V Rovníkovej Guinei sa začala posledná etapa africkej cesty Leva XIV.

Návšteva krajiny sa uskutočňuje aj pri príležitosti 170. výročia jej evanjelizácie. Rovníkovú Guineu v minulosti navštívil pápež Ján Pavol II. v roku 1982.

Základné údaje o krajine

Rovníková Guinea je stredoafrický štát na západnom pobreží kontinentu v blízkosti Guinejského zálivu. Má pevninskú aj ostrovnú časť; na pevnine hraničí s Gabonom a Kamerunom.

Ide o jediný africký pevninský štát, v ktorom je úradným jazykom španielčina. Krajina patrí k najmenším v Afrike s rozlohou približne 28-tisíc štvorcových kilometrov.

Z viac než 1,5 milióna obyvateľov je takmer 75 % katolíkov, čo predstavuje viac ako 1,2 milióna ľudí. Miestna Cirkev je rozčlenená do piatich diecéz a 99 farností. Pôsobí tu šesť biskupov, 265 kňazov, 169 rehoľníčok a 790 katechétov.

Kolonizátori a diktatúra

Prvými obyvateľmi tohto územia boli pravdepodobne Pygmejovia, ktorí dnes žijú len v izolovaných častiach krajiny. Prvými Európanmi na ostrove Bioko boli Portugalci (1471), neskôr územie pripadlo Španielom (1778). Istý čas ho spravovali aj Briti, no v roku 1844 sa vrátilo pod španielsku korunu ako Španielska Guinea. V roku 1968 vznikol samostatný štát Rovníková Guinea.

K moci sa po voľbách dostal Francisco Macías Nguema, ktorý sa vyhlásil za doživotného prezidenta. Jeho brutálny režim priviedol krajinu k sociálnemu a politickému kolapsu. V roku 1979 ho pri štátnom prevrate zvrhol jeho synovec Teodoro Obiang Nguema Mbasogo, ktorý vládne nepretržite až dodnes.

Bohatstvo krajiny a bieda obyvateľov

Objavenie rozsiahlych ložísk ropy v roku 1995 zásadne zmenilo ekonomiku štátu. Hoci má krajina jeden z najvyšších HDP na obyvateľa v Afrike, bohatstvo sa sústreďuje v rukách úzkej elity. Väčšina populácie žije v extrémnej chudobe s príjmom menej ako jeden dolár na deň. Od 2. januára tohto roku sa novým hlavným mestom stalo vnútrozemské Ciudad de la Paz, ktoré nahradilo prímorské Malabo.

Výzvy tamojšej Cirkvi

Chudoba, sociálna nespravodlivosť a rezignácia sú hlavnými faktormi, ktoré sužujú krajinu. Miestnu Cirkev tesne pred príchodom pápeža zasiahla správa o náhlom úmrtí generálneho vikára arcidiecézy Malabo, Mons. Fortunata Nsue Esona (17. apríla).

Podľa otca Josého Ndonga, biskupského vikára pre pastoráciu, čelí Cirkev viacerým problémom: kmeňovým rozporom, ktoré rozdeľujú spoločnosť, a rozmachu siekt mätúcich veriacich. V krajine sú taktiež hlboko zakorenené mágia a poverčivosť, čo predstavuje ďalšiu pastoračnú výzvu.

Zuzana Klimanová – VaticanNews

Článok pôvodne vyšiel na portáli tkkbs.sk