Už o tom hovorí aj führerka von der Leyenová: Treba očkovať nasilu. A aby členské štáty neprotestovali, o všetkom sa má rozhodovať v Bruseli!

Bratislava 5. decembra 2021 (HSP/Foto:TASR/AP-Olivier Matthys)

Brusel sa tento týždeň pokúsil ukradnúť si potajomky moc nad členskými štátmi – tentoraz pod zámienkou „krízového stavu“. Nájde sa aj nabudúce niekto, kto bude podobné svinstvo vetovať?

Jedna dávka vakcíny proti Covidu-19 stojí podľa ministra Lengvarského cca 20 eur. Keby na nej farmakorporácia zarobila napríklad 10 eur, pri cca pol miliarde ľudí, ktorí by sa v Európe očkovali, by to pri dvoch dávkach ročne znamenalo zisk desať miliárd eur. Čo poviete, stál by takýto koláč farmalobistom za tú námahu, presvedčiť európskych politikov, aby zaviedli povinné očkovanie?

Vo svetle tohto faktu sa potom dá pozerať aj na tohtotýždňové vyjadrenie šéfky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej – tej istej ženy, ktorá bola hlavnou protagonistkou prípravy (dodnes škandalózne utajených) zmlúv s farmakorporáciami o nákupe vakcín proti Covidu-19, a ktorej manžel je jedným zo šéfov jednej z takýchto spoločností. Aj ona už otvorene navrhuje povinné očkovanie proti Covidu-19 (písali sme o tom tu). Hovorila o tom v súvislosti so zavedením najnovšieho variantu koronavírusu, o ktorom sa pritom ešte nevie, či naň budú jestvujúce vakcíny vôbec účinkovať.

Von der Leyenová uviedla, že tretina európskej populácie je nezaočkovaná proti Covidu, a že treba začať diskusiu o povinnom očkovaní. Čo nepovedala je skutočnosť, že ak by to povinné očkovanie malo fungovať dlhodobo, týkalo by sa nielen tých, ktorí dnes sú nezaočkovaní, ale aj tých, ktorí v tejto chvíli majú síce plný počet „včeličiek“, ale už o pár mesiacov im ich „platnosť“ vyprší a budú potrebovať ďalšiu dávku – a o rok či o pol roka ďalšiu, a potom ďalšiu a ďalšiu…

Nadšení sú aj naši vládni vakcinacisti

A čo je horšie, pri zmienke o povinnom očkovaní radostne vrtia chvostom aj slovenskí vládni liberálni fašisti. Tí sa so svojimi vyjadreniami osmelili potom, ako v Rakúsku rozhodli o zavedení povinného očkovania od 1. februára 2022. Napríklad ministerka spravodlivosti Kolíková už vyjadrila svoj jednoznačný názor, že nastal čas všetkých povinne zaočkovať. A premiér Eduard Heger je na tom podobne:

„Som rád, že si čím ďalej tým viac ľudí uvedomuje, že toto je jediná cesta a nie iba na Slovensku. To je to, čomu sa teším,” povedal Heger.

Heger vo štvrtok v Národnej rade odpovedal poslancom na otázky a okrem iného tvrdil, že medzi očkovanými a neočkovanými je zásadný rozdiel: že očkovaní vraj šíria vírus v omnoho menšej miere. Dá sa veľmi dobre chápať, prečo náš pravdovravný predseda vlády toto tak úporne tvrdí: je to totiž kľúčový argument pre zástancov násilného očkovania celej populácie. Ak by totiž neplatil, a naopak, ak by platilo, že očkovaní a neočkovaní šíria infekciu porovnateľne, potom by nemalo zmysel kohokoľvek do očkovania nútiť, lebo by nebolo možné ho vydierať tvrdením, že ako neočkovaný ohrozuje druhých viac ako keby bol očkovaný.

Ako to teda je? Je naozaj taký zásadný rozdiel medzi infekčnosťou očkovaných a neočkovaných? Pozrime sa napríklad na štúdiu o ktorej píše renomovaný časopis The Lancet (viď tu). Článok dochádza k záveru, že napriek tomu, že vakcinácia zmenšuje riziko infekcie a urýchľuje odbúravanie vírusu, „plne zaočkovaní jedinci s prielomovými infekciami majú špičkovú vírusovú záťaž podobnú neočkovaným prípadom a môžu účinne prenášať infekciu v domácnostiach, a to aj na plne zaočkovaných jedincov.“ K podobným záverom prišli aj ďalšie tímy (viď napríklad tu, tu, tu, tu alebo tu).

Samozrejme, naši predstavitelia asi nebudú tieto vedecké štúdie brať ako bernú mincu – pre nich sú totiž seriózne iba tie autority, ktoré sa stotožňujú s oficiálnou vakcinačnou propagandou.

Pre nútené očkovanie potom majú ešte jeden argument: liečba nezodpovedných neočkovaných vraj spôsobuje zahltenie nemocníc a je vraj strašne drahá. A aby ostatní, ktorí potrebujú liečbu nemuseli na neočkovaných doplácať. Lenže ak sme už v rovine finančnej, tak sa teda bavme o peniazoch. Ak by to malo byť v tejto polohe, ak by sme chceli byť spravodliví a objektívni, potom by sme mali dôsledne aj v iných prípadoch rozlišovať tých, ktorí za svoje ochorenie nemôžu, a tých, ktorí si ho spôsobili sami svojím životným štýlom – ako sú napríklad nadmieru obézni, nezdravo sa stravujúci, či drogovo závislí. A ak sa teda máme baviť o peniazoch, môžeme spomenúť aj tie stovky miliónov, ktorými chce financpremiér Matovič korumpovať dôchodcov, ak sa dajú opichať…

Komu patrí vaše zdravie?

