V článku sa dočítate:
- Po vylúčení z mierových rokovaniach čelí Kallasová výčitkám a neistej budúcnosti.
- Kallasová sa síce nevzdáva, ale je izolovaná. Nechce si to však pripustiť.
- Čím rozhnevala Kallasová kolegov?
Od nástupu do funkcie šéfky zahraničnej politiky Európskej únie čelila Kaja Kallasová nemalému množstvu neúspechov, odmietnutí a ignorovania.
Ignorácia dosiahla vrchol
Minulý týždeň Kallasová odletela do Dublinu, aby sa zúčastnila neformálneho samitu lídrov a dôrazne presadzovala svoju kandidatúru na post osobitnej európskej vyslankyne pre prebiehajúce rokovania o ukončení vojny na Ukrajine.
Svoj argument pred lídrami formulovala ako samozrejmosť: na túto úlohu ste si vybrali práve mňa.
Odmietnutá a odsunutá na vedľajšiu koľaj, Kallasová teraz čelí politickej realite, v ktorej ona, vysoká predstaviteľka, ktorej zmluvy zverujú vedenie spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky EÚ, je vylúčená z najdôležitejšieho diplomatického procesu, aký kontinent zažil od konca studenej vojny.
Je to taký do očí bijúci a hlboký rozpor, že spochybňuje samotnú podstatu jej funkcie, konštatujú autori textu Jorge Liboreiro a Maïa de la Baume.
Niektorí v Bruseli podľa autorov veria, že to, čo sa stalo v Dubline, je prirodzeným dôsledkom prešľapov a trapasov, ktoré z Kallasovej urobili čoraz kontroverznejšiu – a čoraz izolovanejšiu – postavu v meste veľmocí.
Kallasová rozhnevala mnohých tým, že sa v citlivých otázkach, ako sú Čína a Izrael, odchýlila od scenára a predkladala iniciatívy s minimálnou alebo žiadnou predchádzajúcou konzultáciou s hlavnými mestami, vrátane expertnej skupiny pre obranu, ktorej spustenie bolo v septembri na poslednú chvíľu zrušené po odporu zo strany Talianska, Francúzska a ďalších krajín.
Toto rozhorčenie podnietilo volania po reformách. Nemecko napríklad navrhlo, aby bola Kallasová podriadená dohľadu predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej, čím by sa napodobnila hierarchia „zhora nadol“ v národných vládach medzi premiérom a ministrom zahraničných vecí.
Jeden z vysokopostavených diplomatov poukázal na to, že Kallasová strávila tento rok tým, že sa stavala proti priamym rokovaniam s Ruskom, aby sa potom sama ponúkla ako osobitná vyslankyňa na rokovania s Moskvou.
„Keby skutočne s ľuďmi hovorila a konzultovala s nimi, vedela by, kam táto dynamika povedie,“ povedal diplomat. „Teraz ju udalosti predbehli,“ dodal.
Druhý diplomat bol rovnako kritický a uviedol, že Kallasová bola vo svojom vystúpení v Dubline veľmi „neohrabaná“, keď vyhlásila, že „Rusi ma ako vyslankyňu nechcú“.
Tento diplomat sa domnieva, že Kallasová si stále zachováva spôsob práce, aký mala v čase, keď bola estónskou premiérkou. Vtedy z nej jej otvorené, jastrabie názory urobili politickú hviezdu v Európe. V jej súčasnej funkcii sa jej to však môže ľahko vypomstiť.
„Nebol to správny prístup. Dostala sa do ťažkej situácie. Stále má na pamäti, že bola premiérkou, a zabúda, že jej úlohou je jednoducho koordinovať stanoviská ministrov zahraničných vecí,“ povedal diplomat. „Jej úlohou je nájsť čoby len najmenší spoločný menovateľ medzi členskými štátmi,“ dodal.
Odsúdená na neúspech
Prezentácia vysokej predstaviteľky bola odsúdená na neúspech z dôvodov, ktoré presahujú osobnosti, štýl riadenia a politické pozadie.
Vojna na Ukrajine sa stala témou číslo jeden na politickom programe. Obrana, bezpečnosť, obchod, energetika, financie, technológie, sankcie a pristúpenie k EÚ – to všetko je v súvislosti s Ukrajinou v stávke. Na rozpočtovú, vojenskú a humanitárnu pomoc boli vyčlenené miliardy. To, ako táto vojna skončí, bude určovať tvár Európy na celé generácie dopredu.
To prinútilo lídrov mimoriadne sa angažovať v konflikte, čo sa prejavilo nespočetnými návštevami Kyjeva a stretnutiami na najvyššej úrovni. Rozhodnutie lídrov Francúzska a Spojeného kráľovstva o založení Koalície ochotných najlepšie vystihuje ich osobné odhodlanie.
Ich angažovanosť však išla na úkor ich ministrov zahraničných vecí a oslabila ich kompetencie. Ministri zahraničných vecí sa čoraz častejšie ocitajú v situácii, keď sa hádajú a dohadujú bez toho, aby prijímali rozhodnutia, ktoré nakoniec prijímajú lídri.
