„Dnes sa stretávame na samite EÚ na pozadí signálov z USA, ktoré sú nepriateľské voči Ukrajine,“ vyhlásila Frederiksenová po príchode na samit. Kritizovala dohodu, ktorú minulý týždeň oznámil americký prezident Donald Trump, pretože podľa nej oslabuje spoločný postup západných spojencov voči Moskve.
„My, západná aliancia, sme teraz v horšej pozícii ako pred pár dňami,“ povedala dánska premiérka. „My v Európe veľmi dobre vieme, že keď kupujeme čokoľvek od Rusov, financujeme zabíjanie Európanov.“
Frederiksenová zároveň upozornila na bezpečnostné riziká spojené so závislosťou európskych ozbrojených síl od amerických technológií. V súvislosti so satelitnou internetovou službou Starlink vyzvala na obnovenie jej prevádzky a označila za hlboko problematické, že Európa je odkázaná na súkromný komunikačný systém. „Je to ďalší príklad toho, ako technologickí giganti získali príliš veľa moci a príliš veľa vplyvu,“ uviedla.
Podľa dánskej premiérky musí Európa pokračovať v podpore Ukrajiny aj z dôvodu vlastnej bezpečnosti. „Ak dovolíme, aby Ukrajina padla, som presvedčená, že tým otvoríme dvere Rusom, aby sa presunuli do iných častí Európy, a preto musíme Ukrajinu naďalej považovať za našu obrannú líniu pre Európu,“ zdôraznila.
Írsky premiér odmietol tvrdenia, že Európa zostala pri podpore Ukrajiny osamotená. Poukázal na spoluprácu s Kanadou a Spojeným kráľovstvom a zároveň vyzval na zachovanie dialógu so Spojenými štátmi napriek súčasným nezhodám. Pripomenul, že transatlantické spory sa v minulosti podarilo prekonať vzájomnou spoluprácou.
Za dôležitý krok považuje aj pokrok v prístupovom procese Ukrajiny do Európskej únie. „Najzákladnejšia vec, ktorú môžeme v Európe teraz urobiť, je opätovne sa zaviazať k otvoreniu všetkých klastrov v súvislosti so žiadosťou Ukrajiny. To by vyslalo silný signál ukrajinskému ľudu, že Európa skutočne napreduje na ceste k pristúpeniu,“ vyhlásil.
Odlišný postoj zaujal bulharský premiér Rumen Radev, ktorý americko-ruskú dohodu o nafte privítal. „Viete, aký je teraz náš problém v Európe? Vysoké ceny pohonných hmôt. Oceníme akýkoľvek krok k zníženiu cien pohonných hmôt a zaručeniu našej konkurencieschopnosti,“ povedal.
Radev sa zároveň postavil proti ukrajinským útokom na ruské ropné rafinérie. Odmietol však aj ruské útoky na ukrajinské elektrárne, pričom upozornil na dôsledky poškodzovania energetickej infraštruktúry pre ceny energií v Európe. „Nepodporujem útoky na žiadne rafinérie. Nepodporujem útoky na žiadne elektrárne, ako napríklad ruské útoky na elektrárne na Ukrajine, pretože sa nám to vymstí,“ uviedol.
Bulharský premiér namiesto ďalšej eskalácie vyzval na intenzívnejšie diplomatické úsilie. „Mali by sme viesť viac dialógu a snažiť sa o viac dialógu a mieru,“ dodal.
Ruská polícia zadržala a predviedla na výsluch šéfredaktora nezávislého denníka Novaja gazeta
Ruské úrady vo štvrtok zadržali šéfredaktora nezávislého denníka Novaja gazeta Sergeja Sokolova a po prehliadke jeho bytu ho odviezli na…
Kallasová: Ukrajinské útoky na ruské rafinérie sú sebaobranou
Šéfka diplomacie Európskej únie Kaja Kallasová obhajovala ukrajinské útoky na ruské ropné rafinérie ako legitímny spôsob ukončenia ruskej agresívnej vojny.…
Raši avizuje, že k ďalšiemu postupu na schôdzi ešte prijme rozhodnutie
Predseda Národnej rady SR Richard Raši (Hlas-SD) avizuje, že ešte prijme rozhodnutie k ďalšiemu postupu na aktuálnej schôdzi. Myslí si,…
Veľké fiasko s tlačovkou v NR SR. V opozícii majú strach, že Hlina „to celé rozbil“
Dnes sme informovali o problémoch s organizáciou spoločnej tlačovej konferencie opozičných strán k téme schválenia zákona o rozpočte na budúci…
Lídri hľadajú ďalšie miliardy pre Ukrajinu, Merz žiada zvýšenie pomoci
Európska únia bude musieť nájsť ďalšie peniaze na financovanie Ukrajiny, ktorá varuje pred výrazným rozpočtovým výpadkom v budúcom roku, vyhlásil…

















