Na najnovšiu kauzu predsedníčky Európskej komisie upozornil The European Conservative. Ursulu von der Leyenovú totiž opäť prenasledujú „zmiznuté“ textové správy. Nie je to prvý krát, čo von der Leyenová niečo zatajuje – na kontinente ešte stále doznieva kauza neslávne známa ako „Pfizergate“.

„Zmiznuté“ správy

Vyšetrovanie nasleduje po sťažnosti novinára z investigatívneho portálu Follow The Money. V roku 2024 si novinár vyžiadal prístup k textovým správam. Jeho žiadosť bola 15 mesiacov ignorovaná, než bola zamietnutá.

Komisia uviedla, že napriek „dôkladnému pátraniu“ nedokázala textovú správu nájsť, a vysvetlila, že bola odoslaná cez aplikáciu Signal s aktivovanou funkciou „zmiznutia správ“, čo znamená, že už nie je uložená v oficiálnom telefóne von der Leyenovej.

Ako sme spomenuli, nie je to prvýkrát, čo sa predsedníčka Komisie ocitla v škandále týkajúcom sa textových správ. Začiatkom tohto roka Európsky súdny dvor (ESD) rozhodol proti nej v prípade Pfizergate a vyhlásil, že Komisia pochybila, keď odmietla zverejniť textové správy s generálnym riaditeľom spoločnosti Pfizer Albertom Bourlom.

Existenciu týchto súkromných správ, prostredníctvom ktorých von der Leyenová osobne dohadovala nákup takmer 1,8 miliardy dávok vakcíny proti COVID-19, predsedníčka spočiatku popierala. Neskôr sa však uvádzalo, že SMS správy boli vymazané, čo súd odmietol ako „argumenty založené buď na domnienkach, alebo na meniacich sa alebo nepresných informáciách“.

Pre kritikov je kontroverzia okolo Mercosuru dôkazom, že utajovanie citlivých komunikácií zo strany predsedníčky nie je ojedinelým incidentom, ale súčasťou širšieho vzorca. Tento názor sa v júli ešte zintenzívnil, keď 75 konzervatívnych poslancov Európskeho parlamentu podalo návrh na vyslovenie nedôvery voči von der Leyenovej – prvý takýto krok za viac ako desať rokov – s odôvodnením, že napriek rozhodnutiu súdu odmietla zverejniť správy, ktoré si vymenila s riaditeľom spoločnosti Pfizer.

Vo svojom odôvodnení poslanci EP obvinili predsedníčku Komisie z koncentrácie moci a narúšania štandardov transparentnosti. Rumunský poslanec EP Gheorghe Piperea, autor návrhu na vyslovenie nedôvery, varoval, že „nedemokratická koncentrácia rozhodnutí v rukách predsedu Európskej komisie je v rozpore so zásadami kontroly a rovnováhy“.

Hoci návrh neprešiel, debata poukázala na trhliny v koalícii Ursuly von der Leyenovej (frakcie EPP, S&D, Renew a Zelení) a podnietila obvinenia, že jej administratíva sa stala synonymom korupcie a inštitucionálneho prekročenia právomocí.

Vyšetrovanie etického orgánu

Súčasné vyšetrovanie dohody s Mercosurom tieto obavy oživuje. V nadväznosti na novú sťažnosť požiadal etický dozorný orgán EÚ o stretnutie so zástupcami Komisie do polovice októbra 2025 a požiadal o interné dokumenty o tom, ako bola dohoda vybavovaná.

Spor prichádza v kľúčovom momente. Dohoda medzi EÚ a krajinami skupiny Mercosur (Brazília, Argentína, Uruguaj, Venezuela a Paraguaj), finalizovaná koncom roka 2024 po 25 rokoch rokovaní, je doteraz najväčšou a najkontroverznejšou obchodnou dohodou Komisie.

Dohoda by vytvorila zónu voľného obchodu s viac ako 700 miliónmi ľudí, čo by mohlo zničiť živobytie mnohých európskych poľnohospodárov tým, že by umožnila zaplavenie európskeho trhu lacnými, nekvalitnými poľnohospodárskymi produktmi z Južnej Ameriky.

Rastú aj obavy o životné prostredie, pretože dohoda by mohla spôsobiť nezvratné škody na pôvodných brazílskych územiach.

Napriek ostrému odporu poľnohospodárskych organizácií – najmä vo Francúzsku – a environmentálnych skupín, Komisia v septembri pokračovala v ratifikácii a predložila text dohody spolu so sľubmi o ochranných opatreniach pre európskych poľnohospodárov.

Nové vyšetrovanie chýbajúcich textových správ však ohrozuje tieto snahy a vyvoláva pochybnosti o transparentnosti v srdci najvplyvnejšej inštitúcie v Bruseli – v Európskej komisii, dodáva denník TEC.

Prečítajte si tiež:

• Európska komisia uvažuje o zavedení ciel na dovoz ruskej ropy
• Európska únia je „kreatívna“. Je známy plán, ako chce využiť ruské aktíva v prospech Ukrajiny