Ursula von der Leyenová

NAJČÍTANEJŠIE










.

Von der Leyenová opäť skrýva textové správy. Po Pfizergate vychádza na povrch ďalšia kauza

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová čelí novému etickému vyšetrovaniu v súvislosti so zmiznutými textovými správami s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom o kontroverznej obchodnej dohode EÚ s krajinami skupiny Mercosur. Najnovšia kauza oživuje dlhodobé otázky týkajúce sa von der Leyenovej moci a toho, čo skrýva

Ursula von der Leyenová
Na snímke predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová / Foto: SITA/AP-Pascal Bastien
▶ ❚❚ ↻
.

Na najnovšiu kauzu predsedníčky Európskej komisie upozornil The European Conservative. Ursulu von der Leyenovú totiž opäť prenasledujú „zmiznuté“ textové správy. Nie je to prvý krát, čo von der Leyenová niečo zatajuje – na kontinente ešte stále doznieva kauza neslávne známa ako „Pfizergate“.

 

„Zmiznuté“ správy

Vyšetrovanie nasleduje po sťažnosti novinára z investigatívneho portálu Follow The Money. V roku 2024 si novinár vyžiadal prístup k textovým správam. Jeho žiadosť bola 15 mesiacov ignorovaná, než bola zamietnutá.

Komisia uviedla, že napriek „dôkladnému pátraniu“ nedokázala textovú správu nájsť, a vysvetlila, že bola odoslaná cez aplikáciu Signal s aktivovanou funkciou „zmiznutia správ“, čo znamená, že už nie je uložená v oficiálnom telefóne von der Leyenovej.

Ako sme spomenuli, nie je to prvýkrát, čo sa predsedníčka Komisie ocitla v škandále týkajúcom sa textových správ. Začiatkom tohto roka Európsky súdny dvor (ESD) rozhodol proti nej v prípade Pfizergate a vyhlásil, že Komisia pochybila, keď odmietla zverejniť textové správy s generálnym riaditeľom spoločnosti Pfizer Albertom Bourlom.

.

Existenciu týchto súkromných správ, prostredníctvom ktorých von der Leyenová osobne dohadovala nákup takmer 1,8 miliardy dávok vakcíny proti COVID-19, predsedníčka spočiatku popierala. Neskôr sa však uvádzalo, že SMS správy boli vymazané, čo súd odmietol ako „argumenty založené buď na domnienkach, alebo na meniacich sa alebo nepresných informáciách“.

Pre kritikov je kontroverzia okolo Mercosuru dôkazom, že utajovanie citlivých komunikácií zo strany predsedníčky nie je ojedinelým incidentom, ale súčasťou širšieho vzorca. Tento názor sa v júli ešte zintenzívnil, keď 75 konzervatívnych poslancov Európskeho parlamentu podalo návrh na vyslovenie nedôvery voči von der Leyenovej – prvý takýto krok za viac ako desať rokov – s odôvodnením, že napriek rozhodnutiu súdu odmietla zverejniť správy, ktoré si vymenila s riaditeľom spoločnosti Pfizer.

Vo svojom odôvodnení poslanci EP obvinili predsedníčku Komisie z koncentrácie moci a narúšania štandardov transparentnosti. Rumunský poslanec EP Gheorghe Piperea, autor návrhu na vyslovenie nedôvery, varoval, že „nedemokratická koncentrácia rozhodnutí v rukách predsedu Európskej komisie je v rozpore so zásadami kontroly a rovnováhy“.

Hoci návrh neprešiel, debata poukázala na trhliny v koalícii Ursuly von der Leyenovej (frakcie EPP, S&D, Renew a Zelení) a podnietila obvinenia, že jej administratíva sa stala synonymom korupcie a inštitucionálneho prekročenia právomocí.

 

.

Vyšetrovanie etického orgánu

Súčasné vyšetrovanie dohody s Mercosurom tieto obavy oživuje. V nadväznosti na novú sťažnosť požiadal etický dozorný orgán EÚ o stretnutie so zástupcami Komisie do polovice októbra 2025 a požiadal o interné dokumenty o tom, ako bola dohoda vybavovaná.

Spor prichádza v kľúčovom momente. Dohoda medzi EÚ a krajinami skupiny Mercosur (Brazília, Argentína, Uruguaj, Venezuela a Paraguaj), finalizovaná koncom roka 2024 po 25 rokoch rokovaní, je doteraz najväčšou a najkontroverznejšou obchodnou dohodou Komisie.

