TikTok radí mladým, kam dať peniaze. Odborník upozorňuje na veľké riziko

Finančná gramotnosť obyvateľov Slovenska sa podľa Jozefa Bárdyho, tímového riaditeľa spoločnosti Simplea, za posledných 15 rokov výraznejšie neposunula. „Keď som v roku 2008 prvýkrát začal vzdelávať o finančnej gramotnosti na školách, boli sme na predposlednom mieste v EÚ. Dnes sme na tom prakticky rovnako,“ konštatuje.

Za problém považuje aj rozdiel medzi tým, ako ľudia hodnotia svoje finančné vedomosti, a tým, ako v skutočnosti s peniazmi zaobchádzajú. Situáciu navyše mení digitalizácia. Informácie o financiách sú dnes dostupnejšie než kedykoľvek predtým, no zároveň je čoraz ťažšie vyhodnotiť ich dôveryhodnosť a vybrať si z množstva rád tie, ktoré zodpovedajú vlastnej životnej situácii.

Digitálne prostredie pritom nemení iba spôsob, akým mladí získavajú informácie, ale aj spôsob, akým míňajú. Pri bezhotovostnej platbe peniaze fyzicky nevidíme, a ich ubúdanie preto nemusíme vnímať tak bezprostredne ako pri hotovosti. Prvá výplata tak môže veľmi rýchlo zmiznúť na drobné nákupy, zábavu alebo veci, ktoré človek v skutočnosti nepotrebuje.

Výrazný vplyv majú aj sociálne siete. Podľa prieskumu agentúry NMS trávia Slováci na sociálnych sieťach najčastejšie dve až tri hodiny denne, pričom z generácie Z sa do dvoch hodín zmestí iba šesť percent opýtaných. TikTok, Instagram a ďalšie platformy sa preto prirodzene stávajú aj miestom, kde mladí hľadajú rady o peniazoch a investovaní. Často ich pritom získavajú od takzvaných finfluencerov.

Na riziká spojené s finančnými radami zo sociálnych sietí upozorňuje aj Národná banka Slovenska. Nie každý človek, ktorý sa na internete prezentuje ako finančný expert, je skutočným odborníkom. Jeho odporúčania môžu byť nesprávne alebo zavádzajúce a v niektorých prípadoch môže ísť o skrytú propagáciu produktu, z ktorej má prospech samotný autor.

„Najväčším problémom je zodpovednosť. Za radu z videa ju nenesie nikto – ak sa nevydarí, stratu znáša iba ten, kto radu poslúchol. Licencovaný konzultant podlieha dohľadu NBS a za svoje odporúčania zodpovedá. Pri videu však často nevidíte, kto ho v skutočnosti zaplatil. Mnohé rady sú skrytou reklamou, čo znamená, že nesledujú záujem diváka, ale toho, kto si ich objednal,“ upozorňuje Jozef Bárdy.

Sociálne siete pritom nemusia byť pre mladých iba hrozbou. Môžu byť aj prvým impulzom, ktorý ich privedie k záujmu o vlastné financie. Dôležité však je, aby pri sociálnych sieťach nezostalo. Informácie o investovaní či sporení si treba overovať a finančné rozhodnutia nerobiť iba na základe jedného videa alebo odporúčania.

„Investovanie by sa nemalo začínať výberom produktu, ale pomenovaním cieľov a komplexným pohľadom na finančnú situáciu človeka. Inak má nastavené financie študent, ktorý si odkladá prvé peniaze z brigády, a inak človek, ktorý rieši auto, vlastné bývanie, hypotéku alebo dôchodok. Portfólio preto musí byť primerane nastavené a spolu s klientom sa má meniť aj jeho finančná stratégia,“ vysvetľuje Bárdy.

Sociálne siete navyše mladých neovplyvňujú iba pri investovaní, ale aj pri samotnom míňaní. Každý deň im ukazujú obraz úspechu spojený s drahými značkami, elektronikou či životným štýlom, ktorý si ešte nemusia môcť dovoliť. Prvá výplata z brigády sa tak môže ľahko zmeniť na statusový nákup namiesto prvého kroku k finančnej rezerve alebo dlhodobému budovaniu majetku.

