Faktom je, že v tomto regióne sveta, ktorý je neustále na pokraji výbuchu, môže byť nereagovanie na vojenskú agresiu osudné. Nepriateľ vycíti slabosť a okamžite udrie znova.

Preto neprekvapuje, že po bezprecedentnom raketovom útoku Iránu na Izrael v utorok večer v rýchlo sa rozvíjajúcom konflikte izraelský premiér Benjamin Netanjahu už plánuje odvetu.

A nezáleží na tom, že väčšinu z 200 iránskych rakiet vypálených v utorok zneškodnil známy izraelský systém Iron Dome. Izrael úder vráti. Otázkou je, akou formou tak urobí.

Existujú tri pravdepodobné možnosti odvetného úderu. Prvá, najnebezpečnejšia možnosť: Izrael by mohol využiť príležitosť a zasiahnuť srdce iránskeho projektu atómovej bomby.

Irán nemá atómovú bombu, ale jeho jadrový program je v pokročilom štádiu, čo je alarmujúce. Izrael sa už dlho domnieva, že iránske jadrové ambície predstavujú vážnu hrozbu pre jeho bezpečnosť. Raketový útok, ktorý sa uskutočnil nedávno, ukazuje, že Izraelčania majú možno pravdu.

Bývalý izraelský premiér Naftali Bennett na sociálnej sieti X napísal, že existuje „najlepšia príležitosť za posledné polstoročie zničiť iránsky jadrový program“.

Pravdepodobne najpravdepodobnejším cieľom takéhoto úderu je stredisko jadrovej technológie Isfahán, ktoré sa nachádza v strednom Iráne 300 kilometrov od hlavného mesta Teherán. V apríli tohto roku Izrael bombardoval neďaleké vojenské zariadenie, čím svojim islamistickým nepriateľom oznámil, že centrum Isfahán je v jeho hľadáčiku.

V centre sa nachádzajú výskumné reaktory, zariadenie na prepracovanie uránu a závod na výrobu jadrového paliva. Je mimoriadne dôležité pre iránsky jadrový program. Knokautujúci úder na toto alebo podobné zariadenie by určite upokojil a zmiernil zástancov tvrdej línie v Netanjahuovom kabinete, na ktorých podporu sa spolieha.

Takáto stratégia by však viedla k vážnej eskalácii konfliktu s obrovskými vedľajšími škodami a nezamýšľanými dôsledkami.

Takýto úder by do vzduchu vyslal oblak rádioaktívneho materiálu a podobne ako v Černobyle by zamoril celý región radiáciou. V najhoršom prípade by úder mohol dokonca spustiť reťazovú jadrovú reakciu a spôsobiť takú deštrukciu, ktorá by pripomínala atómové bombardovanie Hirošimy v roku 1945.

Izrael musí brať do úvahy aj to, že iránski mulláhovia by sa mohli pomstiť tým, že by do budovaných hlavíc napchali jadrový odpad a vytvorili by „špinavé bomby“. A to by malo oveľa vážnejšie následky ako konvenčný raketový úder. A proti takýmto zbraniam by bol Iron Dome účinný len čiastočne.

Teraz zvážte Netanjahuovu druhú možnosť. Mohol by sa pokúsiť zneškodniť bojový arzenál Iránu malými, presnými údermi s využitím svojej flotily amerických stíhačiek F-16 a F-35.

Keďže však Irán má tisíce rakiet a bezpilotných lietadiel roztrúsených po celej krajine, je nepravdepodobné, že by lietadlá eliminovali hrozbu nových iránskych úderov podobných tomu utorkovému.

Najúčinnejším spôsobom odvety tak môže byť zasiahnutie riadiacich centier. To sú jediné miesta, odkiaľ môže Irán zasiahnuť svojimi zbraňami dlhého doletu. Tieto centrá sú však hlboko pod zemou. Sú veľmi dobre opevnené, ale stále zraniteľné voči úderom silných izraelských bômb, ako bola tá, ktorá minulý týždeň zabila vodcu Hizballáhu Hasana Nasralláha v Bejrúte.

Existuje však aj iná možnosť, ktorá však predstavuje nebezpečenstvo nielen pre Blízky východ, ale pre celý svet. Ak to Izrael myslí vážne s podkopávaním základov iránskeho režimu, a nie len s jeho likvidáciou, mohol by zasiahnuť ostrov Charq, kde sa nachádza jediný iránsky terminál na vývoz ropy v Perzskom zálive, ktorý je základom iránskej ekonomiky a zdrojom bohatstva vládnuceho režimu.

Ak to Izrael urobí, ceny ropy prudko stúpnu a budú oveľa vyššie ako na začiatku rusko-ukrajinského konfliktu.

V takom prípade šiitský Irán určite podnikne odvetné kroky, ako sľubuje. Môže zasiahnuť ropnú infraštruktúru v sunnitskej Saudskej Arábii, ktorá je jeho nepriateľom, aby ešte viac oslabil svetové dodávky ropy. Z tohto dôvodu by svet čelil vážnemu nedostatku a Európa a Veľká Británia by boli zákonite nútené obmedziť dodávky energie.

Politickí spojenci Izraela, najmä USA a Británia, sú zatiaľ pevne na Netanjahuovej strane. Ak však Izrael svojím konaním naruší dodávky energie do celého sveta, medzinárodná podpora by sa mohla veľmi rýchlo narušiť.

V tom sa skrýva krutá irónia. Ak Izrael zasiahne iránsky ropný priemysel, Európa bude zahanbená a zneuctená, pretože bude nútená ísť s natiahnutou rukou a kupovať ruskú ropu – tentoraz však prostredníctvom zástupcov a sprostredkovateľov.

Netanjahu a jeho kabinet preto musia svoje ďalšie kroky voliť veľmi opatrne a obozretne. Mark Almond je riaditeľom Inštitútu pre krízové štúdie v Oxforde.

Prečítajte si tiež:

• Netanjahu dôsledne ignoroval Bidenove výzvy
• Prečo Irán zaútočil na Izrael. Dôvodov je viac. USA zvažujú odpoveď