V tejto súvislosti upozornila, že veľká časť UV žiarenia preniká aj do tieňa a cez oblaky, takže ochranné prípravky sú na mieste, aj keď nie je slnečno. „Ochrana pred slnkom vo forme opaľovacích produktov alebo produktov so SPF ochranou má byť celoročná. Hlavne na miestach, ktoré sú stále vystavené slnečnému žiareniu, ako sú tvár, krk, dekolt alebo chrbty rúk,“ spresnila.
Práve v týchto prípadoch ľudia podľa nej často nepoužívajú produkty so SPF ochranou (sun protection factor, respektíve faktor slnečnej ochrany, pozn. TASR), alebo ich používajú málo. „Opaľovacieho prípravku by sa malo používať dva mg na centimeter štvorcový kože. Pri tvári to predstavuje dĺžku dvoch, respektíve troch prstov, ak si to chceme natiahnuť aj na krk,“ vysvetlila odborníčka.
Takéto množstvo podľa nej používa málokto. „Spoliehame sa na číselný údaj na kréme, SPF 50 a myslíme si, že sme chránení. Dávame si ale množstvo krému vo veľkosti hrášku a SPF ochrana je oveľa nižšia,“ upozornila.
Blahová upozornila, že koža si spálenie pamätá, a preto by sme sa mu mali vyhnúť. „Opaľovacie prípravky treba aplikovať pravidelne. Hlavne na miesta, ktoré trčia do priestoru, ako je nos, cestička vo vlasoch, uši, plecia a priehlavky a podobne,“ povedala. Reakciou na slnko môže byť podľa odborníčky aj tzv. Mallorka akné. „Ide o zapálené vyrážky, ktoré sa zvyčajne tvoria na dekolte alebo pleciach ako reakcia na slnko,“ vysvetlila. Spôsobuje ho podľa nej to, že pokožka nie je pripravená na slnko. „Keď celé dni pracujeme v kancelárii a potom ideme na dovolenke hneď na slnko, môže pokožka takto zareagovať,“ uviedla.
Dôležitá je podľa Blahovej aj hydratácia kože. „Ľudia si často myslia, že majú suchú pokožku, ale to, čo pociťujú, je vnútorná suchosť a treba jej dodať hydratáciu,“ povedala. Zároveň upozornila, že aj mastný typ pokožky môže byť dehydrovaný. „Hydratácia je kľúčom k zdravej pokožke. Okrem krémov na ňu pôsobí aj správna životospráva, pitný režim a spánok,“ pripomenula Blahová.
Odborníčka zároveň upozornila, že pre správne fungovanie pokožky je dôležitá aj kyselina hyalurónová. „Dokáže na seba naviazať veľké množstvo vody, a tým vypĺňa medzibunkový priestor,“ vysvetlila. „Pokožka potom nemá priestor, kde by tvorila vrásky alebo kde by prehlbovala tie, ktoré už máme,“ podotkla Blahová.
























