7. októbra. V tento deň minulý rok postupovali z Gazy špeciálne jednotky Nuchba (vojenské krídlo Hamasu), ktoré mali niekoľko tisíc bojovníkov. Prelomili blokádu, vtrhli na veliteľstvo divízie IDF, zabili 300 príslušníkov armády a zmocnili sa desiatok obrnených vozidiel. Potom prevzali kontrolu nad 22 osadami a držali ich asi tri dni, kým ich vytlačili. Hamas zabil približne 900 civilistov a 240 Izraelčanov vzal ako rukojemníkov.

IDF odvtedy útočia na pásmo. Podľa ministerstva zdravotníctva v Gaze bolo v bojoch a pri izraelskom bombardovaní zabitých viac ako 41 000 Palestínčanov a 94 000 bolo zranených. Niet pochýb o tom, že značná časť zabitých a zranených sú civilisti. Hoci tieto údaje nie je možné overiť, v minulosti údaje ministerstva zdravotníctva Gazy o obetiach izraelského bombardovania potvrdili nezávislé medzinárodné organizácie.

Hamas je súčasťou Iránom vytvorenej koalície, tzv. osi odporu. To isté platí aj pre Hizballáh, šiitskú organizáciu, ktorej ozbrojené sily z veľkej časti kontrolujú Libanon. Preto sa krátko po začiatku vojny v Gaze začali strety medzi Izraelom a Hizballáhom na hraniciach.

Počas uplynulých 11 mesiacov sa sever Izraela zmenil v dôsledku raketových a bezpilotných útokov na 10 až 15 kilometrov hlbokú pustatinu.

Približne 60 000 ľudí sa stalo utečencami. Vďaka kolosálnym (približne 150 000) zásobám rakiet a bezpilotných lietadiel (ktoré neustále dopĺňa dodávkami z Iránu aj prostredníctvom vlastných podnikov) je Hizballáh schopný presunúť mŕtvu zónu 50 alebo 100 kilometrov hlboko do izraelského územia; tieto pravidelné útoky zatiaľ nezastavila žiadna protivzdušná a raketová obrana.

Dôležité je, že Libanonci sú ochotní zastaviť paľbu, ak Izrael prestane ostreľovať Gazu a bude rokovať o prímerí so spojencom Hizballáhu, hnutím Hamas.

Počas poslednej arabsko-izraelskej vojny, ktorá bude čoskoro trvať rok, sa Izraelu podarilo spôsobiť nepriateľovi obrovské straty. Vysoko presné izraelské rakety zabili veliteľov mnohých jednotiek Hizballáhu. Pokiaľ ide o bojovníkov Hamasu, podľa rôznych odhadov stratili až polovicu svojej početnej sily.

Podľa izraelského generálneho štábu sú však ďalšie operácie v pásme márne. Izraelské velenie nevidí možnosť zničiť Hamas v Gaze. Podľa jeho názoru je tento cieľ stanovený Benjaminom Netanjahuom nerealizovateľný. Militanti v Gaze sa skrývajú v tuneloch alebo sa ukrývajú medzi miestnym obyvateľstvom. Pokusy o ich zlikvidovanie sa menia na údery do prázdna, potom sa armáda stiahne a militanti opäť získajú moc tým, že zasypú vojakov IDF paľbou.

Takto sa vyjadrili izraelskí vojenskí predstavitelia pred niekoľkými mesiacmi pre americký denník New York Times. Nemožno si pomôcť, ale treba konštatovať: ak si IDF nedokážu poradiť s Hamasom, ako môžu poraziť Hizballáh, vojensky najsilnejšiu neštátnu armádu na svete? Podľa odborníkov je Hizballáh mnohonásobne silnejší ako Hamas.

Navyše, zatiaľ čo ten bojuje v takmer úplnej blokáde, libanonskému Hizballáhu budú pomáhať ľuďmi a muníciou Irán a jeho spojenci: šiitské milície a strany, ktoré ovládajú Irak (Ľudové mobilizačné sily, PMF), značnú časť Sýrie (režim Baššára al-Asada, Miestne obranné sily, LDF) a tretinu Jemenu (Hútiovia). Celkový počet bojovníkov všetkých týchto milícií je dnes približne 200 000, pričom ich rezervy sú prakticky neobmedzené.

Samozrejme, že možnosti izraelskej armády sú veľké. Je schopná spôsobiť Hizballáhu ťažké straty. Ale asymetrická vojna, ktorej základom budú údery libanonských špeciálnych jednotiek Radwan Force (obdoba Nuchby) a raketové útoky na Izrael, mu spôsobí aj ťažké škody. Straty Hizballáhu budú kompenzované prílevom bojovníkov z iných proiránskych skupín.

Dve predchádzajúce vojny v Libanone, prvá (1982 – 2000) a druhá (2006), sa skončili pre Izrael zle, pričom čo sa týka tej druhej, bolo to aj oficiálne uznané štátnou komisiou na čele s Eliyahuom Winogradom. Nie je dôvod myslieť si, že tretia libanonská vojna sa skončí inak.

