Jedno je isté – proces, aký prebehol v roku 2015, keď sa Balkánom prehnalo okolo milióna ľudí a skončili niekde v západných krajinách, sa tento rok nebude opakovať. Situácia je zásadne iná – azylantské ubytovne sú plné, pokladne obcí a miest sú vyprázdnené a integrácia cudzích etník nenastala takmer žiadna.

Dnes si napríklad nemecká vláda nemôže dovoliť prijať väčší počet migrantov, pretože ako píšu otvorene ich médiá, pri najbližších voľbách by vyhrali nacionalisti. Prijímať cudzincov už čiste fyzicky takmer žiadna vláda v Európe nedokáže.

Sú teda tri možnosti:

1. Imigrantov prijať a dôsledne ich rozdeľovať po európskych krajinách podla kontingentov.

Za toto riešenie sa vyjadrila asi len predsedníčka strany Zelení, 39-ročná Annalena Baerbock. Podľa nej majú Nemci “aktivovať svoje kapacity na ubytovanie utečencov”. Médiá reagujú pripomenutím, že otázka kvót nie je zvládnutá a krajiny ako Poľsko, Maďarsko a Slovensko efektívne zabránili, aby tento mechanizmus fungoval.

Okrem toho ani obyvateľstvo v Nemecku už veru nie je naklonené brať akýchkoľvek ďalších migrantov – ako dokazuje štúdia o extrémizme, ktorú pravidelne vypracováva strana SPD, dnes už každý druhý Nemec má odmietavý postoj voči “hľadačom azylu”.

2. Zaplatiť viac Turecku, aby migrantov chovalo v táboroch.

Zahraničný expert strany CDU, Norbert Röttgen sa prihovára za túto možnosť. Podľa neho Turecko spĺňa dôležitú úlohu v boji proti Rusku a Sýrii a preto má byť podporované, aj keď sa jedná o prijatie radikálov zo zvyškov Islamskeho štátu.

Tieto postoje úplne obchádzajú to, že sa títo chlapi sú zabijaci a zločinci, ale aj to, že Erdogan túto vec zámerne a cielene zneužíva. Ustúpiť mu a zaplatiť miliardy by bolo ako ustupovať vydieračovi.

Navyše nie je vôbec isté, či by sa diktátor Erdogan uspokojil s peniazmi, pretože jeho zámer je teraz  jednoducho EÚ trestať.

3. Zadržať imigrantov na gréckej hranici.

Grécko sa už zrejme rozhodlo pre túto možnosť a privolalo na hranice masívne posily.  Podobne posilnilo patrolovanie vo vodách okolo gréckych ostrovov. Okrem toho aj formálne Grécko nebude prijímať minimálne mesiac žiadne žiadosti o azyl.

Na hraniciach už údajne aj padli nejaké výstražné výstrely. Migranti, ktorí stanujú v zemi nikoho a prespávajú tam pri ohňoch ako v dobe kamennej, už nosili pred kamerami mŕtvolu muža, ktorého mala zabiť grécka guľka. Grécko svoju účasť na incidente poprelo.

V tlači sa zjavujú postoje, ako má napríklad Thomas Jager, expert na medzinárodnú politiku, že „Grécko nemôže násilnú obranu hraníc dlhodobo vydržať“. A EÚ samé o sebe je podľa neho neschopné akcie. Médiá spomínajú  aj akéhosi experta na migráciu Bernda Kaspareka, ktorý mal už v roku 2013 povedať, že zostrené hraničné kontroly sú prejavom „starého myslenia, že je možná politika nulovej migrácie“.

Nuž, ak si médiá musia pomáhať výrokmi z roku 2013, je jasné, že v dnešnej situácii už „experti” radšej nič také nehovoria a že zastaralé sú práve názory, že hranice sa nedajú udržať. Ako všetci vieme, v samom strede Európy viedla železná opona, ktorá vydržala desiatky rokov. Tá bola na nesprávnom mieste, lebo delila súrodencov, ale Európa ako celok sa izolovať chce a bráni sa aj dnes – to dokazujú vojská európskych štátov na hraniciach s Ruskom, najmä v Pobaltí. Čo tam robia, je nejasné, niektorí politici sa už vyjadrujú, že by mali byť stiahnuté ku Tureckým hraniciam, kde hrozí reálne nebezpečenstvo.

Turecko je členom NATO, ako premiér mu od roku 2003 vládne Recep Tayyip Erdogan, od roku 2014 ako prezident a od puču v roku 2016 má v podstate diktátorské právomoci. Turecko aktívne zasahuje do regiónov a bojov na severe Sýrie a Iraku, teda na cudzom území.

Peter Vanád