoj vlastného trhu

Sander Tordoir, hlavný ekonóm Centra pre európsku reformu (CER), vyzval Berlín a Brusel, aby prijali opatrenia na podporu celého európskeho automobilového priemyslu. Podľa neho podiel Európy na svetovom trhu klesá nielen v Nemecku, ale aj vo Francúzsku, Taliansku a Španielsku: „Najlepším východiskom je rozvíjať vlastný, európsky trh. Ten zostáva obrovský a môže generovať oveľa väčší dopyt ako v súčasnosti.“ Francúzsko už zmenilo svoj systém dotácií tak, aby vylúčilo autá vyrobené mimo EÚ vrátane čínskych áut, ak ich výroba zahŕňa vysoké emisie uhlíka.

Zjednotenie proti čínskemu tlaku?

Čínske elektromobily podliehajú v EÚ dovoznému clu až do výšky 45,3 %, ale mnohým výrobcom sa podarilo zabezpečiť nižšie sadzby. Podľa priemyselných analytikov by EÚ mala vypracovať spoločnú stratégiu s ďalšími automobilovými krajinami – Japonskom, Južnou Kóreou, USA a Spojeným kráľovstvom – s cieľom zastaviť prílev dotovaných čínskych elektromobilov. „Naše hlavné vývozné trhy sú zároveň našimi spojencami,“ pripomenul Tordoir. „USA a Spojené kráľovstvo sú pre nemecký a európsky automobilový priemysel mimoriadne dôležité. Existuje tu potenciál na skutočné kroky, ktoré môžu priniesť zmenu.“

Odvetvie je na hrane, ale nie na dne priepasti

Napriek všetkým ťažkostiam sú odborníci presvedčení, že nemecký automobilový priemysel je ešte ďaleko od krachu. Pri správnej kombinácii politických rozhodnutí a strategických investícií má odvetvie čas na prispôsobenie sa, zavedenie inovácií a zachovanie konkurencieschopnosti na rýchlo sa meniacom svetovom trhu.

„Európsky automobilový priemysel musí dohnať zameškané,“ uzavrel Tordior. „Ale máme potenciál na výrobu áut budúcnosti. Stačí len poskytnúť potrebnú podporu, aby sme zostali v hre a prešli transformáciou správnym spôsobom,“ optimisticky uzatvára autor.

Otázne zostáva, do akej miery je tento optimizmus opodstatnený, ak zoberieme do úvahy faktory ako sú drahé energie vďaka sankčnej politike, konkurenciu Ázie a USA s výhodnejšími podmienkami pre výskum a výrobu, rastúce clá USA, vysoké náklady na pracovnú silu, stratu ruského trhu, zelený deal,  ekologický prechod a tzv. repowering Európy.

Prečítajte si tiež:

• ETS2 klope na dvere. Ako sme k európskej uhlíkovej dani prišli? Môžeme sa jej ešte vyhnúť?
• Finančný front a sankcie EÚ
• Čína úspešne preberá Trumpom zdiskreditovanú ekologickú agendu