V Rakúsku zabránil ostražitý rušňovodič vykoľajeniu vlaku, ktoré chceli spôsobiť azylanti z pomsty

Pri opätovnom návrate vlaku do St. Georgenu zbadal rušňovodič, keď sa blížil do stanice Walsberg, že na koľajniciach ležal veľký kus dreva. Zabrzdil vlak pomocou špeciálneho brzdného systému, aktivovaného len pri nebezpečí na trati.

Keď prekážku odstránil, dal vlak do pohybu, ale už o niečo neskôr musel opäť prudko brzdiť. Na trati boli tento raz veľmi nebezpečné prekážky – niekoľko veľkých kusov dreva, hrubá tyč, veľká stolová doska, ťažký hraničný kameň a veľký káblový bubon. Trvalo dlhšie, kým všetky prekážky boli z koľajníc odstránené. To ale nebolo všetko. V blízkej výhybke, kde by bol vlak musel prejsť na inú koľaj, bol do jej mechaniky vklinený kameň, ktorý ju blokoval.

Podľa výsledkov vyšetrovania prípadu políciou hrozilo veľké nebezpečie vykoľajenia, poškodenia vlaku, koľajníc a usmrtenie a zranenie cestujúcich, ktorých bolo vo vozňoch niekoľko desiatok. Polícia mohla kriminálnych azylantov rýchlo identifikovať a vypátrať pomocou obrazov, ktoré nasnímali staničné videokamery.

Pri vyšetrovaní udali ako dôvod činu hnev nad tým, že ich sprievodca prinútil vystúpiť z vlaku. Hoci ohrozili životy ľudí, polícia ich po niekoľkých hodinách pustila na slobodu. Síce bolo podané na nich trestné oznámenie a budú predvolaní na súd, či sa ale na súd naozaj dostavia, je otázne a málo pravdepodobné. Okrem toho rakúske súdy sú preťažené a najmä v prípade kriminálnych azylantov neraz k súdnym procesom vôbec ani nepríde.

Mnoho azylantov používa verejné dopravné prostriedky bez cestovného lístka a nejeden sprievodca sa ich obáva, najmä, keď má pred sebou celú skupinu mladých azylantov, ktorí pôsobia agresívne a neodváži sa konfrontácie s nimi. Dobre vie, že tradične nosia pri sebe nože a veľmi rýchlo ich používajú. Naše spoločnosti a naše právne systémy pôsobia čoraz bezmocnejšie v konfrontácii s kriminálnymi utečencami a tí to dobre vedia, a to čoraz viac využívajú.

Roman Bednár