Môj profil 
Predplatné
Autorka článku v SNN Margaréta VYŠNÁ uvádza: “V jazykovom zákone sa tiež uvádza, že štátny jazyk je výrazom suverenity Slovenskej republiky. Lenže v mnohých obciach na slovenskom juhu akoby to neplatilo. Už takmer nie je možné rozlíšiť, ktorý jazyk je štátny, v textoch sa väčšinou neurčuje poradie jazykových mutácií, text v štátnom jazyku nie je väčší a zreteľnejší, ani iným spôsobom odlíšený od menšinového jazyka, o grafickej úprave ani nehovoriac. Písomné dokumenty, pútače, plagáty a reklamné letáky sú učebnicovým príkladom jazykovej anarchie.”
Zároveň sa odvoláva na dokument strany SMK Inštitucionálne podmienky zachovania a rozvoja maďarskej komunity na Slovensku a hospodárskeho rozvoja južného Slovenska sa v stati o používaní jazyka píše: „K trvalému posilneniu používania maďarského jazyka je nutné zvýšiť jeho spoločenskú prestíž na Slovensku a tento cieľ možno dosiahnuť len radikálnym posilnením právneho postavenia maďarského jazyka. Prakticky to znamená, že maďarský jazyk by sa mal stať regionálnym úradným jazykom, t. j. v regiónoch obývaných príslušníkmi maďarskej komunity by mal rovnaké postavenie ako slovenský jazyk,“ uvádza autorka Margaréta Vyšná.
Autorka sa tiež odvoláva na dokument Mostu Vízia 2016, časť Jazykové práva, hovorí: „Najdôležitejším dlhodobým cieľom je uznanie maďarského jazyka ako regionálneho úradného jazyka na území južného Slovenska… Naším dlhodobým cieľom je zmena ducha doterajších právnych predpisov: od princípu ‚čo nie je zakázané, to sa môže‘ k princípu‚ môže sa aj to, čo nie je povinné‘.“
Na záver autorka článku píše: “Na slovenskom juhu následkom tejto agresívnej menšinovej jazykovej politiky a absenciou dostatočnej ochrany štátneho jazyka panuje medzi Slovákmi strach z konfliktov v rodinách, medzi príbuznými, priateľmi, obava zo spoločenskej izolácie, ale aj z negatívnych dôsledkov v oblasti poskytovania rôznych služieb vo svojom bydlisku a vo vzájomnej komunikácii s obyvateľstvom. Väčšina bežných obyvateľov chce žiť nekonfliktne a na to hľadá najjednoduchšiu a najbezpečnejšiu cestu. Preto sa radšej prispôsobí aj neprajným podmienkam.”
“Paradoxom na inštalácii dvojjazyčnej pamätnej tabule v Štúrove je, že sa tak stalo práve v Roku Ľudovíta Štúra a v meste pomenovanom podľa tohto kodifikátora slovenského jazyka,” uzavrela.
.JPG)
.jpg)
.jpg)
