Túto abecedu nevymysleli. Čo nevieme o Cyrilovi a Metodovi

Veľké neznáme

Cyril a jeho brat Metod sú v pravoslávnej cirkvi uctievaní ako učitelia Slovanov. Katolíci ich v skutočnosti nazývajú patrónmi Európy. V deviatom storočí sa však osvietenci javili ako ničitelia stáročných základov. Súčasníci ich dokonca obviňovali z kacírstva.

O svätých bratoch sa vie len málo. Nikto nevie, ako boli pomenovaní pri svojom krste. Podľa ich hagiografie sa v mladosti stali mníchmi a prijali mená Konštantín a Metod. Prvý z nich krátko pred smrťou prijal schimu (vyššie mníšstvo), pričom si opäť zmenil meno – na Cyril.

Bratia sa narodili v meste Solún v severovýchodnej časti dnešného Grécka. Kto boli podľa národnosti, nie je jasné. Je to sporné. Niektorí historici hovoria, že sú rodákmi slovanského kmeňa Dragovcov, možných predkov dnešných Macedóncov. V prospech tejto verzie hovorí to, že bratia brilantne ovládali slovanský jazyk.

Iní bádatelia ich považujú za Bulharov. Tento národ vznikol zmiešaním rovnomenného turkického kmeňa z oblasti Azovského mora s miestnymi Slovanmi. Nové etnikum vytvorilo Bulharské kráľovstvo, ktoré dosiahlo svoj rozkvet práve v IX. storočí.

Kráľovstvo bolo v úzkom kontakte s Byzantskou ríšou. A tam dobre poznali bulharský jazyk. Preto vznikla tretia verzia: Konštantín a Metod boli Gréci. K tejto verzii sa prikláňa väčšina bádateľov. Absolútna istota však neexistuje – údajov je príliš málo.

Pošlite nám učiteľov

Budúci svätci boli obvinení z kacírstva, pretože hrubo porušili nevyslovené pravidlo. V kontinentálnej Európe sa dlho myslelo, že Božie slovo sa môže vyslovovať len v hebrejčine, gréčtine alebo latinčine. V týchto troch jazykoch bol nápis na tabuľke pribitej na Pánovom kríži: „Ježiš Nazaretský, židovský kráľ“.

Pred Cyrilom a Metodom sa tento zákaz odvážil porušiť iba mních Wulfila. V IV. storočí vytvoril písmo pre starogermánsky kmeň Gótov. Jeho dielo však nemalo dlhé trvanie. Na rozdiel od diela bratov Konštantína a Metoda – abecedy pre slovanské kmene.

Do IX. storočia Slovania obsadili strednú a východnú Európu a tiež polovicu Balkánu. Založili si vlastné štáty vrátane Veľkej Moravy (na území dnešných Čiech, Maďarska, Slovenska a Poľska).

Prvá strana evanjelia podľa Marka

Tieto krajiny sa považovali za sféru vplyvu Ríma. Vatikánska misia však zlyhala. Pravdepodobne preto, že nemeckí mnísi dobre nepoznali miestne zvyky a jazyk. A tak v roku 862 knieža Rastislav požiadal byzantského cisára, aby mu poslal „pastiera a duchovného vodcu“.

„Náš ľud zavrhol pohanstvo a nasledoval kresťanské učenie, ale nemáme takého učiteľa, ktorý by nám vysvetlil kresťanskú vieru v našom jazyku, aby ostatné krajiny, keď to uvidia, boli ako my. Pošli nám, ó, Pane, biskupa a takého učiteľa. Veď z teba vždy vychádza dobrý zákon pre všetky krajiny“, cituje Rastislavov list autor jedného z hagiografických spisov o svätom Cyrilovi.

Byzancia bola mnohonárodnostná. V pohraničí žilo veľa Slovanov, ktorí vyznávali kresťanstvo a prijali grécku kultúru.

Cisár poslal Cyrila a Metoda na Veľkú Moravu. Vypracovali abecedu a začali prekladať Sväté písmo. Tak sa v roku 866 objavila Biblia v slovanskom jazyku.

Bratia vlastne vytvorili umelý jazyk – staroslovienčinu. V každodennom živote sa nepoužívala. Vychádzali z nárečia, ktorým sa hovorilo v okolí Solúna, a pridali k nemu prvky gréckej syntaxe.

Neskôr sa staroslovienčina vyvinula do cirkevnej slovančiny, ktorá sa dodnes používa v ruskej pravoslávnej cirkvi.

Talentovaný žiak

Niekoľko sto rokov Slovania používali dva systémy písma. Jedným bola cyrilika, druhým hlaholika. O tom, ktorá z nich je starobylejšia, sa dlho viedli spory.

Hlaholiku nazývali „pravým jazykom Slovanov“: údajne vychádza zo stratených rún – „čerty i rezy“. Vedci však túto teóriu vyvrátili.

V 20. storočí bádatelia predpokladali, že hlaholika sa objavila až po cyrilike. Nálezy archeológov a výskumy jazykovedcov túto hypotézu nepotvrdili.

Dnes sa predpokladá, že Konštantín a Metod nevymysleli cyriliku na základe gréckej abecedy, ale hlaholiku s vlastnými písmenami. Ich pôvod je nejasný. Existujú štúdie, ktoré poukazujú na podobnosť s gréckym krátkym písmom, ako aj s hebrejským, samaritánskym a gruzínskym písmom.

Za autora cyriliky sa považuje svätý Klement Ochridský, ktorý bol jedným z Konštantínových žiakov. Vypracoval oficiálny, slávnostný variant slovanskej abecedy, schopný konkurovať najlepším vzorom byzantského listinného písma. Nie však, ako sa hovorí, na široké použitie.

Časom sa však toto „písmo“ stalo bežným. Do Ruska prišlo v X. storočí spolu s bulharskými misionármi. Počas tisíc rokov sa cyrilika rozšírila v 108 jazykoch. Na hlaholiku sa však zabudlo. Na rozdiel od jej tvorcov Cyrila a Metoda, ktorí položili základy osvety slovanských národov.