Vyzerá to tak, že éra samozvaných progresivistických inkvizítorov sa skončila

Áno, je reč o ľuďoch respektíve niečo čo ľudské bytosti síce navonok pripomína, no mnohí týmito entitami iba pohŕdajú a opovrhujú a pamätáme si ich hlavne ako sa ochotne, dobrovoľne a s typickým úškrnom na tvári štylizovali do pózy novodobých inkvizítorov, ktorí v službách sorošovských pseudo elít resp. štruktúr mali ambíciu rozhodovať o (ne)závadovosti názorov a hlavne aktívne vyhľadávať a oznamovať ľudí, ktorí si dovolili mať tú drzosť nemať tie „správne“ názory.

Bola to taká kvázi poistka sorošovského systému pre prípad, že by použitie „nezávislých“ mainstreamových médií vo funkcii externých PR departmentov v rokoch 2020-2023 vládnuceho establishmentu ako šíriteľov jedinej a nespochybniteľnej pravdy nestačilo a objavili sa ľudia, ktorí by si napriek ich intenzívnej propagande ich názory neosvojili,  a nielen, že si drzo mysleli svoje, ale ešte aj by tieto svoje „bludy“ šírili niekde v digitálnom priestore na sociálnych sieťach. Títo novodobí názoroví kacíri boli objektom intenzívneho záujmu ľudí s mentalitou potkanov, udavačov a prachsprostých bonzákov.

V ikonickom období rokov 2020-2023 bol za nemúdreho, priam sabotéra svetlejších a hlavne zelených zajtrajškov EÚ označený prakticky každý, kto dostatočne intenzívne a dostatočne dlho netlieskal retardovanej v terminológii politickej korektnosti a EU-Newspeaku mentálne znevýhodnenej Gréty T. – obľúbenému maskotovi a dvornému šašovi Greendealu, keď so zbesilým výrazom v tvári tliachala o uhlíkovej stope, globálnom otepľovaní a nebol práve nadšený z nápadu angažovaných Bruselských eurosúdruhov zakázať autá so spaľovacím motorom.

Názorovým dezolátom sa však v uvedenom období mohol stať aj každý, kto chcel mier a nepodporoval dodávanie zbraní na Ukrajinu. Ten kto si želal mier sa v Newspeaku EÚ veľmi rýchlo a ľahko dopracoval k titulu ruský troll alebo kremeľský agent a podobné hlúposti.

Dnes sa však píše rok 2025 a situácia sa trochu zmenila. V úrade prezidenta USA pomaly dosluhuje dementný a politicky zjavne nesvojprávny Biden a počíta sa s tým, že koncom januára ho vo funkcii najmocnejšieho muža Spojených štátov nahradí Trump, ktorý pôsobí, že je nielen dostatočne inteligentný, ale aj primerane politicky svojprávny.

Len pomerne nedávno Mark Zuckerberg, pochopiac, že situácia sa radikálne zmenila, oznámil, že Meta zruší celý svoj program na overovanie faktov, pričom tento bol z jeho strany označený za hrozbu pre slobodu prejavu a nástroj politickej kontroly. Z uvedeného je každému aspoň priemerne inteligentnému človeku úplne zrejmé, že týmto výrokom de facto priznal to, akú nechutnú cenzúru Facebook a Instagram ešte donedávna robili.

Nadšenie z ukončenia nezmyselnej cenzúry však nezdieľali všetci rovnako. Typickým príkladom je aj istý Victor Breiner. Tento v období názorovej neslobody pôsobil na Ministerstve obrany SR. Tu pôsobil najprv v pozícii poradcu pre hybridné hrozby a neskôr vykonával funkciu riaditeľa odboru pre hybridné hrozby a strategickú komunikáciu. Na Facebooku sa deň dozadu opustil so slovami: „Dnešným dňom skončil boj proti dezinfo. Prehrali sme.“. Na úrade práce ho asi nestretneme, nakoľko už sa stihol zaparkovať v nejakom pofidérnom Inštitúte pre budovanie odolnosti, ku ktorému sa hlási ako zakladateľ a riaditeľ.

