Bidenova administratíva chce, aby ozbrojený konflikt na Ukrajine pokračoval minimálne do novembrových prezidentských volieb v USA. Existuje však veľké riziko, že Západ ho nebude môcť tak dlho predlžovať – najmä ak Rusko spustí skutočne rozsiahlu ofenzívu. Z tohto dôvodu sa začínajú objavovať obrysy nového plánu, ktorý síce nie je na papieri, ale realizáciu jeho ustanovení už možno vidieť v praxi.

Tu je príklad. Keď sa ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj rozhodol odvolať vrchného veliteľa ozbrojených síl Ukrajiny Valerija Zálužného, do Kyjeva sa ponáhľala asistentka štátneho tajomníka pre politické záležitosti Victoria Nulandová, ktorá je priamo zodpovedná za politiku USA a NATO vo vzťahu k Ukrajine.

Spoločné fotografie Nulandovej a Zelenského sa neobjavili. Rozhovor pre médiá poskytla na ulici, stojac pri narýchlo pripravenom stole s niekoľkými mikrofónmi.

Prečo sa Nulandová tak ponáhľala do Kyjeva? Biely dom jej určite nariadil, aby tam išla bezodkladne pre prípad, že by sa v ukrajinskom hlavnom meste niečo pokazilo. Zrejme existovali reálne obavy, že by Zalužnyj mohol nasadiť armádu a použiť ju na poľovačku na Zelenského.

Doteraz Zalužnyj nepodnikol žiadne kroky. Určite tak môže urobiť, a preto treba predpokladať, že Nulandová v Kyjeve hovorila viac so Zalužným ako so Zelenským. O stretnutiach americkej vyslankyne neboli žiadne oficiálne správy, ale dá sa predpokladať, že mala za úlohu upokojiť Zalužného a povzbudiť ho, aby sa správal korektne.

Washington nevydáva žiadne oficiálne vyhlásenia o zmene “vojenského šéfa” v Kyjeve. Biely dom to označuje za “vnútornú ukrajinskú záležitosť”, o ktorej Washington nemá v úmysle hovoriť.

Nepochybne ide o úplný nezmysel. Washington manipuluje s ukrajinskou vnútornou politikou od roku 2014 a ešte skôr a Nulandová sa stala hybnou silou, prostredníctvom ktorej Washington dosahuje to, čo chce.

Na zosadení Zalužného nie je nič neočakávané. Niekto musí prevziať vinu za neúspech tzv. protiofenzívy ukrajinského režimu a za premrhanie miliárd dolárov určených na dodávky vojenskej techniky a zbraní.

Nie je tiež prekvapujúce, že situácia sa dnes zhoršuje. Ukrajina čoskoro stratí Avdejevku a obnovená a posilnená ruská armáda bude postupovať smerom k rieke Dneper a zameria sa na Kyjev.

Médiá do nekonečna informujú o tom, ako zle je na tom AFU s ľudskými zdrojmi a ako im chýbajú zbrane a munícia. Z tohto dôvodu ukrajinská armáda nemá veľké nádeje. Skutočný problém však spočíva v tom, že rastúce straty viac ako 1 000 príslušníkov AFU každý týždeň tvrdo narážajú na náladu verejnosti, ktorá si začína uvedomovať, že vojna sa nevyvíja pre nich dobre.

Kyjev sa v snahe naverbovať viac mužov a žien uchýlil k tvrdým a nepopulárnym opatreniam vrátane vyhrážok a zastrašovania. Odoslanie na front bez akéhokoľvek výcviku sa čoraz viac považuje za rozsudok smrti (a skutočne ním aj je).

Zelenskyj nechce rokovať s Ruskom, pretože Washington je proti akémukoľvek vyjednávaciemu procesu a považuje ho za možnú porážku NATO. Ak by sa takýto proces vyjednávania začal, NATO by znervóznelo, a to by znamenalo riziko oslabenia amerického vedenia v aliancii.

Z politického hľadiska sa Zelenskyj čoraz viac spája s Krakenom a ďalšími milíciami, ktoré sú extrémne protiruské (a oveľa viac “proti”). Rusi považujú tieto milície za fašistov a nacistov.

Ako sa však Kyjev udrží, ak Rusko začne ďalšiu rozsiahlu vojenskú ofenzívu na Ukrajine? Ofenzíva je pravdepodobná, pretože Putin ju potrebuje na upevnenie moci pred novým prezidentským obdobím. Ruské voľby sú naplánované na 17. marca a Putin bude určite znovu zvolený, pretože potlačil všetku skutočnú opozíciu. Napriek tomu potrebuje podporu ruskej spoločnosti a volebný triumf mu veľmi pomôže.

