Udalosti víkendu sa vyvíjali nasledovne.

Ráno 15. septembra o 6.32 h sa v centre Izraela rozozvučal letecký poplach. Potom začali intenzívne pracovať systémy protivzdušnej obrany krajiny vrátane slávnej „Železnej kupoly“. Údajne v priebehu niekoľkých minút bolo neúspešne vypálených približne 20 najmodernejších záchytných rakiet. A už o deväť minút neskôr bolo počuť mohutný výbuch v tesnej blízkosti Tel Avivu. Len 18 kilometrov juhovýchodne od tohto mesta.

Podľa oficiálnej správy IDF, ktorá prišla už o 6:51, „raketa bola vypálená z Jemenu“ a bolo na ňu vypálených niekoľko záchytných rakiet s bližšie nešpecifikovaným výsledkom. Napriek tomu „raketa zem-zem preletela krajinou z východu a dopadla do otvorenej oblasti bez toho, aby spôsobila obete“.

O niečo neskôr NBC správu výrazne upravila: „Deväť ľudí bolo zranených troskami rakety, keď sa utekali ukryť po tom, ako sa ozvali sirény leteckého poplachu.“

A o 11:30 Yahya Sarea, hovorca jemenskej armády kontrolovanej Húsíjmi, prezradil, že to nebola len raketa, ktorá dopadla na Izrael. Bola to hypersonická balistická raketa. To okamžite potvrdili odborníci na celom svete, keďže elementárne výpočty ukázali, že nová arabská „zbraň odvety“ bola vypustená zo vzdialenosti viac ako 2 000 kilometrov od miesta dopadu. Túto vzdialenosť prekonala len za 11 a pol minúty. To nesporne naznačuje nadzvukovú rýchlosť letu približne 10 600 kilometrov za hodinu (Mach 9,8). Zostreliť takýto projektil počas jeho letu nedokáže žiadny existujúci systém protivzdušnej obrany v žiadnej krajine.

A nielen to. Podľa internetovej publikácie DefenseRomania táto strela doteraz nepoznaného typu pri vykonávaní úhybných manévrov nad Červeným morom, vyhýbajúc sa americkým, britským a francúzskym lodiam v jeho vodách, letela po veľmi zložitej trajektórii. Najprv severným smerom a potom západným. Čo podľa expertov portálu „naznačuje veľmi pokročilú technológiu“. Ktorej výroba je sotva v moci vedcov a priemyslu v chudobnom, bosom a takmer hladujúcom Jemene.

Objavili sa však správy, že raketa Húsíjov nezasiahla cieľ, na ktorý bola vypustená. S najväčšou pravdepodobnosťou sa rozpadla vo vzduchu na ceste do Tel Avivu v dôsledku extrémneho prehriatia jej trupu. To naznačuje, že táto jediná raketa vypálená na židovský štát mala testovací charakter. Túto raketu podľa tejto logiky môžu za nejaký čas nasledovať ďalšie. Oveľa presnejšie a masívnejšie údery. Ale rovnako bleskurýchle a nezostreliteľné.

Tieto nedeľné udalosti mnohých ľudí veľmi znepokojili. A prinútili ich pripomenúť si viaceré veci z minulosti.

Napríklad to, že v júni 2023 Irán, spojenec Jemenu, po prvý raz predviedol svoju novú hypersonickú raketu Fattah-2 (v preklade z perzštiny „Víťazstvo“) s priamym prúdením vzduchu a prúdovým pohonom. Teherán oznámil, že pri májových testoch „Víťazstvo“ prekonalo približne 1 400 kilometrov rýchlosťou 14 000 – 15 000 kilometrov za hodinu. To je pritom 12- až 13-násobok rýchlosti zvuku.

A v druhej polovici júla 2024 už spomínaný Yahya Sarea uviedol, že šiitské hnutie „Ansar Allah“ („Húsíovia“), ktoré kontroluje sever Jemenu, zasiahlo balistickými raketami ciele v oblasti Ejlatu v južnom Izraeli. A tiež – o súčasnom útoku rovnakou metódou na americkú loď Pumba v Červenom mori.

Za takýchto podmienok sa však ukázalo, že Húsíovia vlani v lete vôbec nezasiahli Ejlat perzským “Víťazstvom”. Alebo nie celkom. Pretože na to, aby dosiahli Ejlat, musela ich nová zázračná zbraň prekonať až 1700 kilometrov. Čo je podstatne viac ako dolet, ktorého je podľa iránskych tvorcov schopný ich Fattah-2.