Predstava, že títo novodobí inkvizítori sa po zmene režimu odpracú niekam na smetisko progresívneho myslenia do pomyselného kláštora alebo útulku pre zadubených a hlúpych progresivistických „mníchov“ je žiaľ iba zbožné želanie a nie to objektívna realita.

Samozrejme aj legenda o tom, že lovci hoaxov a strážcovia večnej a nikdy nespochybniteľnej pravdy na Slovensku sú vo svojej podstate apolitickí, nezávislí, pravdu a nič len pravdu hľadajúci jedinci je všetko možné len nie pravdivá.

Taký Dávidko Púchovský, ktorý okrem toho, že slovenskú verejnosť mal nutkavú potrebu informovať o svojej atypickej sexuálnej orientácii v rokoch názorovej neslobody pôsobil ako šéf policajnej komunikácie na sociálnych sieťach. Toto jeho „bohumilé“ pôsobenie zahŕňalo aj manažovanie stránky Hoaxy a Podvody – Polícia SR. V momente keď sa predsedom vlády stal Róbert Fico, milý Dávidko na uvedenej pozícii skončil a preparkoval sa k Jaroslavovi Spišiakovi, poslancovi za Progresívne Slovensko ako jeho poslanecký asistent. Ak to správne chápem jeho názory ani náhodou neboli ani progresívne, ani zaujaté. Ale dobre. Čo už. Aspoň vieme s kým máme dočinenia.

Podobnú schému sa týmto bývalým inkvizítorom podarilo zrecyklovať v prípade Matúša Krčmárika. Tento akože novinár sa stal pre zmenu asistentom iného poslanca za PS a síce Tomáša Valáška.

Čo sa týka Petra Jančárika, tento sa zlatými písmenami do „Knihy nehodných“ zapísal ako zakladateľ projektu konšpirátori.sk a na sociálnych sieťach sa verejne priznal k tomu, že volil Zuzanu Čaputovú a Matúša Valla.

Podobné osudy majú aj iní predstavitelia úpadkového a progresivistického vnímania reality ako Pavol Hardoš, člen hodnotiacej komisie konšpirátori.sk, ktorý sa rovnako verejne prihlásil k tomu, že je voličom PS ako aj Tomáš Kriššák, ktorý v minulosti pôsobil v Nadácii otvorenej spoločnosti. V médiách sa zvykne prezentovať ako „odborník na informačnú bezpečnosť“ a niektorí si ho pamätáme ako spolupracovníka firmy, ktorá je zakladateľom a investorom Parte i plátku Progresívneho Slovenska, známeho Denníka N, a ktorá so štátom uzatvorila zmluvu ohľadne monitorovania dezinformácií vo výške viac ako 400.000 Eur ešte za čias keď premiérom bol Eduard Heger. Niekedy v septembri minulého roka avizoval, že vo voľbách do NR SR má v úmysle podporiť PS. Tzn. ďalší „nezávislý odborník“.

Veronika Hincová, známa v istých kruhoch ako analytička webu demagóg.sk sa o ikone slovenského progresivizmu Čaputovej vyjadruje slovami „moja prezidentka“.

V Grassalkovičovom paláci ešte chvíľu zostaneme a skúsime si spomenúť akú úlohu zohral užitočný oslík menom Jakub Goda. Tento bloger sa venoval dezinformáciám, s obľubou sa chváli tým, že volí PS a pôsobil v tíme Zuzany Čaputovej.

Výsledok: Ak zoberieme do úvahy, že títo overovatelia faktov – večnej a nespochybniteľnej pravdy veľa krát otvorene spolupracujú, poznajú sa, zdieľajú spoločné fotky a odkazujú na seba je celkom zrejmé, že ich dni sú spočítané a na Slovensku si v najbližšej dobe veľmi neškrtnú. Čo však zostane je kolosálne znechutenie z ich činnosti.

Prečítajte si tiež:

• Kam zmizla Čaputová? Zo slovenskej renty žije svoj americký sen
• Kam sa teraz odsťahuje Arpi Soltész