Viaceré opozičné subjekty sa vymedzili proti schváleným zákonom z oblasti školstva

Kresťanská únia sa obrátila na prezidenta Petra Pellegriniho s tým, aby nepodpísal školské zákony a vrátil ich späť do parlamentu. Poslanec strany a člen školského výboru Richard Vašečka je toho názoru, že reforma zhoršuje financovanie materských a základných škôl tak, že „mnohé obce, cirkevné aj súkromné školy môžu prísť o značnú časť prostriedkov, čo ohrozí ich bežné fungovanie“. Kritizoval zavedenie školských obvodov, nová legislatíva podľa neho tiež berie rodičom slobodu výberu školy a deťom z menších regiónov skomplikuje prístup k vzdelaniu. Kritike podrobil aj postupné znižovanie veku pre povinné predprimárne vzdelávanie na štyri, a neskôr na tri roky veku dieťaťa.

Predseda Kresťanskej únie Milan Krajniak vyjadril názor, že minister školstva Tomáš Drucker (Hlas-SD) len „prehodil horúci zemiak na budúcu vládu, pretože negatívne dôsledky jeho „reformy“ sa začnú prejavovať najmä v roku 2028“. Kresťanská únia tiež poukázala, že voči reforme sa vymedzila aj časť odbornej verejnosti, riaditeľov, učiteľov a rodičov. Poukázala pritom na minulotýždňový protestom pred NR SR aj dve petície od zástupcov súkromných a cirkevných škôl, ktoré dohromady vyzbierali vyše 120-tisíc podpisov.

Negatívny postoj voči schváleniu školského balíčka vyjadrilo aj Kresťanskodemokratické hnutie (KDH). „KDH bude garantovať, že ak bude súčasťou vlády, ktorá nahradí vládu Roberta Fica, zruší Druckerovo nezmyselné „zoštátnenie“ súkromných a cirkevných škôl a byrokratizáciu školstva. Ako strana Novembra ´89 si ctíme právo rodičov vybrať pre svoje deti najvhodnejšiu školu a odmietame totalitné praktiky tejto vlády,“ uviedla strana vo svojom stanovisku. KDH rovnako vyzýva prezidenta Petra Pellegriniho, aby nepodpísal novely školských zákonov, ktoré podľa hnutia zhoršia situáciu v školstve a ublížia tým najslabším. Novely podľa kresťanských demokratov diskriminujú deti z cirkevných a súkromných škôl, neriešia problémy detí zo sociálne znevýhodneného prostredia a znižujú dostupnosť pomoci v centrách poradenstva a prevencie. Zavádzajú nové vrstvy byrokracie, ktoré zväzujú ruky učiteľom, riaditeľom aj rodičom. „Minister Drucker namiesto zlepšenia kvality vzdelávania pridáva učiteľom papiere, rodičom obavy a deťom nerovnosť. Tieto novely vracajú školstvo späť pred rok 1989,“ hovorí predseda KDH Milan Majerský.

Kritika prišla aj zo strany mimoparlamentných Demokratov. „Parlament schválil balík siedmich školských zákonov z dielne ministra školstva Tomáša Druckera, ktorý vláda nazýva „Veľký skok vpred“. Podľa strany Demokrati však ide o krok vzad,“ uviedli. Balíček školskej legislatívy, do ktorého patria aj zákony o financovaní škôl a o školskej správe, podľa nich vytvára deti druhej kategórie, obmedzuje slobodu rodičov a diskriminuje cirkevné a súkromné školy. Zákony podľa nich prešli napriek množstvu pripomienok a nesúhlasu dotknutých rodičov či zamestnancov neštátnych škôl. Vládna koalícia podľa Demokratov nevzala do úvahy ani výhrady rezortov hospodárstva, práce, Protimonopolného úradu či zamestnávateľských zväzov.

„Súkromné a cirkevné školy sú pre štát najlacnejšie, no už dnes dostávajú o osem až 15 percent menej. Ak má mať dieťa nižší normatív len preto, že chodí do cirkevnej školy, nech mi minister povie, či budú jeho rodičia platiť aj nižšie dane. Zníženie normatívu bude pre mnohé školy likvidačné,“ myslí si podpredseda Demokratov Eduard Heger. Cirkevné a súkromné školy sú podľa jeho slov už 30 rokov prirodzenou súčasťou školstva a priniesli rozmanitosť, inovácie a kvalitu. Podpredseda Demokratov Juraj Šeliga hovorí o ideologickom rozmere návrhu „Minister týmto krokom zavádza myslenie pred rokom 1989 – kto sa nehodí do štátneho vzoru, dostane menej. Takto sa uvažovalo v komunizme, nie v slobodnej spoločnosti,“ myslí si.

Demokrati kritizovali aj samotný proces prijímania týchto zákonov. Poukázali, že návrhy boli zverejnené tesne pred koncom školského roka, na pripomienkovanie boli iba dva týždne a v parlamente sa o siedmich zákonoch rokovalo spoločne. „Takto sa kvalitná reforma školstva nerobí,“ uviedol politický subjekt. V prípade účasti v budúcej vláde prisľúbil zrušenie diskriminačných ustanovení voči cirkevným a súkromným školám, rovnaký normatív pre všetky deti bez ohľadu na typ školy aj otvorenie odborného dialógu o reforme školstva.

K novelizácii školského zákona sa vyjadrila aj Konferencia biskupov Slovenska (KBS), rozhodnutie parlamentu rešpektuje. „Pre KBS je podstatné, že zostáva zachovaný princíp rešpektovania charakteru cirkevných škôl pri prijímaní žiakov a zároveň sloboda rodičov vybrať pre svoje deti školu podľa náboženského presvedčenia,“ uviedla KBS. Poukázala tiež, že riaditelia škôl budú mať možnosť zvoliť si postup, ktorý bude v súlade s identitou a poslaním cirkevných škôl. „Konečný dosah novely ukáže prax a spôsob jej implementácie. KBS bude v komunikácii s cirkevnými školskými úradmi sledovať, ako sa podarí napĺňať požiadavky cirkevných škôl a zároveň zachovať otvorenosť a ústretovosť voči všetkým rodičom a deťom,“ doplnili biskupi.