Vakcinacisti vôbec neberú do úvahy, že okrem ich pohľadu na vec tu môže byť aj iná, tiež platná a tiež logická stratégia, ktorá sa dá formulovať napríklad takto: „Budem s potenciálnym ochorením bojovať posilňovaním imunity, vitamínmi a včasným nasadením liečby, ktorá sa vo svete osvedčila. Podstúpim možno väčšie riziko horšieho priebehu choroby, než keby som dostal ,včeličku‘, ale na druhej strane eliminujem riziko, ktoré prináša aplikácia experimentálnej génovej terapie, ktorá sa nesprávne nazýva vakcínou, a ktoré možno vôbec nie je také zanedbateľné, ako hovorí oficiálna pfizerizačno-zdravotnícka mašinéria. A sústredím sa radšej na inú, možno oveľa dôležitejšiu vec: v boji proti korone je kľúčová začiatočná fáza, keď sa dá zabrániť rozvinutiu choroby a napadnutiu pľúc – a túto fázu oficiálni vakcinacisti z hľadiska liečby úplne ignorujú, keď jediné, čo dokážu, je počkať až je zle, a potom človeka zapojiť na prístroje.“

Vo svete mnoho miliónov ľudí úspešne tento prístup použilo – a áno, boli aj takí, ktorým sa nevyplatil. Je to ako v lotérii, kde zvažujeme pomer medzi možnou stratou a ziskom. Je to stávka, do ktorej každý vstupuje so svojím vlastným zdravím, ktoré je jeho vlastné, a ktoré nie je (a nikdy nebude!) majetkom žiadneho štátu, ministerstva zdravotníctva, nadnárodnej farmaceutickej spoločnosti ani žiadnej inej organizácie či skupiny ľudí.

A ani nikdy nebude majetkom Európskej únie! Možno je to iba zhoda okolností, ale práve v týchto dňoch, keď sú politici vo viacerých členských štátoch takí nadšení myšlienkou povinného očkovania, sa Európska komisia spolu so slovinským predsedníctvom pokúsila (našťastie neúspešne) urýchlene prijať nový zákon, ktorý by Komisii v prípade krízovej situácie poskytol výnimočné právomoci v oblasti zdravotníctva. Je to návrh von der Leyenovej na zriadenie Úradu pre pripravenosť a reakciu na mimoriadne situácie v oblasti zdravia (HERA), ktorý by v prípade krízového stavu (čo je krízový stav a kto o tom rozhodne?) získal nad členskými štátmi súbor výnimočných právomocí (píšeme o tom tu).

Tento úrad by sa mal stať generálnym riaditeľstvom v rámci Komisie, vďaka čomu by úrad získal veľkú autonómiu a bol by chránený pred zasahovaním alebo dohľadom zo strany Európskeho parlamentu a Rady EÚ – inými slovami, členské štáty by stratili právo rozhodovať o tom, čo sa bude „v krízovej situácii“ v ich krajine diať. Bol by to koniec princípu demokracie a začiatok totality, kde aj vaše zdravie by bolo bezvýhradne podriadené bruselským „zdravotníckym“ opatreniam a zákrokom.

Keď to nejde dverami, pôjde to oknom?

Treba to otvorene zakričať: to, čo sa tento týždeň odohralo v Bruseli, nebolo ničím iným, než ďalším v rade zákerných pokusov nedemokraticky ukradnúť si moc nad členskými štátmi, obíduc tak všetky demokratické mechanizmy, prostredníctvom ktorých obyvateľstvo v demokracii má uplatňovať svoju vôľu.

Európska komisia spolu so slovinským predsedníctvom Rady EÚ sa v stredu bez predbežnej dohody pokúsila zorganizovať hlasovanie o prijatí tohto paškvilu, ale predstavitelia viacerých krajín (spomína sa Nemecko, Španielsko, Taliansko a Holandsko) požiadali o odloženie hlasovania. Tým však nie je nebezpečenstvo zažehnané: naopak, ak by sa konečné hlasovanie konalo až na budúci rok, keď sa možno zmení vláda v Maďarsku či Poľsku, mohlo by sa stať, že už nebude toho, kto by vetoval túto sabotáž, ktorú viacerí zástupcovia členských krajín označili za pokus o prevrat a prevzatie moci.

Skúsme si predstaviť, ako by napríklad mohol vyzerať scenár takej „krízovej situácie“ vyhlásenej Bruselom: európska populácia by mohla byť napríklad povinne preočkovaná novou supervakcínou, ktorú by šéfka Európskej komisie von der Leyenová, počúvnuc dobré rady svojho manžela, kúpila za naše spoločné peniaze na základe podobne utajenej a dôkladne „začiernenej“ zmluvy, ako sú tie aktuálne platné. Odporcovia vakcinácie by boli prísne potrestaní a cezhraničný pohyb osôb by bol povolený len na základe špeciálnych čipov, ktoré by sme tentoraz ešte nemuseli mať pod kožou…

Zdá sa vám takýto scenár príliš uletený? Nezabúdajte, že rozdiel medzi tým, keď je nejaká informácia konšpiračnou teóriou, a keď sa stane skutočnosťou, sa stále skracuje…

A ešte tu máme pekné video europoslankyne Christine Anderson, ktorá v Európskom parlamente vystúpila, aby z plných pľúc povedala svoj názor na povinné očkovanie. Stojí za pozretie.

Ivan Lehotský