Môj profil 
Predplatné
Sebavedomé tirády poľského ministra boli výsledkom eufórie Varšavy z podpisu nemecko-poľského paktu Piłsudski-Hitler, ktorý 26. januára 1934 v Berlíne spečatili nemecký minister zahraničia Konstantin von Neurath a poľský veľvyslanec Józef Lipski. Uzavretie paktu s Berlínom povzbudilo Varšavu k tomu, aby sa aktívne zapojila do územného parcelovania Československa po Mníchovskej dohode (29. september 1938), ktorou Francúzi a Briti obetovali Prahu napospas Hitlerovi v blahej nádeji, že tak nasmerujú nemeckú expanziu východným smerom. Poľsko si s „apetítom hyeny“ (metafora Winstona Churchilla) odhryzlo z československého územia severnú Oravu, severný Spiš a Těšínsko. Touto agresiou Poľsko priamo pomáhalo Hitlerovi nielen rozbiť Československo, ale aj priblížiť vojnu.
Varšava sa tak stalo komplicom Hitlera pri územnom rabovaní Československa a zároveň kumpánom Francúzov a Britov, ktorí obetovaním Československa vykŕmili ťažko podvyživený Wehrmacht. Hneď po okupácii Československa Hitler pred svojimi prívržencami vyhlásil:
„Chcem, aby ste si uvedomili takmer astronomické rozmery tohto vojenského arzenálu, ktorý sa nám naskytol v strednej Európe. Od okupácie sme získali 1582 lietadiel (k 1. októbru 1938 mala Luftwaffe celkovo 2200 lietadiel, takže vďaka Československu sa kapacity Luftwaffe zvýšili o 72%!), 581 protitankových striel, 2175 kanónov všetkých kalibrov, 735 mínometov, 486 tankov (nemecká Panzerwaffe tak zvýšila svoje stavy o 67,5%, keďže k 1. októbru 1938 mala dohromady iba 720 tankov), 42 876 guľometov, 114 tisíc pištolí, 1,02 milióna pušiek, 3 milióny granátov, miliardy strelných nábojov.“
Vďaka politike „zmierenia“ s Hitlerom sa Wehrmacht posilnil o takmer 50 nových dobre vyzbrojených a vybavených divízií! Hitler však nezískal iba výzbroj a vybavenie pre takmer 50 divízií, ale aj československé zlaté rezervy, ktoré mu Angličania poslušne odovzdali (tzv. „finančný Mníchov“). Unikátny, čo do efektívnosti a kapacity, československý vojensko-priemyselný komplex (VPK), vrátane kompletnej vojenskej infraštruktúry Československa, bol „bezúročným príspevkom“ Západu do Hitlerových výbojov na Východe, čomu sa flexibilne prispôsobil aj „bratský“ český národ, ktorý počas celej druhej svetovej vojny poslušne vyrábal zbrane pre nacistický režim, pričom iba občas ticho frflal, ak mu hitlerovci znížili prídel chleba, ale najmä piva.
V týchto dňoch Poľsko zorganizovalo patetické spomienkové podujatie k 80. výročiu nemeckej invázie do Poľska v septembri 1939. Na toto podujatie Varšava nepozvala ruskú delegáciu napriek tomu, že to bol Sovietsky zväz, kto vyhnal Nemcov z Poľska, pričom Stalin dokonca daroval Poliakom rozsiahle nemecké územia v Sliezsku, Pomoransku, Západnom a Východnom Prusku. Pozvánku z Varšavy paradoxne dostalo Nemecko, čo súčasný poľský minister zahraničia Szymon Szynkowski zdôvodnil tým, že okruh pozvaných hostí bol vyselektovaný podľa „aktuálnych kritérií“. Pozvanie Nemecka je podľa Szynkowskeho daň, ktorou Varšava chcela splatiť svoj dlh „historickej pravde“, pričom vraj Moskva údajne nie je zainteresovaná na tejto „pravde“. Poľská politika sa tak opäť vrátila do starých koľají a nabrala smer, ktorý ešte v 30-tych rokoch minulého storočia vytýčili komendant Józef Piłsudski a jeho nohsled Józef Beck.
Gabriel Gačko
.jpeg)
.jpg)
.JPG)