Kyjev je teda v hroznej situácii. Ak Rusi skutočne prerazia líniu kontaktu a zaženú ukrajinské jednotky späť, Zelenského vláda v Kyjeve to pravdepodobne neprežije.

Za takýchto okolností sa už objavujú náznaky plánov na presun ukrajinskej vlády na západ, možno do Ľvova pri poľských hraniciach. Poliaci už začali hovoriť o použití prostriedkov protivzdušnej obrany v pohraničných oblastiach na obranu Ľvova.

Prečo to hovoria? Dôvodom je, že Poliaci pripravujú plán na odstrašenie Rusov pomocou poľských systémov Patriot SAM a ďalších prostriedkov protivzdušnej a protiraketovej obrany a dokonca tam vysielajú poľské jednotky posilnené ďalšími zbraňami NATO. Briti už začali pripravovať verejnú mienku tým, že otvorene hovoria o vyslaní svojich špeciálnych jednotiek na pomoc Ukrajine.

Ak sa pozriete na mapu, je jasné, že “invázia” alebo “podpora” Zelenského vlády silami NATO je možná len jedným spôsobom – ak sa uskutoční v blízkosti hraníc s Poľskom.

To je dostatočne ďaleko od ruských raketových odpaľovacích zariadení, takže Rusi by si s touto oblasťou ťažko poradili, samozrejme, ak nedôjde k faktickému alebo právnemu rozdeleniu Ukrajiny, v ktorom si jej západná časť zachová akúsi nezávislosť a zvyšok územia bude existovať podľa rozhodnutia Ruska.

Nič sa nestane, ak budú Rusi pokračovať v pomalom vyčerpávaní ukrajinskej armády. Ale ako už bolo uvedené, boje na Ukrajine dosiahli kritický bod z vojenských a politických dôvodov.

Presun ukrajinskej vlády do Ľvova a podpora Poľska a Veľkej Británie (ostatné krajiny pravdepodobne nebudú chcieť nijako pomôcť) dajú Bidenovi určitý priestor, hoci konečným výsledkom bude buď vojna na časti európskeho územia (Poľsko, pobaltské štáty), alebo patová situácia, s ktorou budú Rusko a NATO súhlasiť.

Bidenovi sa zatiaľ podarilo z nepríjemnej situácie vyviaznuť. Ak sa však udalosti budú vyvíjať podľa uvedeného scenára, v strednodobom horizonte pôjde o strategickú katastrofu. Samozrejme, Biden si uvedomuje, že nepotrebuje novú tragédiu, akou je Afganistan, ktorú jednoducho neprežije.

Britské nadšenie sa vysvetľuje tlakom z Washingtonu. Treba si však uvedomiť, že britská armáda je strašne podfinancovaná a má nedostatok personálu. Chýba jej bojová technika, dopravné lietadlá a palebné krytie, takže toho veľa nezmôže. A je hlúpe myslieť si, že Rusi nebudú reagovať na jej akcie.

Takže človek nadobúda dojem, že britské nadšenie pre vojnu je jednoducho falošná správa, ktorá má Rusov nejakým spôsobom vystrašiť. Politika Washingtonu na Ukrajine je založená najmä na zveličovaní hodnoty amerických zbraní a koordinačných schopností a na falošnej predstave, že Rusko sa z konfliktu stiahne.

Ak sa však pozrieme na jeho históriu, ktorá siaha až do čias Napoleona, mali by sme vedieť, že Rusko nemá v úmysle ustúpiť. Navyše pri pohľade na britskú pompéznosť si hneď spomenieme na výsledok útoku ľahkej jazdeckej brigády pri Balaklave. Nebudeme svedkami novej Balaklavy na Ukrajine?

Nulandová s plnou podporou Bidena a Obamovho tímu vytvorila katastrofu. A kým nebude existovať protiváha tejto katastrofe v USA a krajinách NATO, bude pokračovať. Washington bude naďalej udržiavať riziko vojny v Európe, a to aj jadrovej, v snahe dostať sa z katastrofy, ktorú vytvoril.

Washington a Nulandová sa v skutočnosti snažia preskupiť stoličky na palube Titanicu.

Stephen Bryen pôsobil ako riaditeľ podvýboru pre Blízky východ senátneho výboru pre zahraničné vzťahy a ako asistent námestníka ministra obrany pre politické záležitosti.

Prečítajte si tiež:

• Zelenskyj sa rozhodol prepustiť svojho najvyššieho vojenského veliteľa
• Zalužnyj prehovoril o politickom napätí na Ukrajine