Ako príklad uvádza Bárdy elektroniku. „Nový značkový smartfón môže stáť 1 400 eur, zatiaľ čo o niečo starší model s porovnateľnými funkciami je dostupný približne za polovicu. Ak telefón neslúži ako pracovný nástroj, ktorý človeku zarába peniaze, cenový rozdiel je najmä nákladom na status. Rovnaká suma by pritom mohla vytvoriť základ finančnej rezervy alebo dlhodobej investície,“ hovorí.

Práve pri prvej výplate majú podľa neho význam aj rozhovory v rodine. Rodičia môžu mladému človeku pomôcť pochopiť, že príjem nemusí automaticky znamenať peniaze určené na okamžitú spotrebu. Dôležité je hovoriť o tom, koľko môže minúť, koľko si odložiť a čo chce svojimi úsporami dosiahnuť.

„Úlohou rodičov nie je rozhodovať zaňho, ale naučiť ho rozlišovať medzi spotrebou, rezervou a dlhodobým budovaním majetku. Mali by ho tiež viesť k overovaniu finančných rád a vysvetliť mu, že ciele sa postupne menia – od vodičského preukazu či auta cez vlastné bývanie až po zabezpečenie na dôchodok,“ hovorí Jozef Bárdy.

Finančné návyky sa pritom podľa neho nevytvárajú jednou prednáškou. Rozhovor o peniazoch by mal byť prirodzenou súčasťou dospievania. Prvá výplata je na to vhodnou príležitosťou, pretože mladý človek už začína reálne rozhodovať o vlastnom príjme.

Pri prvej výplate pritom nemusí ísť o veľké sumy. Podstatné je vytvoriť si návyk, že časť príjmu človek odloží skôr, ako začne míňať. „Mladí si často myslia, že majú čas. A majú pravdu – práve čas je pri budovaní majetku ich najväčšou výhodou. Nesmú ho však premárniť. Najdôležitejšie je nevytvoriť si návyk: mám peniaze, tak ich miniem,“ upozorňuje Bárdy.

Základný princíp podľa neho spočíva v tom, že človek si najprv odloží peniaze a až následne minie zvyšok. Pri plánovaní môže pomôcť pravidlo 10 – 20 – 30 – 40. Desať percent príjmu má smerovať na krátkodobú rezervu, 20 percent na dlhodobé investovanie, 30 percent predstavuje maximálny strop splátok úverov a 40 percent zostáva na spotrebu. Ak mladý človek ešte úver nemá, časť určenú na splátky môže podľa Bárdyho využiť na zvýšenie rezervy, investície alebo konkrétny cieľ.

Pri dlhodobom investovaní zároveň zdôrazňuje význam kvalitne nastaveného akciového portfólia, nielen výberu jedného indexu. „Väčšina ľudí čaká, či im po odpočítaní výdavkov niečo zostane. Finančne úspešní ľudia to robia opačne: z príjmu si najprv odložia a žijú zo zostatku,“ vysvetľuje.

Zodpovedný vzťah k peniazom sa teda podľa neho začína formovať ešte pred prvou výplatou. Rodičia vytvárajú základné návyky a mladého človeka učia rozlišovať medzi tým, čo chce, a tým, čo skutočne potrebuje. Finančný konzultant môže následne pomôcť tieto návyky pretaviť do konkrétneho plánu, pomenovať ciele, vysvetliť riziká a nastaviť stratégiu podľa životnej situácie.

Prvá konzultácia preto nemusí prísť až vtedy, keď mladý človek začne riešiť hypotéku. Podľa Jozefa Bárdyho môže začať už pri prvej výplate z brigády, hoci spočiatku pôjde možno iba o niekoľko eur odložených bokom. Neskôr sa k nim pridajú ďalšie ciele, ako vlastné bývanie, hypotéka, ochrana príjmu či zabezpečenie na dôchodok. Dôležité je, aby sa spolu s meniacim sa životom menil aj finančný plán a aby prvé zarobené peniaze neboli iba začiatkom míňania, ale aj začiatkom budovania finančnej samostatnosti.