Izraelskí velitelia navrhujú zastaviť sa IDF sú za prímerie v Gaze. Armáda tvrdí, že nesúhlasí s Netanjahuovým stanoviskom, ktorý má v úmysle pokračovať v bojoch. Tento postoj bol verejnosti oznámený cez úniky informácií (prostredníctvom americkej tlače) aj celkom oficiálne ministrom obrany Yoavom Gallantom. Podľa názoru vedenia armády a bezpečnostných služieb je potrebné rokovať s Hamasom o ústupe z Gazy výmenou za návrat rukojemníkov (asi 100 ľudí).

Izrael rokuje s Hamasom o prímerí a dohode o rukojemníkoch. Sprostredkovateľmi sú USA, Egypt a Katar.

Na stránkach americkej publikácie Foreign Affairs, ktorá vyjadruje záujmy a názory špičiek americkej politickej triedy, izraelský expert, generálmajor vo výslužbe a vedec Amos Yadlin poukazuje na dôležitú skutočnosť.

„Ak by bol izraelský vyjednávací tím vedený barónmi národnej bezpečnosti, ktorých kolegovia sú v prvej línii tejto vojny, rozhodný, prijal by podmienky ktorejkoľvek z dohôd, ktoré boli uzavreté v posledných troch kolách rokovaní. Títo baróni už mesiace signalizujú, že predložená dohoda je pre Izrael najlepšou strategickou a morálnou možnosťou. Medzi týchto vysokopostavených predstaviteľov patria David Barnea, šéf Mossadu – izraelskej SVR, Ronen Bar, šéf Shin Bet – vnútornej bezpečnostnej služby, Herzi Halevi, náčelník generálneho štábu IDF, a minister obrany Yoav Gallant.“

„S najväčšou pravdepodobnosťou v dôsledku tejto dohody získa Izrael mier na severe s Hizballáhom, pretože je pripravený zastaviť paľbu, ak sa zastaví vojna v Gaze.

Okrem toho Izrael získa ďalšie záruky a možno aj priamu vojenskú podporu od svojho spojenca, USA, ak Hizballáh, Hamas a ich patrón Irán budú pokračovať v bojoch.

Nehovoriac o ďalších amerických daroch Izraelu po budúcej dohode s Hamasom. Hlavným z nich je nadviazanie diplomatických vzťahov a dohoda so Saudskou Arábiou, najbohatším arabským štátom, správcom dvoch moslimských svätých miest a spojencom USA.

Pôjde aj o protiiránske vojenské partnerstvo (Saudi spolupracovali s Američanmi na zostrelení iránskych rakiet a dronov, ktoré v apríli zaútočili na Izrael) a o hospodársky a infraštruktúrny megaprojekt.

Dnes hovoríme o výstavbe a modernizácii prístavov a systéme železníc spájajúcich SA, SAE a Izrael s indo-pacifickým regiónom a Európou. To všetko vytvára podmienky pre vysoké zisky izraelského hospodárstva a vážne zvýšenie jeho strategickej úlohy vo svetovej politike.

USA sú pripravené investovať do tohto projektu 17 miliárd dolárov. Nielen to, Američania už poskytli Izraelu balík vojenskej pomoci vo výške 14 miliárd dolárov a sľubujú dodávky zbraní, ktoré posilnia jeho vojenskú silu, vrátane 50 najnovších verzií bojových lietadiel F-15 a mnoho ďalšieho.

To však bude možné len vtedy, ak Izrael zastaví operáciu v Gaze a uzavrie dohodu s Hamasom. Američania sa vyjadrili jasne: nechcú vojnu na Blízkom východe, ktorú by viedol Netanjahu. Hrozí, že do nej zatiahne USA, pretože sú izraelským spojencom. To je to posledné, čo si administratíva vo Washingtone pred voľbami želá.

Okrem toho by eskalácia konfliktu podľa výpočtov agentúry Bloomberg mohla zvýšiť ceny ropy na 150 dolárov za barel, čím by sa zrútila globálna ekonomika a spôsobila recesia, čomu by sa vládnuca trieda v USA rada vyhla.

Netanjahu, ktorý pôvodne Američanom sľúbil, že prijme dohodu s Hamasom (rukojemníkov výmenou za prímerie a stiahnutie sa z Gazy), však neskôr od nej odstúpil. Jeho rozhodnutie, ako zdôrazňuje Yadlin, neveští pre Izrael nič dobré. Malý štát, ktorého ozbrojené sily sú vycvičené na krátke vojenské kampane, nemá zdroje na dlhú opotrebovaciu vojnu.

Yadlin opisuje bezútešnú budúcnosť Izraela, ktorú Netanjahu pripravuje, keď má v úmysle bojovať donekonečna.
Podľa experta túžba po „totálnom víťazstve“ znamená pokračovať v konflikte v Gaze za cenu zanedbávania protivníkov na iných frontoch. A tí dnes predstavujú vážnejšiu hrozbu ako Hamas. Pokračovanie v súčasných operáciách v Gaze ho nezničí, ale zatiahne Izrael do dlhej a nákladnej protipartizánskej vojny a zároveň povedie k eskalácii na iných frontoch.

