Tieto straty sa nedajú nahradiť: základ globálnej hegemónie USA sa rúca

„Miznúce“ krížniky

Takmer dve vynaložené miliardy – a nulový výsledok. Neúspech pri modernizácii amerických krížnikov triedy Ticonderoga opäť ukázal, že americký lodiarsky priemysel je v hlbokej kríze. Je to obzvlášť viditeľné na pozadí úspechu potenciálneho protivníka – Číny. Globálnu vojenskú dominanciu Spojených štátov v rokoch po skončení studenej vojny zabezpečovali najsilnejšie námorné sily na svete. Toto postavenie si síce zachovali dodnes, ale flotila sa im postupne rozpadá a veľké problémy sú s doplňovaním kapacít.

V posledných desaťročiach stavba lodí v USA vážne degraduje. Akoby sa Američania odučili nielen stavať, ale aj opravovať lode. Termíny sa oneskorujú, kvalita je nízka a kompetentných pracovníkov je veľký nedostatok. Ďalším neúspechom je nevydarená modernizácia raketových krížnikov Ticonderoga, ktorá sa začala v roku 2012. Najprv sa program týkal jedenástich lodí, potom sa zoznam zredukoval na sedem. Nakoniec sa do služby vrátia tri, zatiaľ čo ostatné boli vyradené z prevádzky. Pred ich vyradením však stihli minúť 1,84 miliardy dolárov na nepotrebné krížniky. Tieto údaje uviedol Americký dvor audítorov.

Jedným z dôvodov je, že vojensko-byrokratické štruktúry nikdy nevyriešili, kto by mal na prácu dohliadať. V dôsledku toho na práce nikto nedohliadal a dodávateľ sa ukázal ako nekompetentný. Mimochodom, životnosť troch zostávajúcich krížnikov sa má skončiť vo fiškálnom roku 2030 – čo je už „za rohom“.

232-násobná prevaha Číny

Kríza sa týka nielen vojenskej, ale aj civilnej stavby lodí v USA. Celková výroba klesla na historické minimum, od 50. rokov minulého storočia o viac ako 85 %. A počet lodeníc schopných stavať veľké plavidlá klesol o viac ako 80 percent.

V 70. rokoch 20. storočia postavili USA päť percent svetových zaoceánskych obchodných lodí. To sa teraz zmenilo. Najväčším hráčom je Čína so 46,59 % podielom svetového trhu. Druhá je Južná Kórea (29,24 %) a tretie Japonsko (17,25 %). Podiel Spojených štátov je len 0,13 percenta. Čínske lodenice majú kapacitu približne 23 250 000 ton v porovnaní s menej ako 100 000 tonami v prípade USA. To znamená 232-krát viac.

Porovnanie kapacity na výstavbu lodí Číny a USA

Američania majú menej ako dvesto lodí oceánskej triedy a len 80 z nich sa podieľa na medzinárodnom obchode. Čína ich má päť a pol tisíca.  Tieto zdanlivo čisto obchodné úspechy majú aj dôležitý vojenský rozmer: existujúce čínske zariadenia jej umožňujú rýchlo a lacno stavať námorné a pomocné lode. Výsledkom je, že podľa správ Pentagónu má dnes námorníctvo ČĽR viac ako 370 lodí v porovnaní s približne tromi stovkami lodí amerického námorníctva. Tento rozdiel sa bude v nasledujúcich rokoch len zväčšovať. Washington sa plánuje aspoň čiastočne poučiť od svojho potenciálneho protivníka, aby tento rozdiel odstránil.

Pomôže odpustenie pôžičiek?

V decembri skupina amerických kongresmanov navrhla zákon o výstavbe lodí a prístavnej infraštruktúre pre prosperitu a bezpečnosť (SHIPS). „Podporou stavby lodí, lodnej dopravy a rozvoja pracovnej sily návrh zákona posilní dodávateľské reťazce, zníži našu závislosť od zahraničných lodí, poskytne Američanom dobre platené pracovné miesta a uspokojí potreby námorníctva a pobrežnej stráže v oblasti stavby lodí,“ uviedol vo svojom vyhlásení senátor Mark Kelly, jeden zo spolupredkladateľov. Myšlienok je v ňom veľa. Medzi nimi je aj vybavenie hladinovej flotily schopnosťou dobíjať raketové články priamo na mori. Testy sa už uskutočnili: munícia bola dodaná na krížnik triedy Ticonderoga nákladnou loďou.

„Takáto schopnosť by bola veľmi dôležitá počas vojny proti Číne v rozľahlom západnom Tichomorí, ktorá by pravdepodobne zahŕňala veľké množstvo raketovej paľby z lodí námorníctva ďaleko od prístavov,“ uvádza The War Zone.

Nie je jasné, nakoľko budú tieto opatrenia účinné. Ale aj keby tieto nápady vrátane odpustenia pôžičiek lodiarom fungovali, nemôžeme očakávať rýchle výsledky. USA sa zatiaľ pripravujú na boj proti silnej čínskej flotile pomocou malých mobilných skupín, dronov a umelej inteligencie. Na tieto systémy vsádza okolie Donalda Trumpa, v ktorom hrajú dôležitú úlohu zástupcovia high-tech podnikov zo Silicon Valley. Je tu však jeden háčik – Čína sa vo výrobe dronov dostala ďaleko dopredu.

Prečítajte si tiež:

• Extrémne “opatrenia” Západu: Neštítia sa ani vojny pod falošnou zámienkou
• Boj amerického impéria o prežitie z neho urobí darebácky štát