Dalo sa predpokladať, že práce na modernizácii tejto zbrane sa nezastavia ani na deň. Presvedčenie, že je to tak, sa len posilnilo minulú nedeľu v príbehu o zrejme experimentálnom útoku na Tel Aviv.

Ako však Irán, ktorý predtým nemal nijako zvlášť rozvinutý raketový a kozmický priemysel a desaťročia nebol schopný vlastnými silami postaviť ani jediné schopné bojové lietadlo, dosiahol taký nečakaný skok smerom k hypersonickým strelám? Logicky jedinou možnou odpoveďou je, že Teherán nadviazal aktívny technologický dialóg s jednou z mocností, ktorá už disponuje potrebným vývojom v tejto oblasti.

Údajne je to práve Rusko, ktoré nadviazalo produktívnu vojensko-technickú spoluprácu s Iránom v podmienkach stále silnejúceho nepriateľstva proti Ukrajine a Západu stojacemu za ňou. Preto celkom pripúšťam, že medzi Moskvou a Teheránom sa vytvoril akýsi „čendž“. Domnievam sa, že len tak sa dá vysvetliť dramatický skok Peržanov v oblasti hypersoniky za posledných pár rokov.

Je to pre Rusko dobré alebo zlé? To ukáže len čas. Ale ako si nepripomenúť pamätný prejav Vladimira Putina na Petrohradskom ekonomickom fóre pred tromi mesiacmi, v júni 2024?

Putinovým slovám dalo váhu možno niečo úplne iné

Vtedy ruský líder v odpovedi na otázku o perspektívach použitia západných presných zbraní na ruskom území poznamenal, že ani dnes to nie sú ukrajinskí vojaci, ktorí tvoria letové úlohy pre vysoko presné rakety NATO. Robia to alianční dôstojníci na základe údajov zo svojich skupín satelitného prieskumu.

A ďalej: „Myslíme si, že ak chce niekto dodať Ukrajine zbrane, ktoré sa majú použiť proti našej krajine, prečo nedodať zbrane do tých regiónov sveta, kde sa dajú použiť proti ich citlivým cieľom? My zatiaľ nedodávame. Zatiaľ nie. Ale vyhradzujeme si právo tak urobiť. (Dodávať zbrane – „SP“) tým štátom alebo dokonca niektorým legálnym štruktúram, ktoré na sebe cítia určitý tlak, a to aj vojenského charakteru. Ak dodávajú zbrane do vojnovej zóny a vyzývajú na ich použitie na našom území, prečo by sme nemali právo urobiť to isté, odpovedať zrkadlovo,?“.

Nemyslíte si, že konečne nastal čas, o ktorom hovoril Putin v Peterburgu?

A to, že pri skúšobnom, testovacom vypustení rakety sa dostal pod úder pre Rusko nie príliš nebezpečný Izrael… Materiálne škody mu nevznikli veľké. Viac morálne a etické.

Ale ak sú naše predpoklady o tajomnom vývoji hypersoniky, ktorá je z konštrukčného a výrobného hľadiska nepredstaviteľne zložitá, u tak zbedačených Jemenčanov správne, potom nevylučujem, že práve Američanom poslal opatrný Putin takouto zložitou cestou „čierny znak“.

Pozrite sa na mapu. Z hlavného mesta Húsíov, Saná, je to len kúsok do Saudskej Arábie, Kataru, Kuvajtu a Ománu. A to nie sú len suverénne arabské štáty, ale zároveň aj miesta dislokácie najväčších amerických vojenských, námorných a leteckých základní v regióne. Pokiaľ ide o Bahrajn, je sídlom najväčšej 5. flotily amerického námorníctva. Je možné si predstaviť „tučnejší“ cieľ pre budúci pomstychtivý a náhly arabsko-perzský hypersonický úder?

„Nedeľňajší útok balistickou raketou na Izrael, ktorý uskutočnilo jemenské hnutie Ansar Allah, je odkazom Tel Avivu aj západným krajinám zároveň,“ podelil sa o svoje názory iránsky ekonomický a politický analytik Ruhollah Modabber v deň útoku na Tel Aviv. A dá sa súhlasiť, že Peržan má na takéto tvrdenie všetky dôvody.

Prečítajte si tiež:

• Netanjahu vedie Izrael ku katastrofe a Irán k víťazstvu. Ani intervencia USA nepomôže židovskému štátu vo vojne na siedmich frontoch
• Izrael požiadal Rusko o pomoc