Pápežovi Levovi XIV. bola odovzdaná kniha „Slobodní pod milosťou. V škole sv. Augustína tvárou v tvár výzvam dejín“ (Liberi sotto la grazia. Alla scuola di Sant’Agostino di fronte alle sfide della storia (Libreria Editrice Vaticana), zbierka príspevkov z obdobia rokov 2001 – 2013, keď zastával funkciu generálneho priora Rádu svätého Augustína.

Prvý výtlačok talianskeho vydania knihy odovzdal pápežovi páter Joseph Farrell, súčasný generálny prior Rádu svätého Augustína, ktorý inicioval vydanie tejto knihy spolu s augustiniánskym pátrom Roccom Ronzanim, prefektom Vatikánskeho apoštolského archívu a jedným z editorov knihy, a Lorenzom Fazzinim, šéfredaktorom Vatikánskeho vydavateľstva.

Okrem otca Ronzaniho sa na zostavovaní knihy podieľali aj páter Miguel Ángel Martín Juárez a páter Michael Di Gregorio, obaja augustiniáni.

Kniha vyjde v najbližších mesiacoch v rôznych jazykoch a v súčasnosti prebieha jej preklad v 30 krajinách sveta. Ako už naznačilo Vatikánske knižné vydavateľstvo pri príležitosti Medzinárodného knižného veľtrhu vo Frankfurte v októbri 2025, prostredníctvom tejto knihy, v ktorej sú po prvýkrát zhromaždené prejavy, kázne, listy a posolstvá Roberta Francisa Prevosta, je možné bližšie spoznať spiritualitu pápeža Leva XIV.

Kniha Liberi sotto la grazia (Slobodní pod milosťou) bude predstavená v stredu v Ríme (o 17:00 v Pápežskom patristickom inštitúte Augustinianum) kardinálom Pietrom Parolinom, štátnym sekretárom Svätej stolice, pátrom Josephom Farrellom, generálnym priorom Rádu svätého Augustína, Paolom Ruffinim, prefektom Dikastéria pre komunikáciu, spisovateľkou Mariou Grazia Calandrone a Andreom Torniellim, edičným riaditeľom vatikánskych médií.

Zdroj: VaticanNews, slovenská redakcia Zuzana Klimanová

Z novej knihy „Slobodní vďaka milosti“ (vyd. Libreria Editrice Vaticana) publikujeme prejav Roberta Prevosta, ktorý predniesol budúci pápež na Filipínach v roku 2010 na tému, aký postoj by mali zaujať veriaci a kresťanské spoločenstvá voči zmenám – či zachovať status quo, alebo sa snažiť „osloviť svet“. Ide o text homílie vtedajšieho priora Roberta Francisa Prevosta prednesenej pri príležitosti inaugurácie jednej z generálnych kapitúl provincie Santo Niño de Cebù, ktorá sa konala v Kostole sv. Augustína de Intramuros v Manile 19. septembra 2010.

Robert Francis Prevost

V roku 2008 si augustiniáni na tomto mieste pripomenuli 500. výročie narodenia Andrésa de Urdanetu, slávneho a skúseného moreplavca, ktorý po rokoch bojov objavil v učení sv. Augustína volanie k zmene života: pochopil, že jedinú skutočnú odpoveď na túžbu ľudského srdca možno nájsť v Bohu a v jeho láske. Táto pravda zmenila jeho život: z úspešného námorníka a navigátora sa stal člen Rehole svätého Augustína. Urdaneta sa preslávil tým, že objavil to, čo je známe ako tornaviaje – bezpečnú a rýchlu námornú cestu späť z Filipín do Mexika. Toto tornaviaje sa stalo dôležitou dopravnou a obchodnou trasou medzi Áziou a Amerikou. Urdaneta však vo svojom vlastnom živote prežil oveľa dôležitejšie tornaviaje. Jeho obrátenie a vstup do rehoľného života symbolizujú úplne iný druh návratu: návrat, teda obrátenie k Bohu.

Obraz tornaviaje, teda „spiatočnej cesty“, môže byť veľmi vhodnou metaforou pre nás augustiniánov, ktorí sme sa tu zhromaždili na začiatku nášho zasadnutia generálnej kapituly. Aj my sme povolaní vydať sa na cestu a objaviť, že jedinou skutočnou a významnou cestou je tá, ktorá nás vedie ku Kristovi. Všetci sme začali túto cestu, ktorá sa prirodzene začína narodením a pre kresťanov prvým stretnutím s Kristom v krste. Pre niektorých sa však začína vo chvíli vypočutia Slova, ako to bolo v prípade Augustína, ktorého cesta ku Kristovi sa uskutočňovala počas rokov jeho dlhej skúsenosti obrátenia ešte pred rozhodnutím prijať krst. A pokračovala rôznymi spôsobmi aj po krste – vo forme hľadania Boha ako mních, kňaz a biskup.

Pre nás, zasvätené osoby, je táto cesta životom odovzdaným službe Kristovi, najmä ako spoločenstvo učeníkov. Ako augustiniáni ju prežívame v spoločnom živote a prostredníctvom apoštolskej služby. V určitom bode tejto cesty však môžeme spomaliť, stať sa spokojnými sami so sebou a rozptýlenými, alebo sa dokonca zastaviť a upadnúť do stagnácie v duchovnom živote a pastorácii. To isté sa môže stať v našich spoločenstvách: život našich miestnych komunít a rehoľných jednotiek môže stratiť schopnosť inšpirovať a priťahovať iných. Entuziazmus plný energie, typický pre mladých, môže postupne vyprchať a ľahko upadáme do každodennej rutiny – stále rovnakej, nemennej.