V tuneloch Hamasu budú zomierať rukojemníci, ekonomika sa bude naďalej rúcať, postavenie Izraela vo svete začne klesať a právne boje na medzinárodných súdoch proti nemu sa budú len zintenzívňovať.

Yadlin poznamenáva, že stratégia „totálneho izraelského víťazstva“ slúži cieľom Iránu: zatiahnuť nepriateľa do beznádejnej opotrebovacej vojny na viacerých frontoch naraz, až kým sa nevyčerpá. Okrem toho táto cesta privedie Izrael do ostrejšieho konfliktu s americkou administratívou, ktorá v poslednom čase stráca trpezlivosť s neschopnosťou spojenca dodržiavať záväzky prijaté v spoločne vypracovanej dohode o rukojemníkoch.

Washington je presvedčený, že Netanjahuova snaha o nedosiahnuteľné „úplné víťazstvo“ v Gaze pravdepodobne vyvolá väčšiu regionálnu vojnu, ktorá si môže vyžiadať americkú intervenciu, čo je to posledné, čo Biely dom pred prezidentskými voľbami potrebuje.

A aj po nich americká administratíva, ktorá sa najviac obáva konfrontácie s ČĽR, nebude chcieť byť zatiahnutá do veľkej blízkovýchodnej vojny. Okrem toho skúsenosti z operácií v Iraku a Afganistane boli pre Ameriku negatívne a na dlhý čas ju odradili od angažovania sa v takýchto záležitostiach.

Regionálna vojna možno nie je to, čo má Netanjahu na mysli, ale práve k nej vedú jeho činy a nečinnosť, poznamenáva Yadlin.

Situácia v Gaze podnecuje konflikty na ďalších šiestich územiach: v Iráne, Iraku, Libanone, Sýrii, na Západnom brehu Jordánu a v Jemene. Regionálna vojna na viacerých frontoch by vytvorila ohnivý kruh okolo Izraela. „Zjednotenie arén odporu“, ktoré presadzujú vodcovia Osi v Teheráne, povedie Izrael k zrúteniu, domnieva sa Yadlin.

 

Prečo Netanjahu vedie Izrael ku katastrofe

Existuje niekoľko dôvodov, prečo Netanjahu chce, aby vojna pokračovala donekonečna, a odmieta uzavrieť dohodu s Hamasom.

Yadlin poznamenáva, že premiér sa obáva o svoj vlastný osud. Koniec vojny v Gaze totiž povedie k rozpadu koalície v Knessete, ktorá ho podporuje. Vládnuca koalícia zahŕňa radikálne ultranacionalistické strany pod vedením ministrov Betzalela Smotricha a Itamara ben Gviru. Z ich pohľadu je Izrael svätý mesiášsky štát a Gaza je jeho súčasťou.

Tieto strany a ministri požadujú zlikvidovať Hamas za každú cenu a hrozia, že v prípade uzavretia dohody opustia vládu a vládnu koalíciu. Ak sa tak stane, čoskoro sa budú konať nové voľby, ktoré podľa prieskumov verejnej mienky Netanjahu a jeho strana Likud prehrajú.

Netanjahu tiež vie, že po vojne bude nasledovať nevyhnutné zúčtovanie. V Izraeli je hlboko zakorenená tradícia, že komisia nezávislých poslancov sa bude snažiť nájsť zodpovedných za vojenské zlyhania.

V tomto prípade pôjde o obvinenie politikov a časti veliteľského štábu z toho, že nedokázali zabrániť útokom Hamasu zo 7. októbra – najväčšiemu spravodajskému zlyhaniu v dejinách krajiny. Súčasní predstavitelia izraelskej národnej bezpečnosti verejne priznali svoju zodpovednosť, zatiaľ čo Netanjahu nie.

Poukazujúc na všetky tieto okolnosti však Yadlin diplomaticky vynecháva to hlavné. Izraelský najvyšší súd vedie proti Netanjahuovi tri trestné konania vo veci korupcie.

Je prakticky nemožné uväzniť úradujúcu hlavu vlády v čase vojny. Úplne iná vec je posadiť za mreže politika, ktorý stratil moc a prehral voľby.

Keby Netanjahua porazili, urobia z neho obetného baránka za neúspech 7. októbra a za všetky nešťastia vo všeobecnosti. Premiér má 74 rokov a nechce stráviť zvyšok života vo väzení.

Preto je odhodlaný pokračovať vo vojne s Hamasom a ďalšími spojencami Iránu donekonečna, len aby nestratil moc a osobnú slobodu. To predstavuje hrozbu pre izraelský štát a zároveň otvára ďalšie možnosti pre Teherán.

 

Prečítajte si tiež:

Izrael požiadal Rusko o pomoc