Univerzity a zamestnávatelia vyzývajú Druckera na podporu STEM štúdia. Rezort školstva reaguje

Technické univerzity, zamestnávateľské zväzy a priemyselné organizácie v spoločnej výzve žiadajú ministra školstva, aby pripravované rozhodnutia o financovaní vysokých škôl podporovali dlhodobé strategické záujmy SR. Vo výzve uvádzajú, že „ak chceme byť krajinou, ktorá moderné technológie nielen vyrába, ale ich aj navrhuje a vyvíja, musíme systematicky podporovať technické vysokoškolské vzdelávanie a prípravu nových inžinierov.“

V otvorenom liste sa uvádza, že podľa analýz môže do roku 2035 Slovensku chýbať viac ako 70.000 vysokoškolsky vzdelaných odborníkov v technických a prírodovedných odboroch. Bez dostatočného počtu inžinierov nebude možné udržať konkurencieschopnosť priemyslu ani naplniť ambíciu premeniť Slovensko z montážnej ekonomiky na inovačnú s pridanou hodnotou. „Ak má byť Slovensko krajinou, ktorá stavia budúcu prosperitu na výskume, vývoji a inováciách, systém financovania vysokých škôl musí vytvárať motiváciu predovšetkým pre prípravu vyššieho počtu kvalitných inžinierov v STEM odboroch, ktoré predstavujú prepojenie prírodných vied, technológií, inžinierstva a matematiky, nie pre zvyšovanie počtu absolventov končiacich štúdium už na bakalárskom stupni,“ píše sa v otvorenom liste.

Technické univerzity, zamestnávateľské zväzy a priemyselné organizácie nesúhlasia s trendom presúvať ťažisko technického vysokoškolského vzdelávania na profesijne orientované bakalárske študijné programy. Slovensko podľa nich nebude konkurencieschopné väčším počtom bakalárov, ale vyšším počtom kvalitných inžinierov schopných navrhovať nové technológie, riadiť výskum, vývoj a vytvárať inovácie.

Z výzvy adresovanej vedeniu rezortu školstva vyplýva, že je dôležité, aby nastavenie financovania vysokých škôl motivovalo univerzity aj študentov k rozhodnutiam v súlade s dlhodobými strategickými záujmami Slovenska. „Finančné mechanizmy by nemali stimulovať k skracovaniu technického vzdelávania alebo k oslabovaniu inžinierskeho stupňa štúdia. Naopak, štát by mal vytvárať podmienky, aby čo najviac talentovaných bakalárov pokračovalo v druhom stupni štúdia. Financovanie by malo zohľadňovať aj kvalitu výsledkov – úspešnosť ukončenia štúdia, uplatnenie absolventov vo vyštudovanom odbore, spoluprácu s priemyslom, výskumné výsledky a prínos pre konkurencieschopnosť Slovenska,“ tvrdia signatári v liste.

Zároveň žiadajú zásadné zvýšenie celkového objemu financií pre technické a STEM odbory tak, aby zodpovedal reálnym nákladom modernej technickej výučby. Ako dodali, investícia do technického a STEM vzdelávania nie je výdavok, ale je to strategická investícia do budúcej prosperity SR.

Ministerstvo školstva: Podporu STEM nestaviame iba na VŠ, ale meníme celý vzdelávací systém

Podporu STEM (veda, technológie, inžinierstvo/technika, matematika) nestavia Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže (MŠVVaM) SR iba na vysokých školách, ale mení celý vzdelávací systém už od základných a stredných škôl. Rezort školstva pre TASR v reakcii na otvorený list technických univerzít, zamestnávateľských zväzov a priemyselných organizácií uviedol, že posilňuje matematiku, prírodné vedy, technické a digitálne zručnosti a zavádza povinnú maturitu z matematiky.

„Bez silných základov na školách nebude mať Slovensko dostatok študentov ani absolventov technických odborov,“ uviedol rezort školstva. Od roku 2025 ministerstvo spustilo motivačné štipendiá pre študentov nedostatkových odborov, medzi ktoré patria najmä technické študijné programy. V akademickom roku 2026/2027 ich dostane 1800 študentov vo výške 4000 eur ročne. Zároveň rezort v posledných rokoch zvýšil financovanie vysokých škôl približne o 300 miliónov eur.

„Prostredníctvom dvoch výziev v rámci Platformy strategických technológií pre Európu investujeme viac ako 20 miliónov eur do rozvoja študijných programov zameraných na umelú inteligenciu, digitálne technológie, jadrovú energetiku, kvantové technológie, biotechnológie a ďalšie strategické oblasti,“ uviedlo MŠVVaM. Cieľom je pripraviť kvalifikovaných odborníkov pre ekonomiku budúcnosti a motivovať vysoké školy k vytváraniu moderných študijných programov reflektujúcich potreby trhu práce a technologický vývoj.

V novom cykle výkonnostných zmlúv zavedie ministerstvo samostatný merateľný ukazovateľ na podporu strategických študijných programov a odborov. Financovanie chce nastavovať podľa dát a výsledkov. Výzvou technických odborov podľa ministerstva zostáva aj úspešnosť štúdia, teda koľko prijatých študentov ho napokon aj dokončí.

„Rozvíjame pritom rôzne vzdelávacie dráhy podľa potrieb študentov, hospodárstva a spoločnosti. Profesijne orientované programy a inžinierske štúdium nemajú stáť proti sebe. Každé z nich má v systéme svoje miesto, no verejné financovanie musí podporovať kvalitu, reálne uplatnenie absolventov a dlhodobé záujmy Slovenska,“ uviedlo ministerstvo školstva. Zároveň doplnilo, že do vysokoškolskej infraštruktúry v uplynulých rokoch investovalo približne 180 miliónov eur. „Ďalším krokom je užšie prepájanie vysokých a stredných škôl, výskumných organizácií, zamestnávateľov a priemyslu. Chceme budovať silné vzdelávacie a inovačné klastre, v ktorých sa kvalitné vzdelávanie prepojí s výskumom, vývojom a potrebami praxe,“ objasnili z ministerstva.

Podľa ministerstva sa nastavujú pravidlá, zvyšuje sa financovanie a slovenským vysokým školám otvárajú nové príležitosti. „Vytvárame regulačný a finančný rámec a prinášame partnerstvá, ktoré tu doteraz neboli, vrátane akademických misií a ďalších desiatok spoluprác. Samotnú kvalitu však štát nevytvorí namiesto univerzít. Výsledok je v rukách vysokých škôl – v kvalite ich programov, pedagógov, výskumu a riadenia – a v ich skutočnej spolupráci so zamestnávateľmi,“ dodalo ministerstvo školstva.