USA, Rusko a Čína si pravdepodobne rozdelia svet

Podľa neho sa Trump v podstate vzdáva doterajšej americkej politiky, založenej na podpore západných spojencov a bránení posilňovaniu Ruska a Číny. Namiesto toho sa Washington čoraz viac prikláňa k dohodám medzi najväčšími veľmocami, z ktorých každá získa prevládajúci vplyv vo svojom regióne.

Autor poukazuje na stratégiu národnej bezpečnosti USA zverejnenú koncom minulého roka, v ktorej takmer chýba kritika Ruska a Číny, zato je v nej veľa výhrad voči tradičným spojencom Washingtonu v Európe a Ázii.

Bloomfield v tejto súvislosti pripomína nároky Ruska na kontrolu nad postsovietskym priestorom a nároky Číny na Východočínske a Juhočínske more.

Podľa autora sa možné zbližovanie týchto troch veľmocí týka kontroly nad globálnymi dodávateľskými reťazcami, technologickými platformami, energetickými zdrojmi a vesmírnou infraštruktúrou.

Pre USA a Čínu majú osobitný význam technológie a medzinárodný obchod, pre Rusko – energetické zdroje. Všetky tri štáty majú tiež záujem o kontrolu nad kozmickými technológiami, ktoré majú komerčný aj vojenský význam.

Prípadné dohody medzi Washingtonom, Moskvou a Pekingom tak môžu zmeniť nielen politickú mapu sveta, ale aj rozloženie ekonomického vplyvu.

Autor pripomína, že ešte pred desiatimi rokmi sa za tri najväčšie centrá moci zvyčajne považovali USA, Čína a Európska únia. Teraz v podobnej štruktúre miesto Bruselu fakticky zaujíma Moskva.

Takýto scenár predstavuje osobitné nebezpečenstvo pre Ukrajinu a Európu.

Ak USA prestanú garantovať bezpečnosť európskych krajín, budú čeliť hrozbe zintenzívnenia ruského tlaku. Podobný problém vznikne v Ázii, kde Taiwan, Japonsko, Južná Kórea a Austrália do značnej miery rátajú s americkou vojenskou podporou.

Európski lídri však podľa Bloomfielda zatiaľ nie sú pripravení definitívne uznať rozsah prebiehajúcich zmien. Napriek diskusiám o potrebe samostatnej obrany Európy mnohí západní politici naďalej dúfajú, že stačí počkať na koniec Trumpovho prezidentského mandátu a pôvodný poriadok sa obnoví.

Autor sa však domnieva, že návrat k starému svetovému poriadku už nemusí nastať.

Ak republikáni stratia kontrolu nad Snemovňou reprezentantov, Trump môže zvyšné dva roky svojho prezidentského mandátu venovať zahraničnej politike, kde má podstatne širšie právomoci.

Bloomfield pritom pripúšťa, že usporiadanie samitu neznamená automatické vzniknutie stabilného zväzku týchto troch veľmocí. Ich záujmy si vo veľkej miere protirečia.

Samotné stretnutie však podľa neho môže mať veľký politický význam. Umožní Putinovi definitívne sa vymaniť z izolácie a upevní postavenie Ruska ako jednej z troch veľmocí, ktoré určujú osud sveta. Si Ťin-pching zase získa ďalšie uznanie svojej pozície globálneho lídra. A pre Trumpa sa tento samit môže stať hlavnou udalosťou v oblasti zahraničnej politiky za posledné dva roky jeho prezidentovania.

Autor však varuje, že aj keby sa nový systém vzťahov medzi USA, Ruskom a Čínou nepodarilo vybudovať, škoda spôsobená doterajšiemu medzinárodnému poriadku môže byť nezvratná.

Prečítajte si tiež:

• Rusko prijíma protiopatrenia v reakcii na zadržanie svojich lodí v Baltskom mori
• Dmitrijev spustil dva alarmujúce signály: Británia je na pokraji civilizačného kolapsu