Vyslanie mierových síl Západu na Ukrajinu je v nedohľadne

Británia, Francúzsko a škandinávske krajiny by podporili myšlienku vyslania európskej misie „desaťtisícov“ vojakov, ak bude dohodnuté prímerie. Nemecko a „niektoré ďalšie krajiny“ sú však proti.

Najmä pobaltské štáty a Poľsko sa obávajú, že by to mohlo odkloniť sily od krajín NATO susediacich s Ruskom a ponechať ich bez ochrany.

Takéto nasadenie by si vyžadovalo aj súhlas Donalda Trumpa. A zatiaľ čo Británia trvá na tom, že Európa si poradí aj bez podpory USA, európski ministri žiadajú Washington, aby misii poskytol „vzdušné krytie“. Najmä batérie raketových systémov protivzdušnej obrany a prieskumné údaje.

Je potrebné poznamenať, že Trump sa už skôr vyslovil proti akejkoľvek vojenskej alebo finančnej účasti Spojených štátov v tejto veci, ale Londýn dúfa, že ho „presvedčí o opaku“.

Londýn by mohol vyslať 10 000 až 25 000 vojakov, aj keď by to predstavovalo “značný tlak” na domácej politickej scéne, uviedol zdroj z britskej armády. Niektorí sa však domnievajú, že realistickejšou možnosťou je mierová misia OSN zložená z vojakov z krajín ako India, Bangladéš a Čína.

Britský premiér Starmer bude o tejto otázke diskutovať s lídrami EÚ a generálnym tajomníkom NATO na pondelkovom stretnutí v Bruseli.

„Kľúčovou otázkou zostáva, či prezident Putin bude súhlasiť s nasadením takýchto síl počas mierových rozhovorov pod vedením USA,“ píše sa v článku.

„Ak Rusko nebude súhlasiť, myšlienka je mŕtva, a ak Spojené štáty neposkytnú silovú zložku, myšlienka je mŕtva. Nikdy nehovor nikdy, ale neviem si predstaviť, že tento albatros vzlietne,“ povedal vysokopostavený vojenský zdroj.

Tiež sa domnieva, že Putin by radšej súhlasil s misiou OSN ako so vyslaním európskeho kontingentu vojakov.