Odvaha a dobrodružný duch Urdanetu, ktorý objavil tornaviaje, môžu byť nanovo nájdené tu, na tomto historickom mieste, kde sme sa zišli, aby sme slávili liturgiu otvorenia našej kapituly. Možno sa zmena alebo nová cesta, ktorú hľadáme, rodí z niekoľkých otázok: chceme si zachovať to, čo máme, zostať tam, kde sme, alebo túžime načúvať nespokojnému srdcu, počúvať v modlitbe, stať sa vnímavými na Božie slovo a načúvať aj tým spomedzi nás, ktorí hľadajú a odčítavajú znamenia čias? Sme otvorení možnosti vybrať si niečo iné, novému a obnovenému zmyslu misie v našom živote?

„Nijaký sluha nemôže slúžiť dvom pánom; lebo buď bude jedného nenávidieť a druhého milovať, alebo sa bude jedného pridŕžať a druhým opovrhovať. Nemôžete slúžiť Bohu aj mamone“ (Lk 16, 13). Zaráža ma, že vetu prečítanú v dnešnom evanjeliu by sme mohli podať takto: sme rozpoltení medzi túžbou nasledovať Krista – bez ohľadu na cenu – a túžbou zostať tam, kde sme, spokojní a s malou chuťou alebo schopnosťou zmeniť cestu, po ktorej kráčame? Tu, na tomto mieste, sa oplatí opýtať samých seba, či aj my nepotrebujeme objaviť nový smer, tornaviaje, nové obrátenie.

V rôznych kontextoch rehoľného života prebehla široká reflexia nad otázkou: „zachovanie alebo misia?“. Chcem sa o ňu s vami dnes ráno podeliť v presvedčení, že nám môže pomôcť aj počas najbližších dvoch týždňov. Či jednoducho udržiavame to, čo je, alebo je v našich srdciach živý misijný duch? Aby som pomohol pri uvažovaní nad týmito otázkami, ponúkam niekoľko porovnaní.

Pokiaľ ide o chápanie služby, skupina zameraná výlučne na zachovanie povie: „Musíme zostať verní našej minulosti“; zatiaľ čo spoločenstvo s misijným duchom povie: „Musíme byť verní našej budúcnosti“.

Pri meraní svojej účinnosti sa spoločenstvo sústredené na zachovanie opýta: „Je tento apoštolát finančne udržateľný?“; zatiaľ čo spoločenstvo angažované v misii položí inú otázku: „Ako tvoriť mnohých učeníkov?“.

Keď premýšľame o zmene a o tom, či chceme alebo môžeme urobiť niečo inak, tí, ktorým záleží na udržaní status quo, povedia: „Ak to spôsobuje problémy komukoľvek z nás, nechceme to“. Naopak, pre tých, ktorí sú oddaní misii, znie základná otázka: „Ak nám to pomáha osloviť tých, ktorí sú ďaleko, sme pripravení podstúpiť toto riziko?“.

Štýl vedenia v mentalite tých, ktorí preferujú zachovanie, je predovšetkým manažérsky – dobre organizovaný a efektívny: lídri sa snažia udržať všetko v poriadku a dohliadnuť, aby všetko prebiehalo hladko. Naproti tomu spoločenstvo obdarené prorockou víziou a žijúce misiou sa bude usilovať o iný druh vedenia: štýl, ktorý predovšetkým premieňa, schopný ukazovať víziu toho, čo sa môže stať, s pripravenosťou ísť ďaleko a podstupovať mnohé riziká, aby sa táto vízia stala skutočnosťou.

Spoločenstvo nastavené na zachovanie bude predovšetkým myslieť na to, ako zachrániť vlastnú kongregáciu. Spoločenstvo oddané misii bude naopak predovšetkým myslieť na to, ako osloviť svet. „Nijaký sluha nemôže slúžiť dvom pánom; lebo buď bude jedného nenávidieť a druhého milovať, alebo sa bude jedného pridŕžať a druhým opovrhovať. Nemôžete slúžiť Bohu aj mamone“ (Lk 16, 13). Vo svojom komentári k Pánovmu kázaniu na vrchu, kniha II, Augustín pri vysvetľovaní nemožnosti slúžiť dvom pánom zdôrazňuje, že to nekončí „nenávisťou k Bohu“, keď sa človek stane sluhom iného pána. Skôr sa objavuje ľahostajnosť alebo kompromis, ktoré považujú Boha a jeho milosť za niečo samozrejmé. To môže byť práve naša situácia: po strate počiatočného zápalu sme spokojní s tým, čo už robíme. Dnešné evanjelium nám všetkým pripomína nevyhnutnosť urobiť radikálnu voľbu, úplne odovzdať svoj život Bohu a misii evanjelia. Dnes pred našimi očami opäť stojí voľba, ktorú sme urobili, a sme pozvaní obnoviť náš záväzok žiť misiou evanjelizácie. Nech nás Duch Svätý vedie a osvetľuje!

Rehoľa svätého Augustína

Dikastérium pre komunikáciu – Libreria Editrice Vaticana

Zdroj: VaticanNews, poľská redakcia

Článok pôvodne vyšiel na portáli tkkbs.sk