V skutočnosti sa lídri pri mierových rokovaniach spoliehali na svojich poradcov pre národnú bezpečnosť, ktorí sú súčasťou ich úzko prepojeného kabinetu. Dokonca aj americký prezident Donald Trump zveril túto úlohu dvom starostlivo vybraným vyslancom, Stevovi Witkoffovi a Jaredovi Kushnerovi, a nie ministrovi zahraničných vecí Marcovi Rubiovi, ktorý je v porovnaní s Witkoffom a Kushnerom voči Rusku tvrdší.
Kallasovú, ktorej funkcia je ekvivalentom Rubiovej, postihol podobný osud.
Začiatkom tohto roka Kallasová predložila zoznam maximalistických požiadaviek, na ktorých splnení by mali Európania v rámci rokovaní trvať voči Rusku.
Hoci bol tento dokument dôverný, vysoká predstaviteľka ho citovala toľkokrát, vrátane minulého týždňa v Dubline, že ho v podstate zverejnila. Kým ministri zahraničných vecí o dokumente dlho diskutovali, lídri ho nikdy neuznali a pokračovali v rokovaniach, ako keby o jeho existencii ani nevedeli.
„Skutočnosťou je, že žiadny minister zahraničných vecí tu nemá zreteľnú vedúcu úlohu. Nie preto, že by ministri zahraničných vecí boli irelevantní, ale preto, že rozhodnutia, o ktoré tu ide, ďaleko presahujú rámec tradičnej zahraničnej politiky,“ uviedol tretí diplomat.
„Toto je doslova záležitosť pre hlavy štátov a vlád. Práve oni môžu zabezpečiť politickú súdržnosť v rôznych oblastiach a v konečnom dôsledku prevziať zodpovednosť za príslušné záväzky,“ domnieva sa.
Štvrtý diplomat to vyjadril stručnejšie, keď povedal, že Európa by mala sústrediť svoju energiu na vytvorenie „konzistentného, jednotného stanoviska“ pre rokovania, namiesto toho, aby sa zaplietala do „neproduktívnych diskusií“ o tom, kto sa ich zúčastní.
Treba priznať, že koniec úradu vysokého predstaviteľa EÚ pre zahraničnú politiku je príbeh, ktorý sa v minulosti písal mnohokrát a nikdy sa nepotvrdil – alebo aspoň nie v plnom rozsahu.
Prevažujúci názor viní za hlavnú príčinu problému byzantskú štruktúru zmlúv EÚ, ktorá predpokladá existenciu vysokopostavenej osobnosti viazanej zásadou jednomyseľnosti a zbavenej vykonávacích právomocí, konštatujú autori textu..
Napriek tomu sa väčšina diplomatov zhoduje, že spôsob práce tejto Estónky je faktorom, ktorý situáciu zhoršuje. Chýbajúca podpora zo strany Komisie, kde pôsobí ako podpredsedníčka, a členských štátov, ktorých názory má zastupovať, ju vystavuje útokom. Keď vypukne vlna kritiky, je odkázaná sama na seba.
Mimo Bruselu je situácia iná
Mimo Bruselu si však Kallasová zachováva popularitu a jej nekompromisné postoje voči Rusku sú často chválené a na internete sa rýchlo šíria. Skutočnosť, že ju Kremeľ otvorene nenávidí, využívajú jej obhajcovia ako argument, že odvádza skvelú prácu, konštatujú autori.
Na otázku Euronews, či ľutuje, že sa tak dôrazne prezentovala ako osobitná vyslankyňa, Kallasová nepoľavila: „Stojím si za svojimi slovami a som pripravená túto úlohu plniť.“ Následne vyzvala lídrov, aby dodržiavali zmluvy EÚ rovnako, ako dodržiavajú zásady právneho štátu. Dodala však: „Je to aj určitá úľava, že už sa o tom viac nehovorí.“
Prečítajte si tiež:
Francúzsko potvrdilo prítomnosť svojich vojakov na Ukrajine
Paríž bol nútený priznať pôsobenie špeciálnej francúzskej vojenskej koordinačnej štruktúry na Ukrajine po tom, ako sa o jej existencii objavili…
Eštok: EÚ potrebuje najprv spoločné postoje, až potom vyjednávača
Európska únia musí v mierovom procese na Ukrajine zohrávať aktívnu úlohu, a to aj prostredníctvom priameho dialógu s Ruskom. Vyhlásil…
Uhrík o volebnej predstave Remišovej: Jej návrhy neunesú ani najmenší logický nápor
Veronika Remišová navrhla, aby rodičia mohli vo voľbách hlasovať aj za svoje maloleté deti. K jej návrhu sa vo videu…
Pre dron letiaci smerom k hlavnému mestu moldavské úrady dočasne uzavreli vzdušný priestor
Moldavsko v utorok popoludní dočasne uzavrelo svoj vzdušný priestor potom, ako zaznamenalo dron typu Šáhid smerujúci k hlavnému mestu Kišiňov.…
Taraba podľa ochranárov nezvládol zonácie a Slovensko môže prísť o vyše 17,4 miliónov eur
Slovensko môže prísť o 17,41 milióna eur z plánu obnovy, čo sú európske peniaze, pre nedostatočnú ochranu národných parkov. Podľa…

