Dohoda by vytvorila zónu voľného obchodu s viac ako 700 miliónmi ľudí, čo by mohlo zničiť živobytie mnohých európskych poľnohospodárov tým, že by umožnila zaplavenie európskeho trhu lacnými, nekvalitnými poľnohospodárskymi produktmi z Južnej Ameriky.

Rastú aj obavy o životné prostredie, pretože dohoda by mohla spôsobiť nezvratné škody na pôvodných brazílskych územiach.

Napriek ostrému odporu poľnohospodárskych organizácií – najmä vo Francúzsku – a environmentálnych skupín, Komisia v septembri pokračovala v ratifikácii a predložila text dohody spolu so sľubmi o ochranných opatreniach pre európskych poľnohospodárov.

.

Nové vyšetrovanie chýbajúcich textových správ však ohrozuje tieto snahy a vyvoláva pochybnosti o transparentnosti v srdci najvplyvnejšej inštitúcie v Bruseli – v Európskej komisii, dodáva denník TEC.

Prečítajte si tiež:

V tomto článku sme sa venovali konkrétnej téme, ak máte chuť pokračovať v čítaní, určite si nenechajte ujsť aj ďalší článok Ukrajina pochová NATO: Blížime sa ku kolapsu vojenskej aliancie , v ktorom sa venujeme inej oblasti a prinášame ďalšie zaujímavé pohľady a praktické informácie.

Prihláste sa k odberu newslettra Hlavných správ
Pošlite nám tip Pridajte si nás ako preferovaný zdroj v Google
Podpora od vás, našich čitateľov, je pre nás najdôležitejšia – Hlavné správy
.

Nový diskusný systém Kvôli mnohým sťažnostiam na diskusný systém Disqus, ktorý sme doteraz používali, sme sa rozhodli implementovať na stránku nový diskusný systém Quantam.
Nejaký čas budú tieto dva diskusné systémy na stránke fungovať paralelne, ale potom diskusný systém Disqus odpojíme a zostane iba nový diskusný systém Quantam.
Vytvorte si preto prosím svoj profil v novom diskusnom systéme Quantam, je to veľmi jednoduché.
Vaše názory, pripomienky a postrehy nám píšte na mail hlavnespravy@hlavnespravy.sk



.


Británia navrhla verbovať nezamestnaných do armády

Snemovňa lordov britského parlamentu navrhla, aby vláda spustila rozsiahlu kampaň na nábor nezamestnaných a nevzdelaných Britov do vojenskej služby. Uviedol…

17. 11. 2026 | Zo zahraničia | 1 min. čítania |
17. 11. 2026 | Zo zahraničia | 1 min. čítania |

Británia chce zaútočiť na ruskú Arktídu. Má na to však silu?

„Británia musí byť pripravená zaútočiť na ruské vojenské základne v Arktíde v prípade rozsiahlej vojny,“ povedal bývalý britský premiér Rishi…

17. 11. 2026 | Zo zahraničia | 2 min. čítania |
17. 11. 2026 | Zo zahraničia | 2 min. čítania |

Boj proti islamizmu v nemeckých Brémach sa zvrtol

V nemeckom meste Brémy bola podľa miestnych médií po kritike zo strany moslimov zastavená informačná kampaň o hrozbe islamizmu

17. 11. 2026 | Zo zahraničia | 1 min. čítania |
17. 11. 2026 | Zo zahraničia | 1 min. čítania |

Matka, ktorá zavraždila svoje tri deti, sa opäť postaví pred súd. Rozhodne sa o novom procese

Američanka Lindsay Clancyová, obvinená z vraždy svojich troch malých detí, sa v pondelok opäť postaví pred súd. Pojednávanie má určiť…

17. 11. 2026 | Zo zahraničia | 2 min. čítania |
17. 11. 2026 | Zo zahraničia | 2 min. čítania |

Trump chce byť pri jednom stole s Putinom a Si Ťin-pchingom. Politológ vysvetlil prečo

Americký prezident Donald Trump má záujem o spoločné stretnutie s ruským prezidentom Vladimirom Putinom a čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom. Trojstranné…

17. 11. 2026 | Zo zahraničia | 2 min. čítania |
17. 11. 2026 | Zo zahraničia | 2 min. čítania |

.
.
HS

NAŽIVO

Vstupujete na článok s obsahom určeným pre osoby staršie ako 18 rokov.

Potvrdzujem že mám nad 18 rokov
Nemám nad 18 rokov
.