Vládny balíček pomôže len kozmeticky, udržateľnosť sa podľa rozpočtovej rady zlepší iba nepatrne

Kým vláda deklaruje, že jej konsolidačný balíček prinesie do roku 2026 zlepšenie deficitu o 2,7 miliardy eur, teda 1,9 % HDP, rozpočtová rada odhaduje jeho reálny prínos len na 1,6 miliardy eur, teda 1,2 % HDP. Rozdiel vo výške 1,1 miliardy eur podľa nej vyplýva z viacerých faktorov. Avšak najmä z energodotácií, ktoré rozpočet pôvodne nezohľadnil, ale s ktorými napokon počíta, a z nižších výnosov niektorých opatrení.

RRZ upozorňuje, že vláda síce pôvodne počítala s refundáciou výdavkov na energodotácie zo zdrojov Európskej únie, no predložený rozpočet už s takýmto príjmom neráta. „Nevylučujeme, že vláda sa napokon dohodne s Európskou komisiou na aspoň čiastočnej kompenzácii zvýšeným využitím iných eurofondov, hoci to nemusí byť jednoduché,“ uvádza rozpočtová rada. Odhadovaná refundácia by podľa nej mohla dosiahnuť približne 210 miliónov eur, teda polovicu pôvodne očakávaného objemu.

Negatívne na výsledný efekt balíčka pôsobia aj nižšie výnosy z rušenia štátnych sviatkov, pomalší ekonomický rast a fakt, že samosprávy nebudú v predvolebnom roku realizovať úspory. V čistom vyjadrení tak konsolidačný balíček zlepší deficit o 1,6 miliardy eur, no jeho dlhodobý efekt je podstatne slabší.

Z hľadiska udržateľnosti totiž viaceré opatrenia prinášajú len dočasný efekt. Napríklad daňová amnestia, zmrazenie miezd vo verejnej správe či pozastavenie valorizácie 13. dôchodkov. Tieto kroky síce krátkodobo šetria verejné zdroje, no neznižujú štrukturálne výdavky štátu. Navyše, RRZ upozorňuje, že samotný balíček môže v nasledujúcich rokoch negatívne ovplyvniť ekonomický rast, čo by jeho prínos ešte viac oslabilo.

Podľa prepočtov rady tak čistý príspevok balíčka k zlepšeniu dlhodobej udržateľnosti predstavuje len 1,05 miliardy eur, resp. 0,7 % HDP. Keď sa však zohľadnia ďalšie opatrenia mimo balíčka, napríklad valorizácia platov v školstve či rýchlejší rast výdavkov na zdravotníctvo, ktoré zvyšujú budúce záväzky štátu, konečné zlepšenie udržateľnosti sa znižuje na 0,2 % HDP.

„To znamená, že na citeľnejšie zlepšenie stability verejných financií si Slovensko ešte bude musieť počkať,“ uzatvára RRZ. Inými slovami, rozpočet síce smeruje k znižovaniu deficitu, no jeho dlhodobé účinky sú len kozmetické.